Pacienti so psoriázou sa obávajú psoriatickej artritídy. Dá sa tomu zabrániť?
Psoriatická artritída (PsA) je chronické zápalové ochorenie, ktoré sa vyskytuje asi u 10 až 40 % pacientov so psoriázou a postihuje obe pohlavia v rovnakom pomere. Až 40 % pacientov so psoriázou alebo PsA má v rodine člena s týmto ochorením, čo znamená, že genetická predispozícia ochorenia je vysoká. V etiopatogenéze ochorenia zohrávajú dôležitú úlohu genetické, imunologické a environmentálne faktory. V priemere sa asi u 5 až 15 % pacientov postihnutie kĺbov prejaví pred postihnutím kože, ale vo väčšine prípadov vznikajú kožné prejavy niekoľko rokov pred manifestáciou artritídy. Začiatok ochorenia je väčšinou pomalý a nie veľmi nápadný, v mnohých prípadoch nasleduje po úraze kĺbu. Typické kožné prejavy psoriázy sú hlavným kritériom na odlíšenie psoriatickej artritídy od reumatoidnej. Klinické prejavy PsA sú veľmi heterogénne, rozoznávame až 5 podtypov PsA. V klinickom obraze dominuje ranná stuhnutosť a bolestivosť kĺbov, postihnutie najmä distálnych článkoch prstov rúk, ktoré je sprevádzané začervenaním a opuchom. Súčasné postihnutie nechtov je veľmi časté. Okrem klinického obrazu sú podstatné RTG a MRI vyšetrenie a genetické vyšetrenie. Diagnostika a liečba psoriatickej artritídy patrí do rúk reumatológa. V manažmente PsA je dôležité dosiahnuť čo najrýchlejšiu remisiu ochorenia, ktorá dokáže zabrániť poruche funkcie kĺbov a oddiali vznik deformít. Počet postihnutých kĺbov sa obvykle zvyšuje s dĺžkou trvania ochorenia. Spolupráca dermatovenerológa a reumatológa je predpokladom úspešnej liečby. V liečbe dominujú nesteroidné antiflogistiká, metotrexát a biologická liečba, často aj v kombinácii. Ochorenie môžeme zmierniť snahou o stratu nadbytočnej hmotnosti, dôslednou liečbou interkurentných ochorení, podpornou psychoterapiou a zvýšenou fyzickou aktivitou.
MUDr. Jarmila Bugárová,
Dermatovenerologické odd. FNsP Nové Zámky
Tento článok vznikol s podporou spoločnosti Johnson & Johnson, s.r.o., divízia Janssen.
PHSK/STE/1016/0013