Od Meštianskeho pivovaru k Plzeňskému Prazdroju
Na sklonku 19. storočia Plzenčania zavŕšili premenu pôvodne relatívne malého pivovaru na vyspelý moderný podnik, najväčší pivovar v Rakúsku-Uhorsku. Nové storočie prežívali s patričným sebavedomím a optimistickými očakávaniami. Dôkazom toho bola aj výstavba monumentálnej dvojoblúkovej brány k meštianskemu pivovaru, ktorej základný kameň položili v rámci osláv 50. výročia jeho založenia. Bránu dalo postaviť mesto Plzeň a po dokončení ju darovalo pivovaru. Dnes je jedným zo symbolov pivovaru Plzeňský Prazdroj a mesta Plzne.
Nové milénium sa pre Meštiansky pivovar začalo splnením ďalšej méty: v roku 1902 dosiahol výstav piva 750 000 hl a v roku 1913 presiahol magickú hranicu jedného milióna hektolitrov. Ďalší rozvoj však zabrzdili nešťastné udalosti v Sarajeve so známymi následkami.
Po prvej svetovej vojne, rozpade Rakúska-Uhorska a vzniku samostatnej Československej republiky kapacita pivovaru umožňovala výstav 1 000 000 hl, no vzhľadom na hospodársku situáciu a krízu v 20. rokoch sa tieto čísla nikdy nedosiahli.
Pilsner Urquell si však aj naďalej udržiaval svoje výsadné postavenie medzi pivami celého sveta.
V posledných mesiacoch 2. svetovej vojny sa stal pivovar cieľom spojeneckého náletu, čo si odniesli budovy sladovní, spiliek a dielní. Po oslobodení Plzne americkou armádou sa zničené objekty začali bez meškania uvádzať do pôvodného stavu. Až v roku 1965 sa znova podarilo – stále v podmienkach tradičnej technológie - dosiahnuť výstav 1 005 000 hl piva a tým sa vyrovnať produkcii z roku 1913(!).
Z dnešného pohľadu sa zdá ako zázrak, že v takých nežičlivých podmienkach sa darilo zvyšovať výrobu a zaisťovať požadovanú úroveň, vrátane narastajúcich nárokov na biochemickú kvalitu piva. Bolo to aj vďaka enormnému nasadeniu a lojalite stovák pracovníkov Plzeňského Prazdroja k „svojej“ značke. Našťastie aj v šesťdesiatych rokoch sa Plzeňský Prazdroj ukázal byť ako ideálny exportný artikel.Po biede povojnových rokov došlo teda na začiatku 60. rokov k novému rozmachu. Jednou z prvých lastovičiek bola napríklad nová plniaca linka s ročnou kapacitou 100 miliónov pollitrových fliaš, ktorú uviedli do prevádzky roku 1967.
Pivovar sa aj napriek modernizácii stále uberal cestou maloobjemových jednoduchých medených varní s priamym ohrevom, čo bola dôležitá vec pre zachovanie typu piva. V roku 1959 na pôde pivovaru vznikla vlastná výskumná skupina a na základe jej päťročnej práce sa jednoznačne dokázalo, že práve systém malých medených varných nádob s priamym ohrevom má pre senzorické vlastnosti plzenského piva zásadný význam. Alfou a omegou pre vedenie podniku preto bolo zapracúvať do technológie len také zmeny a modernizácie, ktoré nepozmenia typický charakter, chuť a vysokú kvalitu piva Pilsner Urquell. Starostlivý výskum dokázal, že pri dokonalej regulácii teplotného režimu pri kvasení a dokvasovaní bude možné prejsť pri výrobe piva Pilsner Urquell z malých pôvodne drevených kadí na väčšie kovové kvasné kade a ležiacke tanky a neskôr na veľkoobjemové fermentory. V roku 1988 uviedli do prevádzky novú sladovňu , čím sa splnil dlhodobý zámer, aby pivovar mal vlastnú výrobu sladu. Tieto zmeny sa diali pod vedením sládka Iva Hlaváčka, ktorý pivu neskonale rozumel a za jeho vedenia dosiahol Prazdroj rekordný výstav 1 400 000 hl (rok 1983).
Po prevrate v novembri 1989 nastávajú aj pre Plzeňský Prazdroj celkom nové časy. Po privatizácii vzniká 1. mája 1992 akciová spoločnosť Plzeňské pivovary. Nasledujú masívne investície do technologického rozvoja a do rozvoja obchodnej a distribučnej siete. V roku 1994 vzniká akciová spoločnosť Plzeňský Prazdroj. V roku 2002 sa Plzenský Prazdroj, a. s., stáva súčasťou globálneho koncernu South African Breweries plc. čo mu ešte viac otvorí dvere do sveta.
Aj napriek zmenám, ktorými pivovar v Plzni prešiel, sa v Plzni varí ležiak Pilsner Urquell stále podľa rovnakej receptúry. Senzorické i biochemické analýzy jednoznačne hovoria jedno: že Pilsner Urquell je ten istý, ako za čias Josefa Grolla a ďalších slovutných sládkov z 19. storočia.
(Koniec)
Použitá literatúra
Michael Jackson: Encyklopedie piva (Praha, 1994)
Filip Jenč a kol.: Alkohol jako lék (Praha, 1998)
Gabriela Basařová – Ivo Hlaváček: České pivo (Pacov, 1999)
prof. Eduard Jalowetz: Plzeňské pivo ve světle praxe a vědy (Plzeň, 1999)
Archiv Plzeňského Prazdroje: Kronika Plzeňského Prazdroje 1842-1881 (rukopis)
