Na sklonku minulého roka viaceré tlačové médiá (často v prílohách o vysokých školách, ktoré majú pomôcť verejnosti v rozhodovaní sa o výbere VŠ) zverejnili rebríčky fakúlt podľa počtu nezamestnaných absolventov. Filozofická fakulta UK v nich figurovala na relatívne poprednom mieste s počtom 252 absolventov evidovaných na úradoch práce. Je takýto údaj takým jednoznačným ukazovateľom uplatnenia sa na trhu práce, ako sa na prvý pohľad javí?
V prvom rade treba pripomenúť, že je skresľujúce použiť pri zostavovaní rebríčkov VŠ z hľadiska uplatnenia ich absolventov iba absolútne čísla, vhodnejšie by bolo použiť aj relatívne údaje – vo vzťahu k celkovému počtu absolventov.
Významné je však aj to, kedy, v akom časovom úseku od skončenia školy údaje porovnávame. Hoci by sa mohlo zdať, že termíny ukončenia štúdia sú na VŠ v zásade podobné, môžeme z praxe fakulty uviesť, že v posledných rokoch je pre značnú časť našich študentov termínom ukončenia štúdia (štátnic) až prvý opravný termín v auguste. To znamená, že údaje o evidovaných absolventoch fakulty z úradov práce v októbri, resp. v novembri zachycujú stav absolventov hľadajúcich prácu prakticky v prvých mesiacoch po ukončení štúdia. To, že ich počet sa priebežne dynamicky mení, nám doložili údaje z konca roku 2014, o ktoré sme požiadali Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Ku koncu decembra bolo v evidencii úradov práce už takmer o polovicu absolventov FiF UK menej – 131 uchádzačov. Možno predpokladať, že v priebehu ďalších mesiacov bude toto číslo ešte výrazne klesať. K takémuto optimistickému záveru nás oprávňuje aj ďalší vyžiadaný údaj – koľko máme evidovaných nezamestnaných absolventov z predchádzajúceho roka. Z roku 2013 to bolo 7 absolventov. Pri každoročnom počte viac ako 1 000 absolventov našej fakulty na oboch stupňoch vysokoškolského štúdia reprezentuje počet 7 necelé 1 % absolventov. Aj pri zohľadnení počtov absolventov iba magisterského stupňa, ktorí už odchádzajú do praxe a ktorých je okolo 550 ročne, ide zhruba o 1,5 % absolventov, ktorí sú navyše rozptýlení vo viac ako 60 študijných programoch, ktoré fakulta každoročne poskytuje.
Tieto údaje teda jednak dokladajú, že Filozofická fakulta UK neprodukuje absolventov, ktorí by mali v reálnom časovom horizonte problémy s uplatnením sa na trhu práce. Je to určite aj výsledok a doklad úsilia udržať kvalitu vzdelania poskytovaného na fakulte. Súčasne preukazujú, aké dôležité je primerané narábanie s údajmi a ich interpretácia. Problematika uplatnenia absolventov vysokých škôl sa stala v poslednom období frekventovanou témou, a to tak zo strany verejnosti a médií, ako aj orgánov rozhodujúcich o životne dôležitých otázkach vzdelávacích inštitúcií. Uvažuje sa o aplikácii kritéria uplatnenia absolventov na trhu práce do systémov hodnotenia vysokých škôl, ba i do metodík financovania odborov poskytovaných na vysokých školách, na nepriamu reguláciu ich otvárania.
Pracovné uplatnenie sa absolventov je určite významným kritériom napĺňania spoločenskej funkcie vzdelania, najmä v prípade vzdelávacích inštitúcií, ktoré sú podporované z verejných prostriedkov. S týmto kritériom však treba narábať opatrne, pretože vzdelanie má nielen inštrumentálnu funkciu prípravy na konkrétne povolanie a prácu, ale plní aj všeobecnokultivačnú funkciu. Vzdelanie je nielen predpokladom nadobudnutia úzko chápanej kvalifikácie s priamym uplatnením získaných vedomostí a zručností na trhu práce, ale umožňuje kultivovať kompetenciu adaptability pracovnej sily, v súčasnosti veľmi dôležitú. Tá sa predovšetkým v oblasti spoločenských a humanitných disciplín formuje na základe širšieho portfólia schopností rozumieť svetu okolo nás a analyticky a kriticky ho reflektovať. Navyše do všeobecnej kultivačnej funkcie spoločenských a humanitných vied určite patrí aj pestovanie odborov, ktoré nemajú v masovom meradle priame uplatnenie sa na pracovných miestach, ale ich pestovanie je súčasťou kultúrneho dedičstva a rozvoja národnej kultúry.
Vhodnosť použitia kritéria uplatnenia absolventov na trhu práce je úzko spojená aj so spôsobom primeraného narábania s údajmi, ktoré nám budú toto kritérium indikovať. Veľmi významné bude, aké údaje a v akom časovom momente budeme pokladať za rozhodujúce. Bolo by vhodné uvádzať a porovnávať počty nezamestnaných absolventov podľa dĺžky mesiacov v evidencii, nielen podľa roku ukončenia štúdia.
Gabriela Lubelcová
prodekanka FiFUK
