V Plzni narazili na zlato
Prvú várku plzenského piva v novom pivovare uvarili 5. októbra 1842, teda pred 170 rokmi. Na rozdiel od dovtedy mútnych a kalných pív sa zrodilo prvé zlatisté pivo na svete. Bol to zlatisto svetlý, spodne kvasený ležiak, dobre nasýtený oxidom uhličitým, bohato ochmelený, ktorý vynikal nad inými spodne kvasenými pivami svojou lahodnou chuťou, zlatistou farbou a hustou bielou penou. Také pivo dovtedy nikto na svete nevidel a nekoštoval. Najvýstižnejšie to neskôr, v roku 1920, vyjadril slávny spisovateľ Jaroslav Hašek, veľký milovník a znalec piva: „Preto vlastne i dnes a v celej histórii sa usilujú ľudia na celom svete to pivo a jeho chuť napodobniť. Preto tiež názvy pils, pilsner či pilsener - ale originál je, samozrejme, len jeden.“
Možno aj samotný Groll bol – napriek všetkej svojej skúsenosti – v prvej chvíli zaskočený tým, čo sa mu podarilo hneď na prvý raz vyrobiť. Že to však nebola žiadna náhoda, dokázala už druhá, tretia a potom každá ďalšia várka plzenského piva, ktoré sa vyznačovali nemennou vysokou kvalitou a nezameniteľným charakterom. Pilsner Urquell bol na svete.
Už koncom októbra 1842 sa nové pivo z Meštianskeho pivovaru čapovalo v plzenských hostincoch U bílé růže, U Zlatého orla a U Hannesů a v novembri sa stalo senzáciou na významnom svätomartinskom trhu, kde ho ochutnali stovky návštevníkov z blízkeho i širokého okolia. Zvesť o skvelom novom pive sa rozšírila po českých krajoch a zákonitou reakciou bola zvedavosť a zvýšený dopyt.
Na to musel pivovar zareagovať zvýšením výstavu (teda množstva vyrobeného piva). Kým pôvodne bol pivovar stavaný na výrobu 64 vedier (1 vedro – staročeská objemová miera, zhruba61 litrov) na jednu várku, už v roku 1850 to bol dvojnásobok a výstav ďalej narastal. Dovoz cudzích pív do Plzne razom skončil a, naopak, Pilsner Urquell sa začal vyvážať.
Už v roku 1845 sa Pilsner Urquell začal pravidelne čapovať v pražskej pivnici U Pinkasů a o pár rokov nato dosiahol počet pražských pivníc s pravým plzenským 35. Mimo Prahy sa Pilsner Urquell dodával do významných kúpeľných centier na území Čiech a Moravy, kde sa s ním mali možnosť zoznámiť i zahraniční návštevníci. Popularite Pilsner Urquell v rámci vtedajšieho mocnárstva iste prospela aj objednávka priamo na stôl rakúsko-uhorského cisára Ferdinanda V. z roku 1848. V roku 1853 sa plzenské čapovalo vo Viedni a o tri roky neskôr v Paríži.
Od samého počiatku kládlo vedenie plzenského pivovaru mimoriadny dôraz na to, aby sa jeho pivo predávalo len v podnikoch s najlepšou povesťou. Rýchlo sa šírili pokusy o falšovanie takého úspešného piva a niet sa čo čudovať, že podvodné dodávky cezpoľným odberateľom pánov z výboru rozčúlili. A tak v roku 1853 dali v Pražských novinách uverejniť oznámenie, v ktorom varovali pred napodobeninami pravého plzenského piva. To asi nestačilo, takže na zamedzenie ďalších pokusov o falšovanie úspešného piva urobilo vedenie plzenského meštianskeho pivovaru zásadný krok: dňa 1. marca 1859 si pri Obchodnej a živnostenskej komore zaregistrovali prvú ochrannú známku Pilsner Bier. Od tej chvíle každý sud opúšťal pivovar vybavený touto známkou a číslom šarže.
Po dokončení Západočeskej železnice, ktorá v roku 1861 spojila Plzeň nielen s Prahou, ale aj so západnou Európou, sa plzenskému pivu otvorila cesta do celého sveta, takže o desaťročie neskôr sa predávalo nielen po celej Európe a v Amerike. Nemohlo chýbať ani na svetových výstavách v Londýne 1862 a Paríži 1873.
V roku 1873 mal Meštiansky pivovar okolo tisícky stálych odberateľov, z toho sto priamo v Prahe. Prakticky vo všetkých európskych metropolách mal svoje zastúpenie a svojich oddaných ctiteľov. Takýmto výsledkom v kombinácii kvality a odbytovej politiky sa nemohol pochváliť žiadny iný pivovar na šírom svete.
Krásna farba a krištáľová čírosť plzenského piva viedla krčmárov k tomu, že by bolo hriechom ju ukrývať ju v keramických pohároch, krígľoch a holbách, aké sa vtedy bežne používali vo výčapoch. Pivo Pilsner Urquell nepriamo iniciovalo rozšírenie sklenených krígľov a tenkostenných sklenených pohárov na pivo, tak, ako ich bežne poznáme dnes.
Náhly a jednoznačný úspech piva Pilsner Urquell pre Plzenčanov neznamenal dôvod pre oddych na vavrínoch. Kvalita bola pre nich prvoradá a to, že sa rokmi nemenila, bolo možné predovšetkým vďaka úzkostlivému dodržiavaniu receptúry zo sládka na sládka, ktorí si z generácie na generáciu odovzdávali a dodnes odovzdávajú receptúru a tajomstvo svojho tekutého plzenského zlata. Každý z nich sa s láskou stará o tento poklad a bez ohľadu na priazeň alebo nepriazeň doby robí všetko, čo bolo v jeho silách, aby mohol svojmu nástupcovi odovzdať dielo, na ktoré sa dalo byť hrdý.
(Dokončenie dňa: 5.10. 2012)
Použitá literatúra
Michael Jackson: Encyklopedie piva (Praha, 1994)
Filip Jenč a kol.: Alkohol jako lék (Praha, 1998)
Gabriela Basařová – Ivo Hlaváček: České pivo (Pacov, 1999)
prof. Eduard Jalowetz: Plzeňské pivo ve světle praxe a vědy (Plzeň, 1999)
Archiv Plzeňského Prazdroje: Kronika Plzeňského Prazdroje 1842-1881 (rukopis)
