Boom rezidenčných bytov láka obyvateľov na spoločné dvory a do parkov
Moderné rezidenčné bývanie dnes zažíva svoj boom. Dobrým príkladom je developerský projekt Malé Krasňany, vyrastajúci v Rači.
Za projektom stojí skúsený architekt Juraj Šujan so svojim tímom. Rezidenčné bývanie navrhol s vidinou toho, že ľudia nebudú tráviť svoj voľný čas len za zatvorenými dverami, ale si budú užívať veľkorysé spoločné priestory či neďalekú prírodu. Musíme sa to znova učiť a objaviť čaro spoločného poloverejného priestoru, hovorí.
Čo je to vlastne rezidenčné bývanie a prečo je také obľúbené?
Táto terminológia je pomerne nová a nie celkom ustálená. Niekto pod rezidenčným bývaním rozumie nájomné bývanie pre rezidentov, teda cezpoľných, najmä zahraničné biele goliere, častokrát v apartmánoch s doplnkovými službami. Zväčša sa však s týmto prívlastkom spája kvalitné bývanie v novopostavenom obytnom súbore, ponúkajúce obyvateľom aj parkovanie suchou nohou, upravenú zeleň s detským ihriskom pod oknami a základnú vybavenosť v bezprostrednom okolí. Teda všetko to, čo ponúka projekt Malé Krasňany.
Dobrá lokalita je jedno z najdôležitejších kritérií pri výbere bytu. (Foto: archív Lucron Development)
Je to slovenská novinka alebo sa tu takto stavalo už dávno?
Kvalitné bývanie bolo cieľom všetkých režimov, usilovali oň politické garnitúry aj uvedomelí privátni investori. Vynikajúce príklady najmä funkcionalistických budov a súborov máme z prvej československej republiky, ale o rozvoj kvalitného obytného prostredia usiloval tiež minulý režim, ktorý si naň vytváral aj príslušné plánovacie nástroje. V masovom vydaní, priveľkej mierke a za mizérie socialistického stavebníctva sa to však dosiahnuť nedalo.
Vedia ľudia vo veľkomeste využívať vonkajší priestor pred domom, alebo na spoločnom dvore? Nevyhovuje nám viac anonymita, za ktorou sa často do veľkomiest sťahujeme?
Musíme sa to znova učiť a objaviť čaro spoločného poloverejného priestoru. Bývalý režim mal mnoho zlých stránok a zopár pozitív – jedným z nich bol omnoho kolektívnejší spôsob života. Deti formovala nielen rodina, ale aj rovesníci z vnútrobloku. Starkí nesedeli za počítačom ale na lavičke pred domom a debatovali so susedmi. Veľkomesto ako celok je anonymné; v rámci domu, či obytného rajónu by sme však mali udržiavať sociálny kontakt.
Aj cyklotrasa robí z Malých Krasňan výnimočnú lokalitu. (FOTO: ARCHÍV LUCRON DEVELOPMENT)
Aká bola vaša vízia pri Malých Krasňanoch?
Od začiatku nám v tíme išlo o komplexný projekt, ktorý by dôraz kládol na kvalitu samotných bytov, vhodnú veľkosť, logiku ich dispozícií, zariaditeľnosť a prevádzkové väzby. A rovnako sme sa sústreďovali na spoločné priestory v domoch, ich presvetlenie a materiálový štandard, spolu s exteriérovými úpravami, krajinnou architektúrou a riešením dopravného napojenia.
Čo ste chceli návrhom povedať budúcim obyvateľom?
Naším prvoradým zámerom bolo vytvoriť kvalitné a inšpiratívne miesto pre život, určené predovšetkým pre mladé rodiny. Budúcim obyvateľom by sme radi vštepili pozitívny vzťah nielen k vlastnému bytu, ale aj jeho okoliu. Aby svoj čas trávili aj na ihrisku s deťmi, v komunitnej záhradke, či na výlete v lesoparku. Práve preto sme vegetačným úpravám venovali dve tretiny nezastavaných plôch obytného súboru.
Malé Krasňany ponúkajú kvalitné bývanie v blízkosti prírody. (FOTO: ARCHÍV LUCRON DEVELOPMENT)
Čím ste sa inšpirovali?
Inšpirovali sme sa najmä neokázalými, ale dobre premyslenými a fungujúcimi projektami v Nemecku, Rakúsku, či Švajčiarsku. Blízka Viedeň je učebnicovým príkladom kvalitnej rezidenčnej architektúry. No za zmienku určite stoja aj vorarlberské mestečká Dornbirn, Feldkirch, či Bregenz, ktoré sme pochodili na jednej z našich študijných ciest za kvalitnou architektúrou.
Dá sa vonku, napríklad vo Viedni, inšpirovať aj novými materiálmi pri stavbe bytových komplexov? Aké materiály na stavbu sa v súčasnosti využívajú?
Bežná výstavba štandardných bytových domov má u našich susedov okrem iného aj svoje materiálové špecifiká. Rakúšania ako ekologicky zmýšľajúci národ uprednostňujú prírodné materiály - drevo nielen na okenné, ale aj nosné konštrukcie, vyhýbajú sa plastom a energeticky náročným materiálom. Okrem čiastočnej prefabrikácie hrubej stavby formou filigránov, ktorú sme my po spoločenskom prevrate úplne opustili, je to napríklad podstatne širšie použitie sadrokartónových priečok. Ale aj nútené vetranie bytov s rekuperáciou (odovzdávaním tepla), nevyhnutné pre zásadné zníženie spotreby energie, ktoré my v súčasnosti len pomaly zavádzame do praxe.
Učíme sa objavovať čaro spoločných priestorov. (FOTO: ARCHÍV LUCRON DEVELOPMENT)
Ktorá lokalita z tých, kde sa momentálne stavia rezidenčné bývanie, je z vášho pohľadu dobrá?
Dobré sú svojím spôsobom všetky lokality v obytnom území, ak majú primeranú vybavenosť a dopravnú obsluhu, napríklad menšie dostavby v mestských štvrtiach s ukončeným stavebným vývojom. Tam čaká nových obyvateľov zabývané prostredie, zväčša so základnou sieťou obchodov a školských zariadení. Dostupnosť verejnej dopravy, najmä električkovej trate, je veľkým benefitom. Bratislava je veľmi rozsiahla a v priemere riedko zastavaná, preto starousadlíkmi spočiatku zväčša negatívne vnímané zahusťovanie je zároveň cestou k udržateľnosti prevádzky mesta. Takto vnímam obytné štvrte v Ružinove, Novom Meste, Karlovej Vsi, ale aj v Rači, či Dúbravke. Ak by som mal vypichnúť top lokalitu, je to podľa mňa dunajské nábrežie v dosahu zastávok električky.
V čom vidíte najväčšie benefity pre budúcich obyvateľov Malých Krasňan? Na čo ste najviac hrdý?
Najväčším benefitom je podľa mňa vytvorenie kvalitného obytného prostredia v blízkosti Malých Karpát, na skok do prírody, a zároveň v skvelej dostupnosti mestského centra na bicykli, električkou, či autom. Malé Krasňany nie sú len súborom novopostavených bytových domov. Dôležitý je práve ten priestor medzi nimi, plný zelene, určený na hranie pre deti a na voľnočasové aktivity obyvateľov.
Interiér s výhľadom na Malé Karpaty. (FOTO: ARCHÍV LUCRON DEVELOPMENT)
Parkovanie pri domoch je teraz celkom horúca téma. Ako ste ho riešili v Malých Krasňanoch?
V Malých Krasňanoch sme razili zásadu, že priestor medzi domami je určený pobytu obyvateľov v zeleni, hrám detí, odpočinku seniorov. Všetky odstavné stojiská sme preto „zahrabali“ pod zem do halových garáží. Na teréne sme ponechali len nevyhnutný počet parkovacích stojísk pre návštevníkov.
Nové byty sú v bezprostrednej blízkosti prírody, a teda ponúkajú možnosti pre aktívne trávenie voľného času. Ako ho trávite vy?
Mám šťastie, že bývam v inom našom staršom bytovom projekte pri dunajskom ramene, v bezprostrednej blízkosti rieky i lužného lesa. Voľný čas rád trávim nielen s knihou na terase, ale aj rekreačným behom alebo na bicykli, teda podobnými aktivitami, aké ponúka aj lokalita Malých Krasňan.
Architekt Juraj Šujan
Myslíte si, že Malé Krasňany sú výnimočným projektom?
Podstatné bude to, ako ich budú vnímať ich budúci obyvatelia. Pre mňa sú výnimočné možnosťou opäť po čase realizovať ucelený obytný súbor, ktorý si svoje prostredie sám vytvára. Verím, že po dokončení všetkých budov, vegetačných úprav, chodníkov a cyklotrasy sa stanú výnimočnou rezidenčnou lokalitou, obľúbenou domácimi i návštevníkmi.
Na trhu je momentálne veľká ponuka bytov. Čo odporúčate všímať si na byte záujemcom o kúpu? Energetické certifikáty, životnosť materiálu, čo je najdôležitejšie?
Kúpa bytu je v našich podmienkach častokrát celoživotná investícia. Odporúčam preto všímať si to, čo uvádzate, plus najmä kvalitnú dispozíciu bytu, ale aj charakter spoločných priestorov, zeleň a oddychové plochy v bezprostrednom okolí. Ak by som však mal uviesť najdôležitejšie kritérium, tak je to lokalita. Aj starší dom sa dá kvalitne zrekonštruovať, nefunkčný pôdorys bytu prestavať, parkety vymeniť. Ak však stojí v zlej lokalite, priamo pri diaľnici, či čističke odpadových vôd, je to hendikep, ktorého sa nezbavíte. (HB)
