S aktuálnymi výzvami EÚ oboznámil študentov SPU v Nitre Dušan Chrenek, vedúci zastúpenia EK na Slovensku.
Na prednáške, ktorá sa 7. apríla, sa študenti Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre mohli dozvedieť aktuálne informácie o utečeneckej kríze, ekonomickej situácii, situácii v poľnohospodárstve a ich dopade na Slovensko.
Ako D. Chrenek povedal, v súčasnosti EÚ prechádza rôznymi krízami. Okrem toho, že doznieva ekonomická kríza, riešia sa problémy klimatických zmien, aktuálna je najmä utečenecká kríza. „EÚ s podielom 23 % globálneho HDP predstavuje najväčšiu svetovú ekonomiku, 508 miliónov európskych spotrebiteľov tvorí najlukratívnejší svetový trh. EÚ má 18 % svetového podielu na cezhraničnom obchode s tovarom s službami, to znamená, že je najväčším svetovým obchodným blokom. Medzi najväčšie ohrozenie bezpečnosti EÚ patrí v súčasnosti utečenecká kríza. EÚ nebola pripravená na taký veľký počet migrantov,“ povedal D. Chrenek. Na zlepšenie situácie EÚ realizuje viacero opatrení. „Medzi nimi je zlepšenie ochrany vonkajších hraníc EÚ a v rámci tohto opatrenia bude zriadená európska pohraničná a pobrežná stráž, ďalším je rozdelenie záťaže medi krajinami, boj s prevádzačmi, ale i záchrana migrantov. Na zlepšenie situácie je dôležitá spolupráca s vonkajším svetom – Tureckom, Irakom, Pakistanom a ďalšími krajinami, ako aj organizáciami, ako je Svetový potravinový fond a iné.“ Na margo ekonomickej krízy D. Chrenek povedal, že po tom, ako pred 8 rokmi dopadla na EÚ, odhalila viacero nedostatkov. „Ohrozila fungovanie eura a prispela k tomu, že štruktúra eurozóny nebola dobudovaná. Aby sa situácia zmenila, krajiny pristúpili k viacerým opatreniam, medzi nimi k ozdraveniu verejných financií, vytvoreniu záchranných mechanizmov, zlepšeniu koordinácie hospodárskych politík v EÚ. Aj Slovensko malo problémy, hospodársky prepad, postupne sa však situácia stabilizovala a naša ekonomika rastie,“ uviedol D. Chrenek. Napriek tomu je nevyhnuté reformovať niektoré oblasti ekonomiky. „EÚ analyzuje SR a pripravuje odporúčania. Treba pridať v oblasti podnikateľského prostredia, daní, vzdelávania, zamestnanosti, zdravotníctva. Na otázku študentov či je slovenské poľnohospodárstvo likvidované EÚ, D. Chrenek povedal, že rozpad poľnohospodárstva v SR nastal v 90. rokoch minulého storočia a po vstupe do EÚ sa ho v niektorých oblastiach podarilo zastaviť. „Čo však vidím ako výzvu pre naše poľnohospodárstvo? Štruktúru a obchod. SR zaostáva vo vývoze produktov s vyššou pridanou hodnotou. Toto by bolo treba zlepšiť, ako aj štruktúru podnikov, lebo je tu priestor nielen pre veľké farmy a družstvá, ale aj menšie rodinné farmy a nevyhnutný je prílev mladých farmárov do poľnohospodárstva. Tiež treba viac podporovať spracovateľský priemysel a zlepšiť spoluprácu poľnohospodárskych podnikov, mať viac nástrojov na podporu producentských organizácií.“ D. Chrenek zdôraznil, že členstvo v EÚ je pre Slovensko veľmi dôležité. „Garantuje našim občanom slobodu cestovania, práce, bývania či štúdia v EÚ, 85 % nášho exportu končí na európskych trhoch, viac ako 80 % slovenských verejných investícií je spolufinancovaných z európskych fondov. V období rokov 2004 – 2014 bola SR z hľadiska rozpočtu EÚ čistým príjemcom vo výške 10,4 miliárd eur.“ Na záver študentov informoval, že od 1. júla 2016 bude Slovensko predsedníckou krajinou EÚ.