Výrobná firma FIMAD s. r.o. bola založená v roku 1997 ako rodinná spoločnosť zameraná na výrobu súčiastkovej základne pre väčšie spoločnosti. Od začiatku fungovania bola jej orientácia mimo regiónu.
Za sedemnásť rokov existencie prešla rôznymi etapami vývoja. Z firmy na výrobu pomocných zariadení pre drôtoťažný priemysel vyrástla na významnú spoločnosť v strojárskom priemysle a dozrela v spoločnosť vyššej náročnosti podskupín aj funkčných celkov. Majitelia si od začiatku zakladali na technologickom vybavení, čo im pomohlo udržiavať krok s najnovšími výrobnými trendmi. Viac informácií poskytol konateľ spoločnosti Ing. Anton Figúr.
Ste technologicky najrozvinutejšia firma na Považí s čisto slovenským kapitálom. Je nutné, z hľadiska charakteru výroby, zaoberať sa najnovšími trendmi?
- Dáva to logiku, pretože naše výrobky sa umiestňujú v strategických oblastiach priemyslu. Napríklad v častiach jadrových elektrární, kde sú kladené obrovské nároky na presnosť. Veľký podiel výroby je určený pre vrtné veže, umiestnené na mori. Ďalšia časť výroby je zameraná na železničný priemysel, konkrétne osobnú železničnú dopravu. Až tridsať percent produkcie tvorí nástrojáreň. Technologické portfólio u nás je od malých súčiastok priemeru 30 mm až po súčiastky veľkosti 3 až 5 metrov. Tie sú väčšinou umiestňované do energetického priemyslu. Sú to napríklad hriadele veterných turbín. Sme výrobcom komponentov aj pre vodné elektrárne. Spomeniem napríklad turbínu Kaplanova, ktorá bola vyrobená u nás. V oblasti strojáriny máme veľmi široký záber, čo je výhoda, pretože kolísanie na trhu je neustále. Vždy sme však v nejakom segmente dostatočne vysoko, a to nám zaisťuje stabilitu.
V roku 2014 ste z fondov EÚ získali nenávratný finančný príspevok vo výške 1 095 061,60 eur. Na aký účel poslúžil?
- Príspevok bol určený na obstaranie technologického vybavenia pre podporu zavádzania inovácií a technologických transferov. Udelený bol s podporou Európskej únie z európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Použili sme ho na nákup 5-osích centier, frézarskeho centra, a taktiež karuselu s priemerom 2,5 metra. Sú to výkonné stroje, ktoré zvýšia produktivitu práce a technologicky nás posunú ešte viac dopredu. Takéto unikátne a moderné technológie sú na Považí ojedinelé.
Trh, ktorý zastrešujete, je rozdelený na jednotlivé segmenty priemyslu. Aké konkrétne?
- Program pre zahraničie zahŕňa vrtné veže, vodné elektrárne, podvozky pre lokomotívy. Na Slovensku sme úspešní v oblasti náradia. S okolitými firmami kooperujeme minimálne, nakoľko technologicky vieme obsiahnuť celú výrobu. Konkurenčný boj na trhu pretrváva neustále, preto sme v strehu a pružne reagujeme na požiadavky trhu.
Ste exportne zameraná firma. Ovplyvňuje výrobný program napätá situácia vo svete?
- Zabezpečiť dostatok práce stojí veľa námahy. Vzhľadom na náročnosť výroby si však naše produkty držia svoju cenu. Presunu výroby do ázijských krajín sa neobávame, lebo čo sa náradia týka, dodávky od nás odchádzajú spravidla do troch týždňov. Logisticky by to inak obsiahnuť nešlo. Zvrat v tomto roku nastal v ropnom priemysle. Objem výroby v minulom roku bol v pomere 33 percent. V tomto roku je to o 22 percent menej. Vo veľkej miere má na to vplyv situácia v Rusku a na Ukrajine. Poldruha mesiaca sme museli nahradiť inou výrobou. Som veľmi rád, že sme to ustáli. Stalo sa tak aj vďaka tomu, že v našom priestore je v prenájme spoločnosť Mesnak, konštrukčná a vývojová kancelária strojov bývalej divízie Matador machinery, ktorá montuje konfekčné linky na výrobu pneumatík a veľká časť dôležitých funkčných celkov sa vyrába u nás. Je to najsofistikovanejšia výroba s najvyššou pridanou hodnotou.
Situácia na trhu spred siedmich rokov vás postavila pred rozhodnutie založiť spoločnosť na predaj a spracovanie plechov. Ukázalo sa to ako výborný strategický ťah...
- Do rozširovania podnikateľských aktivít sme išli so zámerom vybudovať spoločnosť, ktorá sa bude zaoberať obchodom s materiálom. Z obchodnej spoločnosti DDO, ktorú sme založili, sa za 7 rokov podarilo vybudovať najsilnejšiu firmu v regióne, čo sa pálenia a rezania týka. V priestoroch 12-tisíc metrov štvorcových zamestnáva 70 pracovníkov a vykazuje ročný obrat 12 miliónov eur. DDO a FIMAD sú dve veľmi silné spoločnosti, ktoré spolu zamestnávajú 157 ľudí a ťahajú jedným smerom, aj keď každá v inom segmente.
FIMAD má s DDO 25-tisíc m2 vlastnej výrobnej plochy. Aj popri tejto základni vám učaroval jeden objekt. Súvisí jeho rekonštrukcia s ďalším rozširovaním?
- Budovu z roku 1965 sme zachovali z hľadiska architektúry. Podobné budovy sa búrajú a stavajú nové, čo je na škodu. Priemyselná architektúra bola v tom čase veľmi zaujímavá. Rekonštrukciou sme sa pričinili o zachovanie skvostu. Je pravdou, že k ploche, ktorou FIMAD disponuje, pribudli ďalšie priestory. Je ich dostatok na rozširovanie na najbližších 5 rokov. Smutné je, že obchodne vieme zabezpečiť o 20 percent zákaziek viac, ako sme schopní vyrobiť. Spoločným menovateľom firiem je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Dá sa vôbec situácia riešiť? Z určitého uhla by sa mohlo zdať, že je viac podpísaných memoránd ako študentov strojárov....
- Ako prvá spoločnosť sme sa týmto začali vážne zaoberať už pred siedmimi rokmi. V tých úplných začiatkoch sme do škôl chodili spolu s Matadorom iba my. Potom sa celý klub rozšíril o ďalšie spoločností, ktoré začali v tomto smere podnikať intenzívnejšie kroky. Každý rok u nás praxovali traja až štyria učni. Myslím, že aktivity sa premietli do väčšieho počtu prihlásených žiakov. Posun nastal i v praktikách. Deti chodia do priestorov spolu s rodičmi, aby sa presvedčili, o čom dnešná strojárina je. Podľa môjho názoru platové podmienky chlapcov, vychádzajúcich zo škôl, sú v strojárine nastavené vysoko. Asi v žiadnom segmente priemyslu nedostane 20-ročný chlapec taký nástupný plat, ako práve tu. Jednoznačne tento odbor odporúčam.
Je tendenciou do budúcna zamestnávať cudzincov?
- Je to jedno z riešení, no nie celkom ideálne. Skôr si myslím, že by sa mal otvoriť program dovzdelávania. Je tu veľa ľudí, ktorí si zmýlili odbor. Radi by boli strojármi, ale nezamestná ich nikto, pretože pre zamestnávateľov je to neefektívne. Ak sa v minulosti robili maturity popri zamestnaní, prečo by dnes nemohli byť trojmesačné kurzy na odbornej škole, ktoré by pripravili strojárov aspoň v minime? Záujem by bol podľa prieskumu veľký. Je to jedno z riešení momentálnej situácie. Tieto vízie som predniesol už aj na inej platforme a boli prijaté s priaznivou odozvou.
Niektoré firmy riešia tento proces po vlastnej línii formou adaptačného programu.
- Máme s tým skúsenosti. Je to však náročné a drahé. Človek, ktorý nemá zručnosti v strojarine, príde do firmy za určitých platových podmienok. Za strojom pracuje pod dohľadom skúseného majstra. Zhruba tri až päť mesiacov je mu venovaná pozornosť. Pokiaľ chce, naučí sa. Počas tohto obdobia berie plat, ale pre spoločnosť je neproduktívny, navyše s rizikom, že keď ak sa naučí, nemusí zostať. U nás majú zamestnanci stabilné zázemie, dobré platové podmienky, kolektív a perspektívu uplatnenia s pocitom istoty, že investície sú nepretržité a firma úspešne napreduje. Momentálne máme voľných dvanásť pracovných miest pre horizontárov, obsluhu CNC obrábacích centier a sústruhov s nástupom ihneď.
Aj napriek týmto istotám vo firmách veľa mladých ľudí odchádza za prácou do zahraničia...
- Je to prirodzené. Mladí ľudia hľadajú cestu, o tom je život. Nedá sa im v tom zabrániť. Nech idú, vyskúšajú, ale nech sa vrátia späť a prinesú, čo sa naučili. Som rád, že z piatich chlapcov, ktorí od nás odišli pracovať do Írska, sa traja vrátili. Aj napriek tomu, že tam robili strojárov, nevyhovovalo im prostredie. Navyše, vysoké náklady na život im nestáli za odlúčenie od rodín. Verím, že povedomie domáceho vzrastie a do budúcna sa s týmto neduhom vysporiadame.
