Študenti STU Ondrej Kassak, Michal Dermek a Juraj Brilla prezradili, prečo sa „FIITkári“ odhodlali zabojovať aj o iné ako o vedomostné výsledky.
Prečo ste sa behu zúčastnili?
Ondrej Kassak: „Sem - tam si idem po škole zabehať a chcel som vedieť, ako som na tom v porovnaní s ínými rekreačnými bežcami v Bratislave.“
Michal Dermek: „Môj kamarát ma upozornil na to, že naša fakulta sa chce zapojiť do behu Devín-Bratislava a aj že sú k tomu vraj nejaké bodíky na intrák. Ja som v minulosti pomerne dlho a aktívne športoval a aj celkovo mam k športu veľmi blízky vzťah, takže som dlho nerozmýšľal a veľmi rád som využil možnosť, reprezentovať našu fakultu.“
Mali ste oporu v množstve „FIITkárov“ v bežeckej kolóne?
Ondrej: „Tak určite, s Lukášom Meňhertom a Petrom Laurincom sme sa naháňali do posledných metrov“.
Michal: „Samozrejme, nazbieral sa nás pomerne slušný počet, takže určite tam bola podpora a dodatočná motivácia.“
Aj ste sa vzájomne nabádali/„hecovali“ k lepším výkonom?
Ondrej: „Áno a nielen v rámci fakulty. Každého známeho bolo treba trochu navnadiť.“
Michal: „Keď som chodil trénovať, tak so spolužiakom sme sa „hecovali“ k lepším výkonom a ťahali sme jeden druhého. No ale počas pretekov som sa rýchlo oddelil a prevažne som bežal sám, takže som musel hľadať motiváciu sám viac v sebe.“
Bežali ste s nejakou IT „vychytávkou", pomáhala Vám napríklad udržiavať si tempo?
Ondrej: „Pomocou crowdsourcingu som odhadoval, ktorým smerom bežať a akú rýchlosť zvoliť."
Michal: „Nie, bohužiaľ nestihol som si zaobstarať žiadne „Smart“ hodinky, ani niečo podobné. Ale, do budúceho ročníka určite také čosi plánujem, pretože to dokáže veľmi pomôcť v honbe za lepším časom."
Mali ste fajn tričká špeciálne na beh. Asi to bolo prekvapko, či?
Ondrej: „Veľmi príjemné. Po siedmich rokoch na fakulte to bolo moje prvé tričko.“
Michal: „Prekvapilo ma to, bolo to pekné od vedenia, že nám poskytli v podstate „reprezentačne dresy“. Len ma mrzí, že nebolo teplejšie a že som musel bežať v bunde. Ukázať „dres fakulty" som tak mohol iba na istých úsekoch.“
Nejaký zážitok priamo z behu?
Ondrej: „Obehol som kamaráta, ktorý štartoval o 2000 miest skôr. Dobrý pocit...“
Michal: „Výstrel na štarte z dela. Bola to poriadna rana.“
Najkrajší a najťažší úsek na ceste bol aký?
Ondrej: „Najkrajšia bola „občerstvovačka" s pivom, ktorá dodala veľa energie a tiež niektoré bežkyne cestou. Najťažšie bolo, dostať sa z davu na štarte.“
Michal: „Najťažší bol asi posledný kilometer. Ten sa mi zdal, ako keby nemal konca kraja, hoci cieľ sa stále približoval. A najkrajším úsekom bol samozrejme cieľ, kde sa to všetko skončilo.“
Športujú inak ľudia na „FIITke" radi? Čo všetko napríklad robíte pre svoju fyzickú kondíciu, ak práve nie je takýto beh?
Ondrej: „Nešportujú veľmi, pretože veľa pracujú. Verím, že ale práve takéto podujatia nás pomôžu naštartovať a prestať zanedbávať naše telá."
Michal: „Ťažko povedať, či športujú „FIITkári" radi. Samozrejme sme na informatickej škole a do popredia idú viac vedomosti ako športové výkony. Ale, myslím si, že na „FIITke" je veľa ľudí, ktorý radi športujú, či už aktívne alebo len príležitostne. Sme samozrejme na „FIITke" a tu sa voľný čas hľadá len veľmi ťažko. Preto, keď si už aj nájdem nejaké voľno, tak sa ho snažím vyplniť behom alebo inou športovou aktivitou."
Aký ste mali pocit po dobehnutí do cieľa, ako bežec s tričkom za FIIT?
Ondrej: „Výborný, vždy radšej dobehnem s tričkom ako bez neho.“
Michal: „Tak pocit to bol fajn. Hlavne ma potešilo, že sa mi podarilo zabehnúť čas pod hodinu, pretože som mal len veľmi málo natrénované a dokonca som si pár dní pred behom zranil nohu. Tak som sa aj obával, či to vôbec odbehnem.“
Juraj Brilla: „Moje pocity z tohto behu sú dodnes veľmi pozitívne. Na začiatku mal asi každý z nás obavy, či to zvládne. Veď pre niektorých to bola po dlhšom čase prvá snaha, podať aspoň nejaký fyzický výkon. Veľkou motiváciou asi pre všetkých boli príslušníci hasičského zboru a armády, ktorí sa podujali zdolať tento beh vo svojej tradičnej uniforme. Veľmi príjemná bola aj celková atmosféra. Ľudia nás povzbudzovali potleskom a pokrikmi pozdĺž celej trasy a na výbornú dávam aj celkovú organizáciu pretekov. Som rád, že som mohol na tomto behu reprezentovať svoju školu a ukázať tak okoliu a tiež samému sebe, že my „FIITkári" sme húževnatí a zvládneme aj také niečo ako Národný beh Bratislava - Devín.“
A čo nasledovalo potom? Ako ste si nedeľu ešte užili, napríklad aj spoločne so spolužiakmi a ďalšími bežcami z iných fakúlt?
Ondrej: „Asi desať nás išlo na spoločný obed, kde študenti „drankali" od kolegu otázky na „zápočtovku" z predmetu, ktorý ich učí. On však odolal a tak sme radšej rozoberali akčné momentky z behu."
Michal: „Po odbehnutí sme sa stretli, pogratulovali si, urobili niekoľko fotiek a odobrali sme sa na námestie, kde bolo vyhlásenie výhercov. Potom sme išli domov a zaslúžene oddychovali."
