1. Ako si predstavujete typ ženy, ktorá nosí vaše návrhy?
Je to komplexná a slobodomyseľná žena, amazonka moderných čias. Silná žena, ktorá sa nebojí vyjadriť svoju jedinečnosť prostredníctvom elegancie, zmyselnosti a kreativity.
2. Premýšľali ste niekedy aj nad vytvorením kolekcie pre mužov?
Mala som šancu vytvoriť niekoľko pánskych outfitov pre exkluzívne projekty, a táto skúsenosť sa mi veľmi páčila. Vytvorenie celej módnej línie pre mužov je však celkom iný druh výzvy. Spoločenský a funkčný aspekt je v mužskej móde oveľa prítomnejší než v móde pre ženy. Navrhnúť vyvážený produkt, ktorý si uchová svoju unikátnu identitu a DNA, no zároveň ostane v rámci hraníc „obliekateľnosti“ a elegancie, vyžaduje v pánskej móde trochu spútanejší a intelektuálnejší prístup, než akým je môj súčasný, skôr inštinktívny pracovný postup. Momentálne si tak vychutnávam skôr kreatívnu slobodu ženskej módy, ale v budúcnosti, možno i o niečo skúsenejšia, by som tú výzvu rada prijala.
3. Čo alebo kto vás inšpiroval k tomu, aby ste sa stali módnou návrhárkou, a čím sa odlišuje váš postup od postupov iných súčasných dizajnérov?
Vždy som chcela byť sochárkou. Milujem manuálnu prácu, tvorbu, tvarovanie látky priamo na tele, akési formovanie vákua okolo postavy, využívanie pokožky a pohybov ako nástroja. Myslím, že odev bol pre mňa vždy orientačným bodom, ale to, že chcem byť vlastne módnou návrhárkou, som zistila pomerne neskoro. Spúšťačom bolo zhliadnutie Yamamotovej výstavy „Juste des vêtements” v Musée des Arts Décoratifs. Zapôsobil na mňa jeho jednoduchý, no zároveň dôstojný prístup k umeniu, oblečenie, ktoré je iba prístreškom pre telo, úprimnosť a ticho, ktoré ho obklopujú. Prinútilo ma to premýšľať o emócii a pamäti, ktoré môže odev niesť, o jeho základnej funkcii a nevyhnutnosti. Táto myšlienka odevu ako nositeľa identity sa vo mne neskôr upevnila, keď som natrafila na dokument Wima Wendersa „Notebook on cities and clothes”, ktorý je skvelý a nenápadný zároveň. Nadchlo ma zistenie, že móda nemusí byť len povrchná, ale mohla by sa stať zmysluplnou cestou, ktorú raz môžem zdieľať.
Pre mňa je móda poéziou. Prirodzene, je za tým aj moja filozofia nezávislosti od značiek, predpísaných kódov či rytmov… Predstavujem si svoj príbeh ako nekonečný výlet, a dúfam, že sa v ňom nestanem obeťou trendov či nátlaku neustále sa zrýchľujúceho tempa módy. Chcem pomaly vytvoriť silný hodnotný produkt a identitu, nie iba niečo, čo sa každých šesť mesiacov zničí. Každá moja kolekcia bude istým spôsobom pokračovaním tej predchádzajúcej. Je to cesta k hľadaniu vyššej kvality, nie iba jednoduchej originality.
4. Čo pre vás znamená byť v tak mladom veku hosťujúcim členom Chambre Syndicale a možnosť predstaviť svoju kolekciu počas Haute Couture Fashion Week v Paríži?
Je to pre mňa skutočná pocta, no stať sa dedičom bohatého posolstva francúzskeho krajčírskeho umenia, tiež znamená veľký tlak. Cítim zodpovednosť v rôznych aspektoch, sústavnú snahu o kreatívnu a technickú dokonalosť. Je to pre mňa krásny a intenzívny proces rastu.
Osobne pokladám za nevyhnutné, aby haute couture obnovila svoje hodnoty a redefinovala sa v rámci našej neustále sa meniacej spoločenskej a kultúrnej identity.
5. Ako vidíte svoju úlohu v ovplyvňovaní tzv. „Millenials“ – teda generácie milénia? Do akej miery vám pri plnení tejto roly pomáha fakt, že ste súčasťou módneho establišmentu?
Prirodzená snaha haute couture o dokonalosť a poéziu chcem využiť na posúvanie hraníc a vytváranie silnej platformy pre experiment a kreatívnu slobodu, a to rovnako v rámci remeselnej zručnosti a emocionálneho obsahu. Pokúsila som sa v krajčírskom umení prísť s niečím novým, opätovnou interpretáciou rôznych tradičných techník založených na plisovaní, riasení, vyšívaní. Ponúkam cez ne pocit unikátnosti a chcem definovať nový ideál krásy, ktorý by lepšie zodpovedal mojej generácii. Pre mňa nie je móda len o odeve, ale aj o snahe o vytvorenie emócie, vyrozprávanie príbehu a priblíženie sa druhým. Vidím ju ako šancu vytvoriť univerzálny jazyk, ktorý pomáha ľuďom zblížiť sa.
6. Čo by ste poradili začínajúcim umelcom, ktorí tak ako Vy plánujú ísť cestou postupnej transformácie svojej umeleckej práce?
Aby vždy dôverovali svojmu inštinktu a pestovali v sebe silu veci vziať i nechať tak. Aby nemárnili čas analýzou toho, čo si asi myslia ostatní –najväčším vyzývateľom by mal byť každý sám sebe.
7. Na akom najdôležitejšom projekte ste doteraz pracovali? A čo vaše budúce projekty?
Moja každodenná snaha vybudovať od piky vlastný módny dom je určite tým najdôležitejším projektom. Vždy som bola poháňaná výzvou a toto je pre mňa tá najväčšia výzva, psychologicky aj emocionálne.
V rámci mojich kolekcií bolo mnoho vedľajších projektov, ktoré sa mi vryli do pamäte a ovplyvnili môj rast. Moja inštalácia na tohtoročnom 55. benátskom bienále bola jedným z nich. Znamenitá skúsenosť bola aj práca na parféme s Dominikom Ropionom, či tvorba šiat pre Audrey Tautou na tohtoročný otvárací ceremoniál v Cannes. Takisto navrhovanie kostýmov pre jedinečné reklamné kampane ako L’Odyssée de Cartier s Shalom Harlow a Légende de Shalimar s Nathaliou Vodianovou a práca po boku veľmi talentovaného umelca a filmára Bruna Aveillana. V štádiu zrodu sa nachádzajú aj ďalšie veci, napríklad vysoko experimentálny film o móde. V nie tak vzdialenej budúcnosti si ako ďalší významný krok viem predstaviť aj prácu na knihe.
8. Ako hodnotíte súčasnú módu a nové trendy?
V poslednom čase sa stretávam s náhlym záujmom o mladých návrhárov. Som si vedomá toho, že teraz, v čase, kedy sa inštitucionálne značky stávajú po stránke kreativity skôr opatrnými, poľuje módna scéna po čerstvej krvi a nových návrhoch. Čo sa mňa týka, považujem to za povzbudivé, pretože práca, ktorú vytváram ako nezávislá návrhárka, je oveľa intímnejšia, so silným individualistickým prístupom. Nie som veľmi vyťažená na trendy, ktoré sú, myslím, dôvodom neustále sa zrýchľujúceho tempa módy, čo nezanecháva príliš veľa priestoru pre kreativitu a invenciu.
Mám veľký rešpekt pre návrhárov ako Azzedine Alaia, ktorému sa počas celej jeho kariéry a kreatívnej cesty podarilo udržať si konštantnú a výraznú identitu značky. Určuje si nezávislý rytmus a filoziu namiesto toho, aby sa podrobil systému módy. Je tu návrat ku klasickým hodnotám ako kvalita a jedinečnosť, čo je výsledkom dlhodobého konštruktívneho myslenia, nie náhodných návrhov nových tvarov a farieb bez minulosti či budúcnosti. Tvárou v tvár tejto bohatej diverzite sa konzument stáva svojím vlastným štylistom. V súčasnosti je móda rečou - viac, než kedykoľvek predtým.
9. Na akých miestach nachádzate inšpiráciu?
V mojom adoptovanom domove Dali, a celom regióne Yunnan ako takom. Je to zem slobody, kde sa spájajú a žijú spolu všetky kultúry a etniká. Kedykoľvek som tam, zabúdam na realitu, je to pre mňa výborné očistné miesto, miesto, ktoré mi pomáha pripomínať si ideály.
10. Vieme, že ste z Číny odišli veľmi mladá. Ovplyvnila táto krajina nejakým spôsobom vaše návrhy?
Odišla som z Číny ako štvorročná, preto je moje chápanie súčasnej Číny veľmi obmedzené. Avšak s oboma rodičmi pracujúcimi v starožitníckom odbore som vyrastala obklopená nádhernými artefaktmi z minulosti, čo vyformovalo moju predstavu o estetickom pôvabe a rovnováhe. je to zameranie na detaily a proporcie, špecifická predstava o kráse, takej, ktorá má príbeh a je nabitá emočným obsahom a významom. Tento vplyv sa na podvedomej úrovni určite do mojej práce dostáva. Odevy, tak, ako objekty, ktorými sa obklopujeme, sú svedkom našej histórie, času a charakteru.
11. Ako a kedy ste v sebe objavili vášeň pre navrhovanie oblečenia?
Počas všetkých tých ciest v detstve som si vypestovala veľmi intímny vzťah k svojmu oblečeniu. Dalo mi pocit zázemia, bolo pre mňa referenčným bodom. Návrat k oblečeniu pre mňa znamenal návrat domov. Moja osobná skúsenosť vyformovala názor na funkciu a hodnotu oblečenia. Dôkazom toho je aj moja motivácia pre módne návrhárstvo. Chcela som vytvoriť odev, ktorý ochraňuje, podporuje, a je zároveň aj druhou kožou a poddajným pancierom.
12. Čo si myslíte o kreatívnom procese umeleckej spolupráce?
Myslím, že je to exponenciálny a nevyhnutný krok v kreatívnom raste. Konfrontácia rozličných jazykov a kreatívnych myslí môže viesť k novým spôsobom vyjadrenia, oblastiam nových nápadov. Pre mňa sú kolaboratívne projekty, ktoré mi umožňujú prekračovať hranice módy, veľmi potrebnými nádychmi, zdrojmi inšpirácie.
13. Nová kampaň Absolut má názov „ Transform Today”. Ak by ste mali tú možnosť, čo by ste vo svete zmenili?
Určite by som chcela vidieť prístup k vzdelaniu pre všetkých.
14. Čo znamená „Transform Today” vo vašom živote / kariére?
Pretransformovať všetky nadchádzajúce výzvy do odrazových mostíkov alebo zdrojov inšpirácie, a to s cieľom definovať ich prostredníctvom svoj spôsob života, hodnoty, sny.
15. A čo pre vás znamená transformácia v každodennom živote?
Otváranie dverí. Je to rúcanie všetkých stanovených hraníc medzi spôsobmi umeleckého vyjadrenia, technickými, geografickými, inštitucionálnymi či morálnymi konvenciami. Cieľom tejto transformácie je pre mňa prísť s novým ideálom krásy, takým, ktorý je úzko prepojený s mojou generáciou.
16. Aký je váš názor na dlhoročný vzťah Absolut Vodky s umením a umelcami?
Myslím, že medzi najvyššími formami umenia a komerčnou platformou sa dajú stavať veľmi vzrušujúce mosty. Ak sa to urobí premyslene, môže vzniknúť zmysluplná exkluzivita i umelecký význam. Predstavovanie si vizuálneho a emocionálneho sveta obklopujúceho nejaký produkt je rovnako (ak nie viac) vzrušujúce ako samotné navrhovanie. Pre mňa umelecký proces nekončí samotným produktom – musí byť úplným a zmysluplným vyjadrením. Koniec-koncov, to je aj systém komercie. Namiesto ponúkania iba predajného tovaru môžete tiež ponúknuť víziu, spôsob života, identitu. Dlhoročným spájaním sa s umelcami Absolut vytvorila zmysel intimity so spotrebiteľmi a ich generáciou, čo je jedinečné a pozoruhodné.
