Univerzitná športovkyňa minulého roka Veronika Sýkorová si svoje ocenenia vystrieľala.
Reprezentantka v športovej streľbe Veronika Sýkorová, členka ŠKP Trnava a študentka 2. ročníka Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, zažiarila koncom minulého roka na Akademických majstrovstvách sveta (AMS) v poľskej Bydhošti, kde získala zlatú medailu v skeete. Navyše bola súčasťou bronzového družstva skeetarok, ktoré si na Majstrovstvách Európy v Pragersku vystrieľalo bronzové kovy. Za spomínané prvé miesto v skeete na AMS 2016, získala aj ocenenie Univerzitný športovec roka 2016.
Veronika, ste takzvaná skeetarka. Mohli by ste nám v úvode priblížiť túto podobu športovej streľby?
Skeet je športová strelecká disciplína zameraná na presnosť. Strieľa sa brokovnicou na asfaltové terče. Tie sú vrhané z dvoch veží - vysokej a nízkej, postavených oproti sebe vo vzdialenosti 36 metrov - stálym smerom a konštantnou počiatočnou rýchlosťou. Vrhacie veže stoja na protiľahlých bodoch polkružnice s polomerom 19 metrov, na ktorej je osem stanovíšť. V jednom kole, tzv. runde, strieľa šesť strelcov na 25 terčov.
Ženy majú súťaž jeden deň, strieľajú na 75 terčov. Muži absolvujú dvojdňovú súťaž, počas ktorej strieľajú na 125 terčov. Následne do finále postupuje šesť strelcov s najvyšším počtom bodov.
Kedy ste začali so skeetom a čím si vás tento šport získal?
Ako dcéra poľovníka som sa so zbraňou „spoznala“ už v detstve. Nikdy som si však nepomyslela, že sa budem venovať streľbe na profesionálnej úrovni. So skeetom som začala pred deviatimi rokmi ako trinásťročná. Táto disciplína si ma získala najmä tým, že je individuálna, čiže musím pracovať sama za seba. Keď niečo dopadne zle, som za to zodpovedná iba ja sama. Je to tvrdý šport a keď chce človek dosiahnuť dobrý výsledok, musí na sebe každodenne pracovať.
Pamätáte si na svoje pocity, keď ste prvýkrát v živote držali v ruke zbraň?
Pamätám si každý detail, ako keby to bolo včera. Tatino si išiel zastrieľať na strelnicu do Šale aj so svojím kamarátom a ja som išla s nimi. Spýtala som sa, či by som si to mohla vyskúšať. Moje prvé slová po výstrele boli niečo v tom zmysle - bože, ono to kope, lebo som nečakala taký silný spätný náraz do ramena J.
Našťastie, to vám nezabránilo vydať sa na dráhu športovej strelkyne. Ako dlho robíte tento šport profesionálne?
Posledných päť rokov. Čím je človek starší, tým viac sa učí a poslúcha svoje telo. Niečo som sa už naučila, ale stále sa aj učím, čo je pre mňa dobré, aké tréningy potrebujem či už na strelnici alebo v posilňovni, kedy treba zaradiť plaváreň, jogu či regeneráciu. Na toto všetko je nevyhnutné mať okolo seba tých správnych ľudí, ktorí vás usmernia a pomôžu.
Aká je konkurencia v tejto disciplíne?
Dievčatá vo svete na sebe tak isto pracujú a latka sa neustále posúva vyššie.
Čo vo vašom prípade znamená sústrediť všetky zmysly na terč? Čo vás dokáže psychicky rozladiť, a čo dobre naladiť?
V tom momente, ako sa postavím na stanovište, nemyslím na nič iné, iba na to, že som tam ja a terč. Všetko ostatné ide bokom, až kým nevystrelím. Rozladiť ma môže nejaký rušivý element, od vykrikovania až po rozruchy v súkromí. Veď, ako sa hovorí, všetci sme len ľudia. Naopak, dobre naladiť ma dokáže hudba, zábavné rozprávanie a pod.
Aký je váš osobný rekord?
Sedemdesiattri terčov zo 75. Podarilo sa mi ho streliť pred dvoma rokmi na Majstrovstvách Európy v Maribore.
A ktorý svoj úspech si najviac vážite?
Vážim si každý úspech, osobitne cenné sú však minuloročné - titul Akademická majsterka sveta a bronzová medaily na majstrovstvách Európy, ktorú sme získali v tímovej súťaži skeetu žien spolu s Dankou Bartekovou a Andreou Stranovskou. Boli to moje prvé preteky medzi ženami.
Čo vás čaká v novej sezóne?
Svetový pohár na Cypre a tiež by som chcela štartovať na majstrovstvách Európy a sveta. Tieto súťaže sú pre mňa vrcholom a chcem sa na ne pripraviť čo najlepšie. Absolvujem však aj rôzne súťaže na Slovensku a v blízkom zahraničí.
Métou každého športovca je štartovať na olympijských hrách. Tie najbližšie budú v roku 2020 v Tokiu. Myslíte si, že je v našich podmienkach možné dosiahnuť prípravu na svetovej úrovni?
Myslím si, že sa to dá, aj keď to nie je také jednoduché. Máme na Slovensku jedinečné osobnosti a talenty, ktoré už v minulosti ukázali, že dokážu víťaziť.
Máte aj iné koníčky okrem tohto športu?
Najradšej športujem, cez zimu chodím lyžovať, hrať squash alebo na prechádzky. Tiež rada čítam a chodím von s kamarátkami a kamarátmi.
Ako dokážete skĺbiť školu a šport na profesionálnej úrovni? Aké vidíte perspektívy uplatnenia v študijnom odbore, ktorý študujete?
Mám individuálny študijný plán, takže štúdium stíham bez problémov. Aj keď priznám sa, že niekedy je to veľmi náročné. Športu sa chcem venovať aj v budúcnosti. A keďže študujem výživu ľudí, verím, že ako odborníčka v tejto oblasti budem vedieť pomôcť sebe i druhým športovcom v príprave vhodných jedálničkov.
Veronike držíme palce, aby sa kvalifikovala medzi svetovú špičku.
