INZERCIA

Dokážem milovať seba samého?

Keď sme sa narodili, ešte sme sa iba učili vnímať svet. Postupom času sa na nás začali nabaľovať názory našich blízkych, ktorí nám vštepovali akési prvé obrazy o sebe samom.

Neexistujú zlí ľudia! Existujú len ľudia vnútorne zranení, ktorí sa necítia byť ocenení a milovaní. Ktorí si nedôverujú a vo svojej hlbokej podstate neprijali svoje vlastné Ja. Sú to ľudia, ktorí sa jednoducho nemajú radi, pričom si to ani neuvedomujú. A navonok sa toto všetko prejavuje práve v medziľudských vzťahoch.  Zranení zraňujú druhých. Kto nemá úctu voči sebe, nebude ju mať ani voči ostatným. Kto nedokáže milovať sám seba, s najväčšou pravdepodobnosťou skôr, či neskôr bude mať problém udržať si zdravé vzťahy s rodinou, priateľmi, či kolegami. Svoje nesebaprijatie bude skrývať za správanie, ktoré ostatní budú vnímať ako nepríjemné, agresívne, nepriateľské a každý si o takomto človeku vytvorí negatívny obraz. Určite máme v okolí mnoho takých ľudí. Nuž, ale teraz ruku na srdce! Kto z nás si môže povedať, že nikdy o sebe nezapochyboval, že nemá vôbec žiadne komplexy a že je so sebou úplne vnútorne vyrovnaný a spokojný? Nereagujeme mnohokrát aj my tak, že sa ani nespoznávame?

Nemýľme si pojmy!

Rada by som ešte podotkla, že tu môže veľmi ľahko nastať nebezpečenstvo zmýliť si zdravú lásku voči sebe s egoizmom. Avšak, medzi týmito dvoma pojmami existuje markantný rozdiel. Človek, ktorý voči sebe cíti ozajstnú lásku a úctu, je schopný prejavovať ju aj voči druhým. Uvedomuje si totiž svoju vlastnú hodnotu a vie, že rovnako hodnotní sú aj ľudia naokolo. Naopak, egoista sleduje iba vlastné záujmy a potreby ostatných ho nezaujímajú. Vyvyšovanie sa nad ostatnými je, však, často iba obranným mechanizmom a najmä hyperkompenzáciou vlastnej neistoty, dokonca až nepriateľstva voči sebe. Je ťažké si to uvedomiť, no ešte ťažšie priznať.

Negatívny sebaobraz a zranenia z detstva

A kde sa teda stala chyba? Najčastejšie už v detstve. Keď sme sa narodili, ešte sme sa iba učili vnímať svet. Postupom času sa na nás začali nabaľovať názory našich blízkych, ktorí nám vštepovali akési prvé obrazy o sebe samom. Nehovoriac o nástupe do školy, kde sa dieťa stretáva často s neprajnými spolužiakmi, ktorí mu nemajú problém povedať hlášky typu - aký si hlúpy, škaredý, tlstý atď. A takto sa to môže tiahnuť ďalej a ďalej. Dieťa vníma pochvaly a pokarhania omnoho intenzívnejšie, ako si myslíme. No najcitlivejší sú teenageri, ktorí sú doslova závislí od uznania. A keď neprichádza, v jemnej citlivej dušičke sa už vynára otázka: Tak načo vôbec žijem? Takže sa zamyslime, aký obraz o nás nám ukazovalo naše okolie. Všetky názory ostatných ostali hlboko zakorenené v našom podvedomí. Vytvárajú mienku, ktorú o sebe máme a dospejú až k tomu, že môžeme mať o vlastnom Ja úplne skreslený sebaobraz. Od toho sa, žiaľ, odvíja i náš vzťah k sebe samému a k druhým ľuďom.

Sebavedomie ako prvý krok k úspechu

Ako prvý pojem spomeniem sebavedomie. V dnešnej dobe toľkokrát skloňované slovo... Avšak, vieme, čo sa za týmto pojmom naozaj skrýva? Spočiatku nás môže napadnúť vysoká mienka o sebe. Často si pod sebavedomou osobou predstavujeme človeka, ktorý pôsobí arogantne, namyslene a tvári sa, akoby mu patril celý svet. Toto však pravé sebavedomie nie je. Sebavedomie doslova znamená vedomie si samého seba, tzn. byť si vedomý svojich dobrých vlastností, silných stránok, ale i svojich chýb a negatív. Sebavedomý človek vie, že má potenciál, ktorý môže využívať a zároveň si uvedomuje i to, že má neustále možnosť pracovať na svojich slabostiach. A nielen to, že túto možnosť má, ale ju aj využíva a vlastnou vôľou dokáže robiť prvé kroky k úspechu. So sebavedomím úzko súvisí aj sebadôvera a sebaúcta.

Sebaúctou a sebadôverou k šťastnejšiemu životu

Takže, ako som už načrtla, láska k sebe a láska k druhým ľuďom ide ruka v ruke.  Najprv sa musíme naučiť mať radi samých seba, až potom môžeme vyjsť do sveta, otvoriť sa druhým ľuďom a budovať vzťahy. Až keď nadobudneme poznanie vlastnej hodnoty a sebaúcty. Sebaúcta znamená, že si na základe sebavedomia dokážeme uctiť svoju osobu ako komplexnú bytosť so svojou svetlou i temnou stránkou. Nuž a sebadôvera je už len dôsledok a výsledok. Čiže veríme vo svoje schopnosti a dôverujeme si v rozličných situáciách. Našu sebadôveru, okrem nedocenenia a nedostatku pochvaly v detstve, zvyknú blokovať i chyby, ktoré sme v živote spravili. Ale i neúspechy a zlyhania môžu byť v živote produktívne, ak ich tak pojmeme a pozrieme sa na ne z inej strany, z akej sme sa pozerali doteraz. I keď nás vedia podvedome potrápiť aj mnoho rokov. Tu ma napadá myšlienka J. W. Goetheho: „Niektorí ľudia nerobia chyby, lebo nikdy neskúsili robiť niečo, čo stojí za to.“

Možnosti, ako si vybudovať voči sebe pozitívny vzťah

Všetky pojmy, ktoré som tu naznačila, čiže sebavedomie, sebadôvera a sebaúcta vytvárajú piliere kvalitnejšieho života. A teraz sa dostávam k tomu najdôležitejšiemu – k praxi, ako začať so sebaprijímaním. Existujú rôzne techniky a cvičenia, no na začiatok si skúste povedať nahlas: „Mám rád sám seba/ samú seba“. Výborné je, keď si to poviete pred zrkadlom. Tým istým spôsobom si môžete hovoriť i ďalšie afirmácie, čiže kladné tvrdenia, ktoré keď prijmete za svoje a začnete sa nimi v živote aj riadiť, vylepšíte si celkový vzťah voči sebe a zvýšite sebavedomie. Toto môže byť začiatok dlhej, náročnej, ale úspešnej cesty preprogramovania si svojho pokriveného sebaobrazu. Skvelou praktikou je tiež napísať si zoznam svojich pozitívnych vlastností a dosiahnutých úspechov a nalepiť si ho na viditeľné miesto. Podporuje to celkové sebavedomie a motiváciu.

 

Uvediem aspoň zopár myšlienok, ktoré je vhodné osvojiť si, aby sme sa stali silnejšími osobnosťami:

  • Chcem sa oslobodiť od minulosti. Odpúšťam všetkým, čo mi ublížili a zároveň odpúšťam aj sám/sama sebe, pretože najviac si ubližujem živením myšlienok, ktoré o mne vytvárajú negatívny sebaobraz.
  • Som jedinečná osobnosť so všetkými plusmi a mínusmi, som originál a mám obrovský potenciál. Vážim si sám seba/samú seba.
  • Hodnota môjho života je vysoká. Privysoká na to, aby som ho prežil/a nešťastne.
  • Nebojím sa chýb! Patria k životu a dokážem sa z nich poučiť. Nikdy nedosiahnem sebaprijatie, ak si neodpustím svoje chyby. Nemusím byť dokonalý/á, aby som bol/a šťastnou.
  • Nebojím sa negatívnych situácií! Čo ak práve bez jednej negatívnej skúsenosti by sa mi v živote neprihodila nejaká, ktorá je pre mňa veľmi výhodná a pozitívna?

 

Na záver Vás chcem už len povzbudiť, aby ste sa nebáli vykročiť na cestu sebapoznania, sebadôvery a uvedomenia si, že bez zdravej lásky voči sebe a sebaúcty to v živote fungovať nemôže...

 

Mgr. et Mgr. Jana Blusková

spolupracovníčka Ligy za duševné zdravie

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,2 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Najčítanejšie správy na SME


Najčítanejšie správy na SME


Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu

Pripravujete rekonštrukciu bytu? Využite ľahké priečky, ušetríte čas a vyhnete sa prachu i hluku. Poradíme vám, podľa čoho vyberať.

Tlačové správy

Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii

Rektor EU v Bratislave podpísal zmluvu o dvojitom diplome s Univerzitou národného a svetového hospodárstva v Sofii.

Tlačové správy

Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave

V utorok 19. júna 2018 sa uskutočnilo ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Tlačové správy

Kreditná karta – áno alebo nie

Názory na „kreditky“ sú dvojaké – priaznivci kreditnej karty by bez nej ani nevyšli z domu, no mnohí jej na chuť ešte neprišli.