Jednou z podstatných charakteristík ľudského rodu je tvorivosť. Každý jej prejav – v akejkoľvek podobe – je prirodzený. Tvorivosť sa prejavuje v najrôznejších oblastiach činnosti človeka. Aj v umeleckej. Tvoriť – i v oblasti umenia či vedy – je teda prirodzenou činnosťou človeka; dokážeme to takmer všetci.
Psychická choroba môže byť aj dar
Nazdávam sa, že duševná porucha nie je teda z istého aspektu len neschopnosť človeka čeliť každodenným situáciám, prispôsobiť sa životu a fungovaniu v spoločnosti. Pôsobí tu aj mechanizmus prepojenia na kreativitu vo viacerých oblastiach, a to nielen v oblasti umenia, ale aj vedy, vo sfére výskumníctva a i. Nejdem vymenúvať známych významných umelcov a vedcov, ktorí boli či sú duševne chorí – je to relatívne dosť známy fakt.
Tak ako kreativita je integrálnou súčasťou osobnosti, tak je ňou aj spomínaná vzťahová štruktúra smerom k psychickým odlišnostiam, „poruchám“, viažuca sa aj na hĺbkové sféry vedomia a podvedomia. Otázkou je, čo je odlišnosť, čo porucha v nadväznosti na dlho diskutovanú problematiku normality.
Tvorba ako existenčná potreba
Pri spätí umeleckej kreativity so psychickými problémami, náchylnosťou k depresiám ide popri inom aj o krajné vyčerpanie sa pri tvorbe, kde umelec tvorí, pracuje až za limity svojej osobnosti, fyzické i psychické. Proste, musí vyjadriť to, čo v ňom je, akokoľvek za to zaplatí, akékoľvek následky to bude mať. A za krajné vyčerpanie sa platí aj depresiami.
Človek sa pozbiera, načerpá novú energiu a zasa sa púšťa do sebavyjadrenia. Akékoľvek následky to bude mať, akokoľvek môže byť zničujúce. Uvoľnenie bytostných tvorivých síl môže byť natoľko hlboké a silné, že dokáže niekedy prekonávať aj jeden z najdôležitejších pudov človeka ako prírodno-spoločenskej bytosti – pud sebazáchovy.
Vlastné videnie sveta, prienik do jeho podstaty, estetické či vedecké osvojenie si sveta je také naliehavé, pudivé, že ho umelec, vedec musí vyjadriť, stáva sa to až existenčnou potrebou.
Otvorenosť pre tvorbu
Duševná choroba prináša so sebou aj rúcanie bariér, zábran (aj častokrát falošných, prekrútených morálnych i iných hodnôt, ktoré, žiaľ, prevládajú aj dnes v spoločenskej klíme či mienke). Človek sa stáva uvoľnenejším, slobodnejším, impulzívnejším, - a teda aj otvorenejším pre tvorbu. Psychicky chorý človek výberovo, osobnostne, aj v závislosti od svojho momentálneho stavu, reaguje veľmi silne aj na tie najmenšie podnety. Toto silné prežívanie podnetov je úrodnou pôdou pre umeleckú tvorbu.
Bohuslava Vargová-Hábovčíková
