Liečba bakteriálnych infekcií sa na Slovensku stáva vážnym problémom. Podľa vedcov sa totiž práve v našej krajine za posledných 11 rokov najviac zvýšila odolnosť baktérií voči antibiotikám spomedzi vyspelých krajín.
Môže za to nezodpovedné, nadmerné užívanie antibiotík najmä v prípadoch, kedy na to pacient nemá dôvod. Svetová zdravotnícka organizácia už zverejnila zoznam 12 typov najrizikovejších baktérií, pri ktorých onedlho nemusí zabrať ani jedno existujúce antibiotikum.
„Pacienti, ktorí k nám prichádzajú do ambulancie, majú v prevažnej väčšine vírusové ochorenia, kedy nie je nutné užívať antibiotiká. Avšak často nastáva situácia, kedy sa pridruží bakteriálna infekcia a vtedy už antibiotiká potrebné sú. Toto rozhodnutie však patrí do rúk lekára,“ hovorí všeobecná lekárka pre deti a dorast Iveta Rusenova z Košíc.
Ak si človek nie je istý, či má alebo nemá užívať antibiotiká a je poistený v Dôvere, môže využiť bezplatnú konzultáciu s lekárom na telefonickej nonstop DôveraLinke24 0905500024.
Ako vzniká odolnosť baktérií na antibiotiká
1/ Keď pacient prestane užívať ATB skôr, ako mu predpísal lekár - lieky nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, čo prežijú, si už nesú so sebou vyššiu odolnosť na ATB.
2/ Keď si pacient zníži dávkovanie (vynecháva dávky) – lieky nemajú dostatočnú silu, baktérie prežijú, ďalej sa množia a ešte si aj vypestujú odolnosť na podávané ATB. Podobne, ako človek na hadí jed, keď si ho dlhodobo podáva v malých množstvách.
3/ Keď pacient užíva ATB, hoci na to nemá dôvod – každý človek má vždy v sebe určité množstvo baktérií, ktoré, ak sa nepremnožia, sú neškodné. Ak pacient užíva ATB bezdôvodne, umožňuje „svojim“ baktériám zvyknúť si na ne.
MUDr. Gabriela Kissová: Zodpovednejší musia byť pacienti i lekári
Infektologička Gabriela Kissová z Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach hovorí o rastúcej odolnosti baktérií.
V rámci EÚ patrí Slovensko ku krajinám s najvyššou spotrebou antibiotík. Ako sa to prejavuje v praxi?
Spotreba je naozaj vysoká, v posledných rokoch sa ju však podarilo znížiť aspoň u detí a to vďaka tomu, že povinnou výbavou obvodných detských ambulancií sa stal prístroj na stanovenie CRP z niekoľkých kvapiek krvi. To pomáha lekárom pri rozhodovaní, či sa jedná o bakteriálnu infekciu alebo nie.
Podľa údajov OECD práve na Slovensku najviac vzrástla odolnosť baktérií voči antibiotikám. Prečo?
Nárastu odolnosti baktérií napomáhame nadmernou spotrebou širokospektrálnych antibiotík ako aj ich nesprávnym užívaním. Či už nedodržiavaním dĺžky liečby alebo predpísaného dávkovania. To môže viesť k tomu, že baktérie, ktoré doteraz boli citlivé na antibiotiká, prestanú nimi byť. To znamená, že liečba nezaberie. Ďalším problémom je, že v posledných rokoch bolo objavených a uvedených na trh len málo nových antibiotík, ktoré by boli účinné v boji proti život ohrozujúcim infekciám a novým typom nebezpečných baktérií.
Pacienti neraz tlačia na lekára, aby im predpísal antibiotiká, aj keď na ich užívanie nie je dôvod. Čo s tým?
Na prvom mieste je to informovanosť pacientov. Musia si uvedomiť, že nie každé horúčkové ochorenie je potrebné liečiť antibiotikami, tie sú určené len na baktérie, nie sú účinné na vírusy. Pritom až 80 percent infekcií dýchacieho traktu má vírusový pôvod, a preto liečba antibiotikami neprináša chorému žiadny účinok, naopak, škodí mu. Lekár vie, kedy je potrebné predpísať antibiotiká a kedy nie. Pozná zdravotný stav pacienta, príznaky, epidemiologickú situáciu.
Superbaktéria odolala všetkým druhom antibiotík, pacientka zomrela
Infekcia po zlomenine stehennej kosti sa stala koncom minulého roka osudnou 70-ročnej žene v USA. Hoci na jej liečbu použili lekári postupne všetkých 26 druhov antibiotík dostupných na trhu, ani jedno nedokázalo bakteriálnu infekciu poraziť. Takéto prípady majú podľa vedcov pribúdať.
- je to služba pre poistencov Dôvery
- lekárov upozorní, ak by viacerí lekári pacientovi predpisovali tie isté účinné látky
- pacientov upozorní na nežiaduce účinky práve predpísaných liekov, uvidia ich vo svojej Elektronickej pobočke
