Zvýšená chorobnosť ľudí, hlavne chrípka a prechladnutie, sa vyskytujú najmä v zimnom období. Doteraz sa naša vyššia vnímavosť na vírusové respiračné infekcie pripisovala najmä rastúcej nákazlivej sile vírusov počas chladného a sychravého počasia. Najnovšie výskumy však pripisujú explóziu vírusových infekcií, zvlášť medzi októbrom a aprílom, najčastejšie však na skorú jar, skôr zmenám našich imunitných reakcií. Ide najmä o klesajúcu akcieschopnosť nášho organizmu a jeho obranných reakcií pri vyhľadávaní neželaných votrelcov - vírusov a baktérií. A práve na zmene úrovne imunity sa môže, podľa vedcov, podstatne podieľať aj alarmujúci nedostatok vitamínu D v našom tele najmä počas zimy a prvom oteplení, kedy trpíme najviac nedostatkom slnka.
Vitamín D je kľúčovou súčasťou nášho vývoja, pretože náš život bol odjakživa prirodzene spätý s prírodou a slnkom. V posledných desaťročiach sme však na ich nenahraditeľný blahodarný vplyv na naše zdravie akosi pozabudli, nevážime si dary, ktoré nám ponúka plným priehrštím. Čoraz viac času trávime v uzatvorených priestoroch, navyše sa pred slnečnými lúčmi chránime opaľovacími krémami. Po vyčerpávajúcej práci nie sme schopní prekonať sa a ísť na relaxačnú prechádzku na čerstvom vzduchu. Ukryli sme sa pred blahodarnými účinkami slnka, ktoré v našom organizme iniciuje tvorbu potrebného vitamínu D. A výsledok? Rapídny pokles vitamínu D v celosvetovej populácii, od novorodencov až po seniorov! Odhaduje sa, že v jesenných a zimných mesiacoch sa nedostatok vitamínu D vyskytuje celosvetovo najmenej u 1 miliardy ľudí. Údaje z Európy poukazujú na fakt, že koncentrácie déčka v krvi sú na konci zimy u dvoch tretín obyvateľov podstatne nižšie ako v lete, kedy sa tiež len zriedkavo pohybujú na želanej úrovni.
 |
 |
Stimuluje tvorbu premožiteľov vírusových patogénov
Ako upozorňujú vo svojej publikácii „Slnečný” vitamín – Pandémia nedostatku vitamínu D, doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. a prof. MUDr. Miroslav A. Šašinka, DrSc., vírus chrípky je prítomný v populácii po celý rok. Prečo teda útočí najmä v zimnom období?
Práve v chladnom počasí počas zimných mesiacov dosahuje hladina vitamínu D v našom organizme svoje minimum! Pripomínajú, že na vzťah absencie vitamínu D a zvýšenej vnímavosti tela k infekciám sa upozorňuje už viac rokov. Nové štúdie publikované v časopisoch Nature Imunology a European Journal of Clinical Nutrition obrátili pozornosť odbornej verejnosti na úzku previazanosť buniek imunitného systému a vitamínu D3 - cholekalciferolu, ktorý sa vo veľkej miere vytvára v koži po vystavení sa slnečnému žiareniu. Priniesli súčasne nový pohľad aj na problém súvisu nedostatku vitamínu D v organizme a jeho zvýšenej vnímavosti na respiračné infekcie. Vo svetle týchto prevratných poznatkov autori dôsledne preskúmali terapeutický potenciál vitamínu D3, ktorý sa vo veľkej miere vytvára v koži po expozícii slnečného žiarenia, ako cenného liečiva v prevencii vírusových infekcií.
Jeho účinok na vírusy v bunkových kultúrach sa spája so schopnosťou vitamínu D3 stimulovať tvorbu tzv. širokospektrálnych antimikrobiálnych peptidov – katelcidínu a ľudského betadefenzínu-2, ktoré sú hlavným premožiteľom vírusových patogénov. Zabraňujú tomu, aby imunitný systém uvoľňoval príliš mnoho zápalových buniek, chemokínov a cytozínov do infikovaných tkanív respiračných ústrojov. Tieto účinné peptidy – špeciálne bielkoviny – sú schopné priamo inaktivovať vírusy a zvyšovať smerovanie fagocytov do miest, kde sa vírusy množia a spôsobujú poškodenie tkanív. Vedcov, ktorí uskutočňovali pitvy u niektorých z obetí chrípkových epidémií udivil fakt, že u mnohých našli značne poškodené až zničené bunky dýchacích ciest. Niekedy tieto zápalové cytozíny spustili úplnú deštrukciu normálnych epitelových buniek lemujúcich dýchacie ústrojenstvo. Akoby obete chrípky mal na svedomí ich vlastný obranný imunitný systém. Ich organizmus nedokázal predchádzať zápalovej reakcii, ktorej podľa posledných zistení môže zabrániť práve dostatočná hladina slnečného vitamínu D3 v krvi.
Jedinečná pomoc – prevencia chrípky a prechladnutia s prírodným déčkom zo slnečného Nového Zélandu
Autori publikácie „Slnečný” vitamín – Pandémia nedostatku vitamínu D upozorňujú na potrebu vyšetrovať koncentráciu tohto vitamínu v krvi a zdôrazňujú nevyhnutnosť dbať počas celého roka o jeho primerané dopĺňanie, nielen u detí po narodení, ale v každom veku! Deficit vitamínu D dokáže vynikajúco doplniť optimálny prírodný vitamín D3 – cholekalciferol vo forme doplnkov výživy. Účinný spôsob, ako zvýšiť hladinu vitamínu D3 v krvi je podľa odborníkov okrem intenzívneho pobytu na slnku, aj jeho príjem v množstve od 1 000 IU do 2 000 IU denne a pri jeho vysokom deficite i niekoľkonásobne viac. U novorodencov a väčších detí odporúčajú lekári príjem 400 IU vitamínu D3 denne, najlepšie formou kvapiek a u väčších detí aj v cmúľacích tabletách. Optimálny nielen pre dospelých, ale aj pre deti je prírodný vitamín D3 v kanadských prípravkoch Jamieson vyrábaný špeciálnou patentovanou technológiou z čistého „slnečného” lanolínu z ovčej vlny z oviec chovaných na slnečných pasienkoch Nového Zélandu. Pre vyvíjajúci sa detský organizmus je vhodný napríklad vo forme kvapiek (Baby-D kvapky Jamieson), kedy sa vďaka maximálnej biologickej dostupnosti účinne a ľahko vstrebáva v tráviacom trakte a predstavuje tak najjednoduchší spôsob, ako dieťaťu dodať chýbajúci vitamín D3 bez ďalších nežiaducich účinkov. Odporúča sa príjem 1 až 2 kvapiek denne.
Vitamín D – vitamín vitamínov
- Je to jeden z najdôležitejších steroidných hormónov so širokým spektrom blahodarných účinkov na ľudský organizmus. Tak, ako všetky steroidné hormóny, „zapína” a „vypína” produkciu proteínov podľa potrieb nášho organizmu. Znamená to, že reguluje prejavy v stovkách tkanív v celom našom tele. Jeho produkcia v bunkách rovnako pozitívne ovplyvňuje rast kostí, kostrové svaly, metabolizmus, pohlavné orgány, obličky, kožu, krv, nervový, gastrointestinálny a kardiovaskulárny systém, ale aj respiračný systém, imunitu či priebeh gravidity – pôsobí teda na všetkých úrovniach a tým bráni vzniku širokého spektra civilizačných chorôb.
- Podľa odborníkov nie je možné pokryť odporúčanú dennú dávku vitamínu D len zo stravy – mlieka, mliečnych výrobkov či vajíčok. Nepostačuje ani občasná konzumácia rýb a rybej pečene (treska, sleď, sardinka, losos) s jeho najvyššou koncentráciou. Z potravín sa do organizmu dostáva len v zanedbateľnom množstve. Na dosiahnutie jeho optimálnej dennej hladiny by sme museli napríklad skonzumovať naraz 33 vajíčok alebo 6 kg syra feta... Vitamín D má svoj zdroj a tvorbu hlavne v pokožke, kde sa vyrába prostredníctvom slnečného žiarenia. Ľudské telo si vie vyrobiť až 10 000-12 000 IU vitamínu D pri 30-minútovom intenzívnom opaľovaní. Tento čas však významnou mierou ovplyvňujú opaľovacie krémy s vysokými ochrannými faktormi používané ihneď po vystavení sa slnečným lúčom. Ideálne je aplikovať ich až po 15 – 30 minútach. Lekári odporúčajú dožičiť si pobyt na slnku v závislosti od jeho intenzity tak, aby sme sa nespálili a pokožka nám nezačervenala. Už faktor 8 totiž znižuje tvorbu D vitamínu o nepredstaviteľných 95 %. Odborníci odporúčajú taký pobyt na slnku, ktorý nebude pre pokožku deštruktívny; pokožka sa nesmie spáliť, v obedňajších hodinách sa treba pobytu na slnku vystríhať!
- Žiaľ, ani v lete však väčšina z nás nemá dostatok slnka na zabezpečenie potrebnej hladiny vitamínu D vo svojom organizme. Aby sme sa dostatočne nasýtili „slnkom” a potrebným „déčkom”, museli by sme sa slnečným lúčom vystavovať pravidelne aspoň tri mesiace, čo sa však podarí málokomu z nás... Podľa najnovších poznatkov je potrebné dopĺňať si vitamín D celoročne, a to v každom veku, zvlášť dôležitá je jeho suplementácia u žien po päťdesiatke, čo súvisí so zmenou hormonálnej hladiny v tomto období ich života. Keďže jeho nedostatočná hladina sa zaznamenala aj v materskom mlieku, je podľa pediatrov nevyhnutná jeho účinná suplementácia už od narodenia.
