Neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci je množstvo zvykov, ktoré sú trvalo zakorenené v našej kultúre už stáročia. Na oslavy najstaršieho a najvýznamnejšieho kresťanského sviatku odkazuje aj pestrý program rôznorodých výstav a expozícií Slovenského národného múzea, ktoré každoročne v tomto období pripravuje pre svojich návštevníkov.
Veľká noc je čas, kedy sa obklopujeme typickými symbolmi a inšpirujeme sa zvykmi našich predkov. „Medzi prvé dni spojené s prípravou na Veľkú noc patrí Popolcová streda. Vtedy sa začína 40-dňový pôst, ktorý má pripomínať postenie sa Ježiša Krista v púšti,“ vysvetľuje kurátorka a etnologička Slovenského národného múzea v Martine Elena Zahradníková. Dva týždne pred Veľkou nocou je známy aj obrad zničenia Moreny, kedy mladé dievčatá vynášajú z dediny odetú figurínu ženy a obradne ju ničia hodením do vody alebo spálením. Zvyk dodržiavaný na Kvetnú nedeľu je prinášanie „Letečka či Letka“. „Sú to stužkami ozdobené konáriky bahniatok alebo rozpučanej vŕby. Dievčatá s Letečkom robili obchôdzky po dedine. Za prinesenie Letka dostávali rôzne dary, napríklad vajíčka, ktoré využívali na robenie kraslíc,“ dopĺňa etnologička.
Zvyky a tradície Veľkého týždňa
Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou a pokračuje Zeleným štvrtkom, počas ktorého sa dodnes dodržiava zvyk podávania a jedenia „zelených jedál“ a je pripomienkou poslednej večere Ježiša Krista. Nasleduje Veľký piatok. „V tento deň sa drží prísny pôst, veriaci si odriekajú to, čo majú najradšej. Tradične má ísť o veľmi tichý deň, venovaný kajúcnosti a mystériu Veľkej noci,“ vysvetľuje E.
Zahradníková.
Bielu sobotu charakterizujú prípravy na Vzkriesenie Ježiša Krista. Doobeda sa ženy mohli venovať len drobnejším prácam. Po západe slnka sa konala veľkonočná vigília v znamení návratu svetla, stelesneného vzkrieseným Kristom. V kostoloch sa v rámci liturgie zapaľuje veľkonočná svieca, takzvaný „paškál“. Veľkonočná nedeľa sa pre našich predkov začínala prípravou na svätú omšu. „Do kostola sa
nieslo jedlo na posvätenie, ktoré sa potom servírovalo celej rodine. Tento zvyk
sa uchoval dodnes najmä na východnom Slovensku. Medzi jedlami nechýbalo
vajíčko, obradný okrúhly koláč, nazývaný pascha, či syr. Na východnom Slovensku
sa pripravuje takzvaný „sirek“, čo je špecialita z mlieka a vajíčok,“ spresňuje etnologička.
Veľkonočný pondelok je známy šibaním a polievaním. V zásade platí, že šibali a polievali mládenci, aby pozitívne vlastnosti sviežich a pružných prútikov spletených do korbáča preniesli šibaním na dievčence. Rovnakú funkciu mala aj voda. „Približne po Oravu prevládalo šibanie nad polievaním, od Oravy na východ prevládalo polievanie nad šibaním,“ upresňuje E. Zahradníková. Mládenci chodili na obchôdzky skoro ráno a odmenou im boli vajíčka, peniaze a slanina. Večer
usporiadali pre dievky zábavu zo získaných podarúnkov za šibanie, či polievanie. Spôsob týchto obchôdzok sa v regiónoch líšil, spoločné však zostávalo, že kým mládenci chodili do domov dievok, dievky sa za túto „službu“ revanšovali na verejných miestach nasledujúci deň, teda v utorok.
„Výnimkou bola obec Polomka, kde v pondelok oblievačka, známa ako kuparská, trvala od rána až do poobedia. Na večer mládenci prenajali dom, kde zaplatili muziku a mamičky vykúpaných dievok nosili cesť, teda peniaze, chlieb, koláč – beluš, klobásu a slaninu. Mládenci ich za to pohostili pálenkou a vyzvali do tanca. Neskôr prišli dievky a ak bola medzi nimi taká, čo jej matka nič nedoniesla, vysmiali ju,“ dodáva etnologička.
Veľká noc v Slovenskom národnom múzeu
Slovenské národné múzeum je pokladnicou slovenského kultúrneho dedičstva, ku ktorým nepochybne patria aj tradície a zvyky viažuce sa k sviatku Veľkej noci. V tomto úsilí múzeu už od roku 2007 pomáha ako generálny partner Poštová banka. Návštevníci po celom Slovensku sa aj tento rok môžu tešiť na pestrý program prostredníctvom rôznych expozícii a podujatí, ktoré Slovenské národné múzeum pri príležitostí blížiacich sa sviatkov pripravilo.
Tradície spájané s veľkonočnými sviatkami ožijú na hrade Červený Kameň hrade Červený Kameň, kde sa počas veľkonočného víkendu (3. - 6. apríla) konajú Jarné
slávnosti doplnené aj stredovekými veľkonočnými trhmi. Rusínske tradície a zvyky počas Veľkej noci – Paschy, predstaví zase Múzeum rusínskej kultúry v Prešove, a to prostredníctvom výstavy Veľká noc u Rusínov, ktorá bude prístupná verejnosti až do 15. mája 2015. Svoje brány bude mať otvorené aj Múzeum Betliar, kde sa počas prehliadok kaštieľa môžu najmenších návštevníci tešiť na čokoládové prekvapenia. V neposlednom rade pripravilo Slovenské národné múzeum prostredníctvom expozície na Bojnickom zámku zaujímavú prechádzku veľkonočným zámkom. Od 2. - 6. apríla budú mať návštevníci príležitosť inšpirovať
sa výzdobou zámku a prezrieť si zbierkové predmety súvisiace s jarným obdobím.
Ďalšie informácie o programe múzeí Slovenského národného múzea je možné nájsť na webe www.snm.sk, kde sú aj aktuálne otváracie hodiny počas Veľkonočných sviatkov. Všetci klienti Poštovej banky majú 20 %-nú zľavu na vstup do všetkých 18 múzeí Slovenského národného múzea po celom Slovensku, vrátane Múzea slovenskej dediny a múzeí Slovenského národného múzea v Martine.
