Niekto uprednostňuje pokoj prírody, iný ruch mesta so všetkými jeho možnosťami. Pre jedného je základom mať vlastný dom so záhradou, pre druhého je výhodou mať byt v centre mesta. Niekto ušetrí na platení nájmu, niekto za benzín pri dochádzaní do práce a školy.
To, kde bývate, definuje váš životný štýl, kým ste a aké máte túžby či ciele. Podľa prieskumu Poštovej banky sú pri plnení si svojich snov predsa len finančne náročnejší mestskí ľudia. Ročne minú ľudia v meste na svoje sny od 500 do 1000 eur, pričom v dedinách len polovicu (300 až 500 eur). Je to pochopiteľné. Finančná náročnosť bývania v meste je v mnohých prípadoch priamoúmerne spojená s nárokmi a požiadavkami na vyšší životný štandard.
Zaujímavé je pozrieť sa na otázku bývania na dedine a v meste aj z hľadiska vekových skupín. Mladí ľudia si zväčša užívajú pocit slobody, ktorí získali odchodom od rodičov a na začiatok im stačí malý prenajatý byt v meste. Rodiny s malými deťmi sa sťahujú do okrajových častí, satelitných mestečiek alebo priamo na vidiek, kde si môžu kúpiť alebo postaviť vlastný dom. A nie je nič výnimočné, keď rodičia, ktorých deti odišli z hniezda a osamostatnili sa, hľadajú po rokoch výchovy zase svoj pokoj na vidieku. Kupujú si chalupy, záhrady a v mnohých prípadoch sa do nich na letné obdobie doslova sťahujú. Samostatnou kapitolou sú ľudia 70+. Dôchodcovia v určitom veku (možno pre mnohých prekvapivo) radi využívajú komfort, ktorý im poskytuje mesto. Zvlášť, keď v meste prežili celý svoj život. Aj s ohľadom na ich zdravie sa niektorí cítia bezpečnejšie tam, kde majú všetko blízko, kde nie sú mimo civilizácie a v prípade nutnosti sa dočkajú potrebnej pomoci.
Životná situácia určuje vzťah človeka k tomu, kde býva a ako tam chce bývať. „Zo štatistík o vnútroštátnej migrácii vyplýva, že ľudia sa sťahujú najmä „po okresoch“, do tzv. mestských aglomerácií – najmä Bratislavy, a ich satelitov, teda do okolitých prímestských obcí. A prímestské obce už dnes nie sú zďaleka dedinami, ale miestom pre vyššiu kvalitu života. Najčastejšie sa sťahujú ľudia v produktívnom veku, za prácou (odtiaľ, kde nie je) a za platom (tam, kde je vyšší), s čím súvisia životné voľby jednotlivca, bezdetných partnerov, ale aj celej rodiny. Žijeme v dobe veľkých dilem kde a ako žiť, ale najmä v súlade s čím. Najodvážnejší sú v tomto smere na Slovensku mladí ľudia, migrujú v geopolitickom priestore, na trhu práce, medzi mestom - dedinou, aj vo vzťahoch,“ hovorí sociologička Lýdia Marošiová.
Tak bývanie v meste, ako i na vidieku má svoje pre i proti. Mnohí dokážu svoju túžbu po pokoji, a zároveň potrebu neodísť z mesta, vyriešiť rozumným kompromisom. Dôležité však je, aby sa človek cítil doma dobre, nech už je to kdekoľvek.
