V septembri 2015 uvedú radošinci na nových doskách svoju už 59. celovečernú inscenáciu. Ich cesta k tomuto úctyhodnému číslu sa začala v roku 1963 v západoslovenskej obci Radošina. Na Prvý sviatok vianočný uviedla skupina mladých divadelných nadšencov svojmu publiku prvú hru Stanislava Štepku – Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z. A práve tu sa začala ich dlhá, ale neopakovateľná cesta za hľadaním dobrej adresy.
„Práve Radošina, miestni ľudia a farbisté domáce nárečie – to bola pre nás
prvá dobrá téma na písanie, ale aj dobrá adresa pre prvých divákov nášho divadla, V radošinskom Klube mladých sme v tých prvých rokoch uviedli napríklad aj premiéry hier Z duba padol, oddýchol si; Jááánošííík či Človečina,“ spomína si na začiatky umelecký šéf Stanislav Štepka.
Normalizácia, internáty a hľadanie trvalej adresy
Avšak už v nasledujúcich, tzv. normalizačných rokoch a desaťročiach si radošinci
museli o čosi ťažšie a zložitejšie hľadať nové adresy a miesta na trvalý pobyt. „Po politickom vyhnaní súboru z topoľčianskeho okresu (1971) sme to nemali ľahké s hľadaním stáleho miesta a dobrej adresy pre divadlo. Napríklad nechceli nás s Človečinou funkcionári v bratislavskom A-divadle. Veľmi sme nepochodili ani
u osvetárov v známom Divadle u Rolanda. Avšak v núdzi sme náhodou objavili celkom iné, ale ako ukázal čas, veľmi úspešné nové adresy na uvádzanie našich prvých titulov. Vysokoškolské bratislavské internáty, kluby mládeže, kultúrne domy, divadlá,“ vymenúva S. Štepka. Tie sa stali ústretovou a vítanou pôdou pre rozvoj smutno-smiešnej poetiky Radošinského naivného divadla.
V roku 1979, v Klube spojov uviedli radošinci veľmi úspešnú a vôbec prvú
inscenáciu režírovanú profesionálnym režisérom Ivanom Balaďom – Slovenské tango (1979). S legendárnou radošinskou herečkou Katarínou Kolníkovou a autorom Stanislavom Štepkom sa na javisku objavili vtedy mladučké herečky Zuzana Kronerová a Darina Abrahámová.
„Nasledujúcich desať rokov účinkovalo RND na ďalšej dobrej adrese – v bratislavskom PKO (1980 – 1989). V Malej sále sme za veľkého diváckeho záujmu uviedli viaceré hry, vrátane Kúpeľnej sezóny; Svadby, hry Nebo, peklo, raj aj Ženského oddelenia. Nebola to zlá adresa, skôr naopak,“ pokračuje Stanislav Štepka.
Viac ako štvrťstorčie na Škultétyho ulici
Od roku 1989 však objavilo RND svoju novú dobrú adresu na Škultétyho ulici. Uviedlo na nej aj také neopakovateľné inscenácie ako napríklad Lás-ka-nie (1992); Tata (1996); Šťastné konce (2012) alebo najnovšiu hru Sláva (2014).
Radošinské naivné divadlo našlo dobré adresy aj v zahraničí, kde s radosťou a láskou hrávalo pre rodákov. A ako sa hovorí: „Odvážnemu šťastie praje“, tak aj radošinci mali na ceste k hľadaniu dobrej adresy šťastie na dobrých susedov. Dobrým susedom je pre ňu už niekoľko rokov vďačne Poštová banka.
„Najviac sa tešíme, že aj vďaka nášmu dobrému susedovi – Poštovej banke, môžeme tento rok nájsť novú exkluzívnu dobrú adresu: Radošinské naivné divadlo, Záhradnícka 95, Bratislava, kde vyrastá moderná multifunkčná divadelná scéna. Po päťdesiatich rokov hľadania tej najsprávnejšej adresy sme vo finále. Ako sa vravelo v rámci rodiny v našej hre Človečina: Vitajte a zaraďte sa,“ uzatvára Stanislav Štepka.
Prehľad doterajších scén RND:
Klub mladých v Radošine (scéna RND, Nitrianska ulica, 1963 – 1969), A-divadlo (Divadlo Za rampami, Záhradnícka ulica), Mestský dom kultúry a osvety v Bratislave a Klub mladých v Radošine (1970 – 1973), Divadlo U Rolanda (Obvodné kultúrne a spoločenské stredisko Bratislava 1, Námestie 4. apríla, 1974) a Klub mladých v Radošine, Divadelný klub mládeže (Obvodné
kultúrne a spoločenské stredisko Bratislava 3, Sibírska ulica, 1975 – 1978), Klub spojov (Klub ZK ROH Spoje, Banskobystrická ulica, 1979), Malá sála PKO Bratislava (1980 – 1989), Istropolis, Malá sála v Domu detí, stála scéna Radošinského naivného divadla (Škultétyho ulica 5 , mestská časť Bratislava-Nové Mesto – od roku 1989 doteraz).
Viac informácií o Radošinskom naivnom divadle nájdete na adrese www.rnd.sk.
