Vkladné knižky sa na Slovensku tešia obľube už viac ako 170 rokov. Máme na nich uložených viac ako 11 % všetkých našich vkladov. V roku 2013 vzrástli celotrhovo vklady na vkladných knižkách o viac ako 500 mil. €. Najstaršími držiteľmi vkladnej knižky sú pamätníci cisára Františka, tí najmladší majú iba zopár mesiacov.
Vkladné knižky preferujú viac ženy
Dnes je na vkladných knižkách viac ako 11 % všetkých vkladov Slovákov. Celotrhový objem vkladov na vkladných knižkách vzrástol medziročne o 21 %. Obľube sa tešia u všetkých vekových skupín. Najstaršia majiteľka vkladnej knižky Poštovej banky má 106 rokov, ten najmladší 4 mesiace. „V Poštovej banke je medzi majiteľmi vkladných knižiek až 60 % žien, najčastejšie s menom Mária. Vkladnú knižku u nás aktívne využíva takmer každý štvrtý klient s priemerným
vkladom viac ako 1 800 eur,“ približuje hovorkyňa Poštovej banky Naďa
Urbanová.
Prečo sa vkladné knižky tešia obľube
- Tradičný spôsob sporenia: prehľad o nasporených peniazoch aj pripísaných úrokoch vo vkladnej knižke – netreba mať počítač, ani nikam chodiť, aby človek zistil, koľko má na účte
- Poštová banka ponúka možnosť zriadenia knižky aj pre dvoch majiteľov (v prípade smrti môže druhý majiteľ nakladať s vkladom)
- Zriadenie a vedenie bez poplatkov
- Možnosť prikladať ďalšie úspory v hotovosti aj bezhotovostným prevodom
- Zriadenie možné na pobočke a v prípade PABK aj na ktorejkoľvek pošte
- Dieťaťu môže vkladnú knižku zriadiť zákonný zástupca či starý rodič, ktorý predloží jeho rodný list
Zlatý vek zlatej vkladnej knižky
Oproti roku 2012 stúpol Poštovej banke predaj vkladných knižiek o takmer 63 %.
„Spomedzi našich vkladných knižiek je najobľúbenejšia Zlatá vkladná knižka,
a to najmä vďaka zaujímavej úrokovej sadzbe až 1,5 %, ktorú ponúka,“
dodáva Naďa Urbanová.
Zlatá vkladná knižka je bez výpovednej lehoty, ďalšie úspory je možné prikladať kedykoľvek. Zriadiť sa dá samostatne, alebo si ju môžu založiť aj dvaja rovnocenní majitelia. Vtedy je vklad spoločný a obaja majú rovnaké právo nakladať tak s vkladnou knižkou, ako aj s vkladom na nej. Vklad je chránený v zmysle Zákona o ochrane vkladov.
Ako si vybrať tú správnu vkladnú knižku
1. Dostupnosť a frekvencia výberov: ak chcete mať peniaze dostupnejšie a
plánujete vyberať častejšie, je pre vás vhodnejšia vkladná knižka bez
viazanosti.
2. Výška zhodnotenia: ak chcete lepšie zhodnotiť svoje peniaze, rozhodnite sa pre vkladnú knižku s výpovednou lehotou.
3. Pre koho je knižka určená: ak chcete sporiť svojmu dieťaťu, banku si vyberte podľa dostupných benefitov, ktoré ponúka mimo základného úroku. V Poštovej banke je to darovaný prvý vklad pri zriadení do 6 mesiacov od narodenia dieťaťa a prémia pri 6. a 15. roku dieťaťa.
4. Dostupnosť banky: je dôležitá hlavne pre klientov z malých miest a dedín, kde nie každá banka má svoje obchodné miesto. V prípade Poštovej banky tento problém nemusíte riešiť.
Čo ste o vkladnej knižke možno nevedeli*
Fandil jej aj Štúr
Vkladná knižka sa na území dnešného Slovenska objavila v roku 1841, prvým vkladateľom s 20 zlatými bol gróf Jozef Zichy. Jeho vkladná knižka je dodnes uložená v archíve Národnej banky Slovenska. Medzi prvých propagátorov sporenia patril aj Ľudovít Štúr. Prežila dve svetové vojny a veľkým hitom bola počas socializmu, kedy nemala takmer žiadnu konkurenciu. Veľkej obľube sa teší dodnes.
Prvá vkladná knižka na scéne objavila ešte v Rakúsko – Uhorsku. Prvým samostatným peňažným ústavom bola Bratislavská sporiteľňa (Pressburger Sparkasse), neskôr Bratislavská I. sporiteľňa, založená v roku 1841 v Bratislave. Podľa prvých stanov, Bratislavská sporiteľňa prijímala vklady len do výšky 2 000 zlatých, čo malo zabraňovať tomu, aby sa zužoval priestor pre malých vkladateľov. Keďže však bolo na začiatku málo vkladateľov, bolo treba čoskoro zmeniť stanovy, vkladový úrok bol jednotne stanovený na 4 %, s väčšími vkladateľmi nad 2 000 zlatých mohlo riaditeľstvo uzatvárať zvláštne úrokové sadzby.
Významnú úlohu pri rozšírení sporivosti medzi široké ľudové vrstvy na vidieku zohrali štúrovci, ktorí sa snažili zlepšiť životné podmienky slovenského ľudu. Medzi horlivých propagátorov hospodárskej svojpomoci patril aj Samuel Jurkovič. Vrcholom jeho celoživotného snaženia bol Gazdovský spolok uvádzaný aj ako Hospodársky ústav v Sobotišti. Tento najstarší a de facto na európskom kontinente prvý svojpomocný úverový spolok družstevného typu vznikol 9. februára 1845. Jeho hlavným poslaním bolo „hmotné povznesenie“ miestneho obyvateľstva, a to cestou pravidelného sporenia. Základná suma, ktorá sa vkladala pri vstupe do spolku bola 50 grajciarov.
Priemerný vklad na jednu vkladnú knižku v roku 1900 predstavoval okolo 779 korún. Vkladatelia slovenských bánk boli kapitálovo slabší, o to však bolo ich sporenie intenzívnejšie. Vkladné knižky využívali široké vrstvy obyvateľov, bežné účty predovšetkým podniky, spolky a komunálne inštitúcie.
* Zdroj: Archív Národnej banky Slovenska
