Sada dvoch exkluzívnych razieb, ktoré pripomínajú bájneho kniežaťa Pribinu, vznikla podľa návrhu slovenského výtvarníka Miroslava Hrica. Emisia je zaujímavá nielen vďaka veľmi nízkemu nákladu. K atraktivite týchto medailí prispieva i skutočnosť, že ich motívy boli pôvodne určené pre zlatú mincu o nominálnej hodnote 100 euro.
Foto: Pražská mincovna/Michal Mikulenka
Len dvadsať kolekcií z rýdzeho zlata! A z toho polovica v leštenom prevedení proof. Podobné čísla platia i pre striebornú variantu razieb pripomínajúcu nitrianskeho kniežaťa Pribinu. V úpravách patina a standard mincovna vyrobí len dvadsať sad, naopak najpočetnejšia je skupina s leštenými razbami proof: ale i tých vznikne len dvesto.
Každá nesie unikátne číslo
Nielen pre zberateľov a milovníkov umenia je isto zaujímavá informácia, že emisia patrí medzi číslované. Každá jednotlivá razba je teda unikátom s jedinečným poradovým číslom umiestneným na hrane. Rýdzi kov, umelecky hodnotný návrh, číslovanie a celkom nízky náklad sú kritéria, ktoré sľubujú vysokú pravdepodobnosť budúceho zhodnotenia. „Táto sada patrí do nášho programu nazvaného Nevydané návrhy mincí. V ňom realizujeme zaujímavé návrhy, ktoré boli pôvodne určené pre mince rôznych nominálnych hodnôt,“ poznamenal mincmajster Pražskej mincovne Ondřej Koňařík. Konkrétne Hricové návrhy s kniežaťom Pribinom mali zdobiť pamätnú sto eurovú mincu.
Pribinov portrét
Lícna strana prvého návrhu Miroslava Hrica prináša umelecký profil kniežaťa Pribinu. Do portrétu je zakomponovaný tiež dobový päťdielny šperk a letopočet Pribinovho úmrtia 861. Do vlasov výtvarník skryl dobovú postavu z plakety z náleziska v Bojnej. Medzikružie s textom v opise je tiež riešené v duchu archeologického nálezu v Bojnej, niektoré medené a pozlátené postavy svätcov mali rovnakým spôsobom riešené medzikružie. Opis uvádza názov medaile – NITRIANSKE KNIEŽA PRIBINA.
Rubová strana kladie dôraz na hlavné mesto vtedajšieho kniežactva Nitru (v tej dobe sa nazývala Nitrava). V štylizovanom štvoroblúkovom tvare, zdobeným perlovcom, je v centru mestský hrad s kostolom, pod hradbami je terajší názov mesta. Medzikružie je riešené rovnako ako na lícnej strane, v dobovej trojuholníkovej grafike je možné prečítať opis SLOVENSKÁ MEDAILA a letopočet 2011, kedy boli uvedené do obehu pamätné mince s touto tematikou.
Foto: Pražská mincovna/Ladislav Gášek
Nechýbajú archeologické nálezy
Podobizeň trochu zroneného panovníka je i na lícnej strane druhého návrhu Miroslava Hrica. Pribina bol panovníkom Nitrianskeho kniežactva v rokoch 825 – 833, než sa stalo súčasťou Veľkomoravskej ríše pod Mojmírom I. Zosadený nitriansky knieža potom odišiel až za rieku Sálu, kde bol v rokoch 840 – 861 vládcom Blatenského kniežactva, ktorého metropolou bol Blatnohrad, dnešný Zalavár. Kompozíciu doplňujú figurálne motívy na medených pozlátených plieškoch z nálezu na slovenskom hradišti Bojná v pohorí Považský Inovec. Text v opise rámuje ľavý okraj medaile, letopočet 861v dolnej časti pripomína úmrtie kniežaťa, ktorý zahynul, verný franskému kráľovi Ludvíkovi Němcovi, v bitke s Moravanmi.
Rubová strana rovnako ako lícna čerpá z archeologického nálezu v Bojnej. Obradné predmety, ktorých sa našlo šesť, boli zrejme súčasťou prenosného oltára misionárov z 9. storočia a sú svojím prevedením úplne unikátne. Kompozíciu strany dotvára nitriansky hrad s bazilikou svätého Emeráma (Jimrama) z 13. storočia a biskupským palácom, ktorý je rezidenciou biskupa a sídlom biskupstva dodnes.
