Hlísty sú okrúhle červy, ktoré patria
do kmeňa Nemata - druhej najväčšej skupiny bezstavovcov po článkonožcoch (hmyz a baktérie). Bolo špecifikovaných viac ako 80.000 druhov hlíst, vedci však veria, že celkový počet druhov na našej planéte môže byť viac ako jeden milión! Vyskytujú sa v rôznych typoch prostredí, existujú buď ako voľne žijúce alebo ako parazitické druhy.
Tento článok sa zameria najmä na typy hlíst, ktoré parazitujú na trávniku..
Väčšina hlíst žije voľne na odumretej organickej hmote. Pre patogénne druhy je charakteristické, že ovplyvňujú väčšinu foriem makroskopického života – vrátane rastlín, zvierat, vtákov, rýb, kôrovcov, hmyzu a pod. Prevažná časť hlíst je taká malá, že je takmer nemožné ich vidieť bez mikroskopu alebo silnej lupy. Sú bezčlánkové a na prednej strane (hlave) majú ústa s tromi perami vyzbrojené zubami, háčikmi, kopijami a pod...
Telo hlísty sa skladá z dlhej dutej rúrky, v ktorej vnútri je ďalšia rúrka obsahujúca zažívacie a reprodukčné orgány. Tvar tela je udržiavaný prostredníctvom telesnej tekutiny, ktorá sa nachádza v priestore medzi rúrkami a je pod tlakom 1,4 - 2,4 psi. Na to, aby sa potrava dostala cez črevá, ktoré majú tendenciu pod silným vnútorným tlakom tela kolabovať, je potrebný svalnatý hltan. Hlísta nemá krvný obehový systém, ale má pomerne dobre vyvinutý nervový systém. Existencia iba pozdĺžnych svalov jej umožňuje hadí pohyb.
Hlísty sú často obojpohlavné, avšak pre parazitické hlísty nie je neobvyklé nepohlavné množenie partenogenézou - procesom, v ktorom sa neoplodnené vajíčko vyvíja priamo do nového jedinca. Väčšinu priestoru v tele hlísty zaberajú reprodukčné orgány. Samice sú typicky väčšie ako samci, pretože produkcia tisícov vajíčok potrebuje oveľa viac priestoru ako tvorba spermií u samcov.
Samec zavádza spermie do vulvy samice pomocou dvoch vzpriamených a pevných fragmentov, ktoré sú súčasťou jeho kloaky. Oplodnenie je vnútorné a samica kladie vajíčka po dlhšiu dobu. Niektoré druhy môžu naklásť až 200.000 vajíčok denne. Predtým ako vajíčka dozrejú, prejdú štyrmi vývojovými štádiami.
Doposiaľ bolo definovaných takmer 4.100 druhov parazitických hlíst. Väčšinou sa jedná o mikroskopické druhy, 400 až 3000 mikrónov, tj. 0,4 - 3 mm dlhé. Prevažná časť z nich je vyzbrojená „hrotom“ alebo podobným nástrojom, ktorý slúži na prerazenie rastlinných buniek. Tie potom hlísty využívajú ako svoju potravu.
Väčšina parazitických hlíst sa živí koreňmi svojho hostiteľa a možno ich rozdeliť do dvoch podskupín:
Endoparazitické - hlísty napadnú hostiteľa, obsadia koreňový systém a presunú sa do vaskulárneho systému. Niektoré druhy, napr. Root Knot vylučujú látky, ktoré dokážu modifikovať delenie buniek hostiteľskej rastliny a vytvárajú sa tak špeciálne zväčšené bunky, v ktorých sa parazity počas kŕmenia udomácnia.
Ektoparazitické - hlísty zostávajú mimo hostiteľa, narúšajú bunkové steny zvonku a získavajú tak prístup k potrave.
Pokračovanie článku nájdete na www.golfonline.sk
