O pár dní sú Vianoce - sviatky, kedy sa svet zdanlivo spomalí, stíši.. V tom tichšom svete, bez výkonu a množstva povinností, sa mnohým podarí lepšie a intenzívnejšie zachytiť chvenia svojej duše. Blízkosť i súcit majú zrazu väčšiu hodnotu. Bližší sú nám príbuzní i cudzí. Intenzívnejšie cítime radosť, že sme spolu. Silnejší je však i smútok z prázdnej stoličky pri vianočnom stole. Silnejší je i strach, ktorý si prisadá k nám, keď je niekto z rodiny v ohrození. Nedarí sa zastaviť myšlienky typu: Čo ak...
Reklamy o čarovných Vianociach mnohým otvárajú rany, zvyšujú obavu, že bolesť zo samoty počas blížiacich sa sviatkov sa zväčší.
Ako prežiť Vianoce, ktoré budú iné ako v reklame, ktoré budú iné ako doteraz?
Straty sú súčasťou života. Každý z nás ich už prežil zopár - menších či väčších. Všetci máme skúsenosť s bolesťami tela i duše. Keď sa naše telo zraní, zahojí sa. I rany duše sa zahoja, ale niektoré – rovnako ako telesné - potrebujú zásah odborníka, hoja sa pomalšie, pretože sú väčšie. Iné môžu dokonca zanechať jazvy či zníženú funkčnosť. Ak je duša zranená, cítime strach, smútok, niekedy výčitky či hnev. Všetky tieto pocity sú úplne v poriadku, pretože v našom živote sa udiala alebo sa obávame, že sa udeje, veľká zmena. Rany duše sa tiež dokážu zahojiť. Vyžaduje to síce čas, ale samotnému hojeniu vieme i sami napomáhať.
Strach je reakcia na ohrozenie. Obávame sa niečoho, najradšej by sme ušli. Ale, keď niekto z blízkych potrebuje práve teraz našu pomoc, našu podporu, energiu, ujsť sa nedá, len znášať ťažobu strachu. Strach je adekvátnou reakciou, keď náš spolucestovateľ na našej spoločnej ceste zaostáva, akosi nevládze. Zastavte sa prosím, svet sa stíšil. Počúvajte svoju dušu, svoje emócie, snažte sa im porozumieť. Netvárte sa, že sa nič nedeje, nesiľte sa do radosti, lebo „sú Vianoce“ a hlavne si nenechajte vyvolať pocity viny, lebo sa teraz nedarí „myslieť pozitívne“. Ako prežiť Vianoce s chorým členom rodiny? Jednou z možností je byť spolu a poprípade si zaspomínať, ako vyzerali pekné a veselé spoločné chvíle. Netreba sa báť i sĺz, ak sa objavia ako sprievodcovia spomienok. Možno sa podarí dopriať si chvíle, ktoré budú jedinečné.
Smútok je adekvátna reakcia, keď sme zostali na životnej ceste zrazu sami. Ten, kto bol na našej ceste s nami, odišiel do iného sveta alebo iného vzťahu. Dieťa, ktoré s vami vlani pozeralo rozprávky, je už v inom byte s vašou bývalou manželkou. Zostalo zdanlivé vákuum, prázdnota. Čo sa týka smútenia za blízkou osobou, je to proces, nie nálada. Môže trvať dlho, niekedy i dva roky, pričom intenzita smútku sa samozrejme môže meniť. Sú dni, kedy je človeku lepšie a duša sa pomaly zotavuje a dni, kedy to opäť bolí viac, napríklad cez sviatky. Ak cez sviatky nechcete hovoriť s inými o svojom strachu, smútku, či hneve, tak si nájdite čas pre seba a svoje pocity. Skúste ich nakresliť alebo popísať na hárok papiera. Dovoľte svojim pocitom ukázať sa. Smútok sa často strieda s hnevom, ktorý je tiež prirodzenou reakciou na stratu. Ak však trvá dlho, môže sťažovať proces smútenia a viesť k izolácii od ľudí. Kto sa stále hnevá, ťažko nájde stálych poslucháčov. Ak ho však ešte máte v sebe, napíšte ho. Ale inak ako doteraz. Skúste nepoužiť zámeno Ty (Ako si mi to (Ty) mohol urobiť. Ty si ma nahneval!). Píšte o svojom hneve, ale pokúste sa vety sformulovať do formy JA (Ja sa hnevám, Ja sa cítim, Ja by som potreboval.) Vidíte ten rozdiel? Je to iné? Čo ste sa dozvedeli o sebe? Každá emócia nesie určitú informáciu o nás. Hneváme sa, pretože nás niekto opustil. A možno si ani neuvedomujeme, ako sa my opúšťame. Hnevom často zakrývame svoj žiaľ a hlboký smútok. Nahnevaní totiž vyzeráme silnejšie. Keby sme vyjadrovali smútok a žiaľ, vyzerali by sme zranení, možno i bezmocní a slabší. Hnev je emócia, ktorá má veľmi veľkú silu a energiu. Môže nám pomáhať i ubližovať druhým. Využite silu svojho hnevu, aby ste mali dosť energie nanovo si zariadiť svoj život.
Ak budú tieto Vianoce iné ako doteraz, skúste i prispieť k tej zmene. Nezostaňte zaplavení svojím žiaľom či strachom. Vytvorte priestor aj pre tieto pocity, ale dajte priestor aj sebe, iným zážitkom. Možno počas týchto sviatkov pri stole niekto chýba, ale možno za ďalšími dverami by vás radi privítali. Doteraz každý chodil k vám. Tieto sviatky to môže byť inak, vy môžete ísť k inému štedrovečernému stolu. Nájdite si čas na prechádzku do nových uličiek, skúste návštevu kina či kaviarne, kúpte si zvieratko, vymaľujte si omaľovánku. Je to detinské? Kým nevyskúšate, nebudete vedieť, aké to je a aký nový zážitok to prinesie. Môžete si založiť Knihu spomienok či vytvoriť spomienkový predmet, ktorý vám chýbajúcu osobu bude pripomínať.
Sama poznám rôznorodosť Vianoc - zažila som aj vianočné poobedie pri lôžku už odchádzajúcej starkej, i Vianoce, počas ktorých zazvonil telefón a zlomený hlas oznámil, že „otec odišiel.“ I tieto naše Vianoce budú iné, lebo náš syn si založil svoju rodinu. Iné ale neznamená horšie. Môžu byť prvé iné ako doteraz a o rok to môže byť lepšie. Zo srdca vám to želám !
PhDr. Zuzana Kurucová, psychologička
PS: Ďakujem všetkým, ktorí sa obrátili na mňa pri riešení svojich bolestí a rán, za ich dôveru. Nesmierne si to vážim. Želám všetkým mojim klientom, spolupracovníkom i všetkým čitateľom pokojom a vrelým kontaktom naplnené sviatky, veľa zdravia, lásky, telesnej a psychickej pohody v roku 2016!
