„Chcem ísť domov, chcem ísť domov...“, kričal malý Dávidko a energicky búchal do železnej opierky nemocničnej postele. Mal nevyliečiteľnú formu leukémie a ja som bola v roku 1999 jeho mladá ošetrujúca lekárka. Mali sme sa radi. Pozeral chvíľu na mňa a potom zase chvíľu do diaľky, akoby do neznáma. Ticho som stála vedľa postieľky a nevedela ako mám reagovať. Povedať mu, že bez odbornej pomoci doma byť nemôže, by mu nepomohlo. Vedela som, že jeho zdravotný stav sa bude zhoršovať a domov sa už asi nikdy nedostane. Myšlienky mi vírili hlavou. Urobila som naozaj pre nevyliečiteľne chorého Dávidka všetko, čo som mohla urobiť? Keby som za ním chodila domov a mal doma lieky a prístroje ako v nemocnici, všetko by mohlo byť inak. Cítila som v hĺbke duše, že deti sú rady doma, najmä nevyliečiteľne choré. A jedine my, dospelí a zdraví im môžeme pomôcť túto túžbu naplniť.
Dávidkove prianie bolo začiatkom príbehu neziskovej organizácie Plamienok. Už 16 rokov deti s akoukoľvek ťažkou nevyliečiteľnou chorobou (napr. s onkologickou, metabolickou, neurodegeneratívnou chorobou či ťažkou vrodenou vývojovou vadou) môžu byť so svojimi rodičmi doma a nemusia zostať v nemocnici. Lieky a zdravotné prístroje im Plamienok bezplatne zapožičia domov a odborníci sú im k dispozícii nepretržite. Lekári, zdravotné sestry, psychológovia a sociálni pracovníci deti pravidelne doma navštevujú. Kedykoľvek cez deň či v noci, 24 hodín denne 7 dní v týždni, môžu rodičia telefonicky kontaktovať lekára a zdravotnú sestru a požiadať ich o radu či domácu návštevu.
Pomáhame, aby život nevyliečiteľne chorých a smútiacich detí bol doma radostnejší. Liečime ich bolesť, problémy s dýchaním a iné ťažkosti. Deti môžu byť doma a nemusia neznesiteľne trpieť. Pomáhame nielen chorým deťom, ale aj ich rodičom, zdravým súrodencom a niekedy dokonca aj širšej rodine. Na domácu návštevu prinesieme novú hračku, spoločenskú hru, farbičky, papier alebo iné pomôcky na tvorivé aktivity. Hráme sa a tvoríme a , ak sa to dá, aby duša detí a rodičov na chvíľku pookriala. Niekedy im zahráme na gitare, prinesieme film alebo novú knihu. Často sa rozprávame. O tom, čím žijú, o čom premýšľajú, čo majú od poslednej návštevy nové. Kráčame spolu s nimi, dávame aj dostávame.
Dávidko sa nakoniec domov nedostal. Plamienok sme založili až v roku 2000. Ale jeho prianie, ktoré vyslovil v nemocničnej izbe predo mnou, sa vlastne splnilo iným deťom.
Od roku 2002 najmä vďaka vašim 2% Plamienok bezplatne pomohol 225 nevyliečiteľne chorým deťom byť doma. Život sa naplní, keď doprajeme iným čo máme alebo čo nám samotným v živote nebolo dopriate.
Chcela by som Dávidkovi poďakovať za jeho odvahu vysloviť túžbu ísť domov nahlas a razantne. Verím, že ma počuje.
MUDr. Mária Jasenková, riaditeľka Plamienka
