Rýchlostná komunikácia R7 je jedným z dlho očakávaných projektov, ktorý zlepší a odľahčí cestovanie v bratislavskom regióne. Pomôže najmä obciam Podunajské Biskupice, Rovinka, Dunajská Lužná, aj Šamorín. V súčasnosti využívajú motorizovaní obyvatelia cestu I/63, po ktorej prejde denne vyše 27-tisíc áut, čo je kapacita diaľnice, cesta však svojimi technickými parametrami nevyhovuje aktuálnemu dopravnému zaťaženiu, a preto je R7 nevyhnutná. Na jej výstavbu je už vydané územné rozhodnutie.
„Všetci cítime a vieme, že R7 a D4 sú dva projekty, ktoré môžu výrazným spôsobom zlepšiť dopravnú situáciu v Bratislave. To znamená obchvat okolo mesta D4 a R7, ktorá rieši ten najviac zaťažený úsek od Šamorína, ktorý je doslova plný áut,“ povedal župan Pavol Frešo. Ako ďalej uviedol, napríklad cez Prístavný most prejde denne 120-tisíc áut, pričom pôvodne bol most dimenzovaný na 50-tisíc áut. Rovnako je na tom s vyťaženosťou aj cesta I/63, po ktorej prejde denne viac ako 27-tisíc áut. „Cesta I/63 medzi Bratislavou a Dunajskou Lužnou je jedna z najvyťaženejších v hlavnom meste. Hlukom a exhalátmi znehodnocuje životné prostredie, ohrozuje bezpečnosť obyvateľov a z dopravného hľadiska je to dlhodobo neudržateľná dopravná situácia,“ zdôraznila vicežupanka a starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová.
„Po vyše 10 rokoch máme vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby z Dunajskej Lužnej po križovatku s D4. Začať stavať by sa malo koncom roka 2015 a výstavba by mala trvať asi dva roky,“ uviedol Pavol Frešo. Zároveň vyzdvihol, že sa to podarilo vďaka spoločnej snahe kraja, ministerstva dopravy, mesta Bratislava aj dotknutých obcí. V tejto chvíli je to podľa neho vecou peňazí, či ministerstvo nájde na výstavbu finančné prostriedky. „To je debata, ktorú s nim budeme ďalej viest, ako v tomto môžeme ako Bratislavský kraj pomôcť,“ dodal.
V územnom pláne BSK je R7 značený variant A, ktorý je najoptimálnejší. Zásah do prírody je podľa župana minimálny, sú rešpektované chránené územia. Navrhovaná trasa je umiestnená mimo zastavaného územia a napája sa na existujúcu a plánovanú komunikačnú sieť hlavného mesta. Trasa R7 ide južne od Slovnaftu, obíde Podunajské Biskupice a obchádza aj chránené územie európskeho významu NATURA 2000, Ramsarskej lokality Dunajské Luhy a CHKO Dunajské Luhy, obchádza biocentrum miestneho významu Lučina a jazierko Kamenný pasienok.
Celková dĺžka trasy je 8,425 km. V rámci predmetnej stavby sa R7 vybuduje od km 0,200 a mostné objekty v priestore nad budúcou diaľnicou D4. Začiatok úseku R7 je v plánovanej mimoúrovňovej križovatke „Ketelec“ (R7 s diaľnicou D4), v katastri Podunajské Biskupice nadväzuje na pripravovaný úsek stavby R7 BA Prievoz – BA Ketelec. Podľa Alžbety Ožvaldovej má mať R7 štyri pruhy s 10-metrovým stredným deliacim pásom, pričom výhľadovo by sa cesta mohla rozšíriť na 6-pruhovú. Dobudovanie mimoúrovňovej križovatky „Ketelec“ bude zrealizované v rámci nadväznej stavby „Diaľnica D4 Jarovce – Ivanka sever“. Navrhnutá je aj mimoúrovňová križovatka „Dunajská Lužná“. Na počiatočný 200-metrový úsek R7, teda napojenie R7 na Bajkalskú ulicu je potrebné, aby mesto Bratislava schválilo zmenu vo svojom územnom pláne.
Predpokladané náklady na výstavbu sú 1,5 mld. €. Vyššie náklady súvisia motoristického novinára Vladimíra Dimova aj s tým, že plánovaná trasa obchádza chránené územia. „Mosty, ktoré prechádzajú, kde migruje zver a tak ďalej, to veľakrát predražuje výstavbu takýchto ciest. Mnohí sa pýtajú, prečo také náklady treba mať na výstavbu takejto komunikácie. Aj kvôli tomuto. Býva to naozaj nemálo eur, ktoré sa investujú aj kvôli ekológii. Ale sú to veci, ktoré sú nutné a ktoré sú v Európe úplne bežné,“ skonštatoval.
K postupnému zlepšovaniu dopravnej situácie v BSK prispelo podľa riaditeľ Odboru komunikácie a propagácie Petra Húsku rozšírenie Ulice svornosti, na ktorom sa podieľali župa, štát, mesto aj mestská časť, ale aj to, že kraj zabezpečil územný plán, v ktorom je zapracované trasovanie R7. Na kvalite dopravy sa okamžite odzrkadlili aj rekonštrukcie župných ciest, významnými investíciami boli rekonštrukcia ciest na Pezinskej Babe či vo Vinosadoch. BSK má vo vlastníctve 511,68 km ciest a 130 mostov.
