Ľudia na Slovensku postupne upúšťajú od stereotypných predstáv a rozdiely medzi mužmi a ženami sa postupne vo viacerých oblastiach stierajú. Oblasťou, v ktorej však na Slovensku výrazne zaostávame, je práve pracovný trh. Skúsenosti so znevýhodňovaním na pracovisku alebo pri hľadaní si zamestnania potvrdila v exkluzívnom prieskume Poštovej banky a agentúry 2muse takmer každá druhá opýtaná žena a zhruba každý desiaty muž. Vo svete bankovníctva a narábania s financiami sú rozdiely medzi mužmi a ženami len minimálne.
Ženy na Slovensku zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži*. V prieskume sme sa pozreli na túto príjmovú štruktúru detailnejšie. „V príjmovej kategórii do 400 eur dominujú jednoznačne ženy. Nanajvýš takúto sumu mesačne v čistom zarobí 15 % žien a 4 % mužov. A presne opačný pomer nastáva vo vyššej príjmovej kategórii 1 001 € až 1 500 €, kde podiel mužov (16 %) výrazne prevažuje nad podielom žien (4 %). Zvyšné príjmové kategórie sú celkom porovnateľné,“ interpretuje výsledky spoluautorka prieskumu Stanislava Púčková z agentúry 2muse.
Rozdiel je nielen v príjmoch, ale aj v zamestnanosti mužov a žien. Miera ekonomickej aktivity u mužov je tesne pod úrovňou 70 %, zatiaľ čo u žien je to len niečo cez polovicu. „Sme svedkami horizontálnej aj vertikálnej segregácie. V oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby a vzdelávanie tvoria ženy až okolo 80 % pracovnej sily a v oblasti verejnej správy 70 %. V súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba 41,6 % zo všetkých zamestnaných,“ upozorňuje riaditeľka Odboru rodovej rovnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľga Pietruchová.
Najvýraznejší príjmový rozdiel pociťujú muži a ženy v oblasti finančných a poisťovacích služieb*. V Poštovej banke sme v tejto súvislosti detailnejšie zanalyzovali interné dáta. „Až tri štvrtiny (75 %) zamestnancov banky tvoria ženy. Tesnú väčšinu majú aj v riadiacich pozíciách, s 50,5 % zastúpením. Ak sa pozrieme na priemernú výšku zárobku, ten je rovnaký v prípade obidvoch pohlaví,“ vysvetľuje produktová manažérka Poštovej banky Melinda Burdanová.
Materskú či rodičovskú dovolenku pripúšťa polovica mužov
Muži (58 %) aj ženy (61 %) sa v prieskume zhodli na tom, že obdobie materskej a rodičovskej dovolenky je prekážkou v kariére. „Takmer každá druhá žena v prieskume uviedla, že mala po návrate z nej problém získať svoje pôvodné pracovné miesto,“ vysvetľuje Púčková. Ochotu ísť na materskú či rodičovskú dovolenku deklaroval v prieskume každý druhý muž (48 %). Dôvodom by bol vo väčšine prípadov vyšší príjem partnerky či manželky.
„Rodičovstvo má výrazný vplyv na zamestnanosť žien: Miera zamestnanosti žien vo veku od 25 do 49 rokov, ktoré majú doma dieťa mladšie ako 6 rokov, je pod úrovňou 40 %. Ak sa však pozrieme na zamestnanosť mužov tej istej vekovej kategórie a v tej istej fáze rodičovstva, jej miera presahuje viac ako 83 %,“ zdôrazňuje Pietruchová.
Aká je prax v Poštovej banke vysvetľuje ďalej Burdanová. „Naše zamestnankyne zostávajú na materskej a rodičovskej dovolenke v priemere dva roky a 3 mesiace. V súčasnosti máme spomedzi takmer 900 interných zamestnancov na MD/RD 97 žien a jedného muža,“ ozrejmuje.
V bankovníctve sa rozdiely stierajú
Prieskum nám potvrdil, že šetriť dokážu muži aj ženy. Nedá sa ani povedať, že by niekto viac míňal a niekto naopak viac šetril. Peniaze nazvyš si pošle z výplaty na sporiaci alebo termínovaný účet 52 % mužov a 50 % žien. „Priemerná nasporená suma je ale v prípade žien nižšia. Je to reakcia aj na príjmové rozdiely medzi obidvomi pohlaviami,“ dopĺňa Púčková.
Z údajov Poštovej banky vyplýva, že priemerná výška nasporenej sumy je v prípade žien o pätinu (21,7 %) nižšia ako u mužov. „Podobný trend evidujeme aj v prípade spotrebných úverov. Ženy o ne žiadajú o niečo častejšie (50,4 %). Požičiavajú si ale menej peňazí, v priemere 5 338 eur, kým v prípade mužov je to 5 658 eur,“ spresňuje Burdanová. Korenšponduje to aj s výsledkami prieskumu, podľa ktorých sa muži cítia v otázke splácania úveru istejšie.
Spoločný bankový účet pre partnerov či manželov ustupuje do úzadia. Vlastní ho len štvrtina opýtaných. Ide o reakciu na zmenu v spoločnosti aj vývoj produktov. „V minulosti si ľudia zakladali účet napríklad pri čerpaní mladomanželskej pôžičky. Dnes si zakladajú účty oveľa skôr, napríklad juniorské, ktoré sa im neskôr transformujú na „klasické“. Neskôr nevidia dôvod prečo meniť účet na spoločný, keď to tak už majú roky nastavené,“ vysvetľuje Burdanová.
Zaujímavosťou je, že pomerne vysoké percento opýtaných mužov a žien uviedlo, že využívajú kreditnú kartu rovnako debetnú kartu. V skutočnosti je však kreditná karta na Slovensku využívaná menej často ako debetná. Môžeme teda dedukovať, že si respondenti pomýlili tieto dva nástroje, čím deklarovali rovnakú úroveň finančnej gramotnosti.
Muži vs. ženy doma aj v práci
"Tak on je typický šéf“ alebo „tak ona je typická šéfka“. Napriek tomu, že takéto konštatovanie počúvame veľmi často, v prieskume sa žiadna takáto stereotypná predstava nepotvrdila.. „Ak pri vlastnostiach, ktoré ľudia menovali ako rozdielne pre nadriadených, hľadáme „vlastníka/ vlastníčku“, nedá sa to s určitosťou identifikovať - záleží na skúsenostiach, ktoré jednotlivci majú. V súboji pohlaví len mierne „vedú“ muži,“ dopĺňa Púčková. Pre 68 % mužov a 60 % žien je jedno, či je nadriadeným muž alebo žena.
A kto šéfuje doma? O financiách v spoločnej domácnosti rozhodujú páry vo väčšine prípadov spoločne. Nad rodinným rozpočtom bdie ten, kto má na to povahu, nie ten, kto viac zarába.
Voľný čas trávia muži, rovnako ako i ženy, najčastejšie za počítačom. V prípade, ak ide o páry s deťmi, ženy sa rovnako často ako počítaču venujú aj svojim deťom (71 % vs. 46 % v prípade mužov).
V otázke vzájomných očakávaní však môžeme povedať, že muži aj ženy si nemajú čo zazlievať – obidve pohlavia sú na seba navzájom veľmi náročné a podľa prieskumu majú latku nasadenú vysoko. „Ženy sa však prejavili kritickejšie v tom, čo im chýba na mužoch. Mužom na ženách nechýbalo takmer nič a častejšie sa približovali k ich predstavám o ideálnej žene ako to bolo pri predstavách žien o mužoch,“ uzatvára Púčková.
