Popri boome s hypotekárnymi úvermi, ktorý nastal v úvode tohto roka rastie záujem Slovákov aj o spotrebné úvery. Napomáhajú k tomu predovšetkým nižšie úrokové sadzby, vďaka ktorým si môžu klienti výhodnejšie požičať napríklad na rekonštrukciu bývania, kúpu nového vybavenia do domácnosti či nového auta.
Počas prvého štvrťroku si Slováci zobrali nové spotrebné úvery v objeme takmer 600 mil. eur, vrátane refinančných úverov. V medziročnom porovnaní to predstavuje nárast o 4,3 %. „Nárast objemu čerpaných úverov spôsobili historicky najnižšie úrokové sadzby. Pri nových spotrebných úveroch sa priemerné sadzby dostali v marci na úroveň 10,86 %,“ vysvetľuje Juraj Dolný, riaditeľ odboru produktov Poštovej banky. Ako dodáva, v Poštovej banke môžu klienti do konca mája získať pôžičku s výhodnou úrokovou sadzbou od 5,9 % p.a.
Podľa prieskumu Poštovej banky o spotrebných úveroch, ktorý zrealizovala agentúra 2muse v úvode roka, ľudia už začali počúvať na termíny „refinancovanie úverov a konsolidácia“ a využívajú ich stále častejšie. „Mnohí mali totiž úvery, ktoré čerpali pred niekoľkými rokmi za úplne iných podmienok a úrokových sadzieb, aké ponúka trh dnes. Očakávame preto, že trend refinancovania spotrebných úverov sa bude ešte viac posilňovať,“ dodáva Dolný. Spotrebné úvery tvoria zhruba 16 % úverového trhu.
„Celkovo mali Slováci požičaných vo forme spotrebných úverov ku koncu marca 2016 viac než 4 mld. eur. Z hľadiska splatnosti majú najväčší objem peňazí požičaných vo forme úverov so splatnosťou nad 5 rokov,“ hovorí Jana Glasová, analytička Poštovej banky. Predpokladá, že záujem o spotrebné úvery bude pretrvávať aj po zvyšok tohto roka. Tradične najsilnejšími mesiacmi čo sa spotrebných úverov týka, sú jarné a jesenné mesiace, kedy ľudia najčastejšie siahajú po tomto type financovania.
Slovensko je v poradí desiatou najmenej zadlženou krajinou únie, čo sa týka objemu úveru na hlavu. Na jedného dospelého Slováka pripadá v priemere úver vo výške 6 009 eur, čo je výrazne menej ako priemer za eurozónu (20 017 eur). Najvyšší dlh na obyvateľa vykazujú Luxemburčania, kde má jeden dospelý obyvateľ z bánk požičaných v priemere 94 378 eur. Nasledujú Švédi s priemernou výškou úveru na úrovni 47 110 eur. Viac ako 30 tisíc eur ale má požičaných aj priemerný dospelý obyvateľ Holandska, Veľkej Británie a Cypru.
„Nižšiu zadlženosť Slovákov potvrdzuje aj skutočnosť, že v bankách máme viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Na 100 eur vkladu u nás pripadá v priemere 84 eur úveru,“ dopĺňa J. Glasová. Najviac zadlženým národom sú Švédi, kde na 100 eur vkladu pripadá až 207 eur úveru. Viac peňazí z bánk požičaných ako v bankách uložených ale majú aj Fíni, Estónci, Holanďania, Gréci a Briti. V ostatných krajinách únie hodnota vkladov prevyšuje hodnotu úverov.
Zatiaľ čo niekto chce svoje úvery splatiť čo najrýchlejšie, iný chce mať nižšie mesačné splátky, a teda splácať svoje záväzky dlhšie. Poštová banka vďaka rozpätiu splatnosti od jedného do ôsmich rokov vychádza v ústrety všetkým klientom.
Poznámka:
Príklad výpočtu RPMN: Pri pôžičke vo výške 11 000 €, s úrokovou sadzbou 6,90 % p. a., s počtom mesačných splátok 95 vo výške 150,14 € a s poslednou 96. splátkou vo výške 149,27 €, bez poplatku za poskytnutie úveru je RPMN vo výške 7,2 % a celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je 14 412,57 €. Na schválenie a poskytnutie úveru nie je právny nárok. Výška splátky je uvedená bez Poistenia schopnosti splácať úver.
