Vlhčiace činidlá sa používajú na ošetrenie trávnych povrchov čoraz častejšie.
Reziduá rastlín a bikarbonátov z hnojív a závlahovej vody obalia pôdne častice. Na povrchu častíc vznikne vosková vrstva, ktorá je odpudivá pre vodu. Táto vrstva a častice blokujú pôdne póry a to vedie k vzniku hydrofóbnych pôdnych podmienok. Znamená to, že prienik vody pôdou je znemožnený, inými slovami pôda vodu neprijíma. To vedie k vzniku suchých miest, kde trávnik počas veľmi suchého obdobia schne a vznikajú všetkým známe DRY PATCH.
Jednoduchý test ako zistiť, či je pôda hydrofóbna je kvapnúť na povrch pôdy kvapku vody. Pokiaľ kvapka vsiakne do pôdy za menej ako 5 sekúnd, je pôda v poriadku. Pokiaľ však vsakuje dlhšie ako 5 sekúnd, je časť aplikovať vlhčiace činidlo. Problémy sa zhoršujú pri existencii plsti v trávniku. Plsť je typický repelent, má tendenciu neprijímať vodu.
Praktický význam aplikácie vlhčiacich činidiel by sa dal zhrnúť nasledovne:
- Zdravotný stav trávnika
- Optimalizácia množstva závlahovej vody a živín (voda a živiny neodtečú po povrchu)
- Napomáhanie redukcie výskytu Fairy rings
Molekuly vlhčiaceho činidla spravidla obsahujú hydrofilnú - polárnu časť (hydrophillic head), teda časť, ktorá „komunikuje“ s vodou a hydrofóbnu - nepolárnu časť (hydrophobic tail), teda časť, ktorá „nekomunikuje“ s vodou.
Vlhčiace činidlo sa nerozpustí vo vode, len vytvorí s vodou homogénnu zlúčeninu. Hybrofóbne časti molekuly vlhčiaceho činidla sa naviažu na hydrofóbne časti pôdnych častíc, pričom hydrofilná časť zabezpečí naviazanie vody na pôdnu časticu.
Zjednodušene si možno účinok vlhčiaceho činidla predstaviť asi takto:
1. Voda nepreniká do celého profilu rovnomerne
2. Pri výskyte plsti môže byť prienik vlhčiaceho činidla spočiatku nerovnomerný
3. Stav po pravidelnej aplikácii vlhčiaceho činidla
Vlhčiace činidlá pôsobia rôznymi spôsobmi:
pokračovanie článku TU:
Ponuku vlhčiacich činidiel nájdete na TU
Viac o suchých miestach v trávniku sa dozviete TU
