Banky dnes rozoznávajú niekoľko spôsobov, ako ohodnotiť založenú nehnuteľnosť, keďže jej hodnota musí byť oficiálne určená.
Výber správnej formy záleží od typu nehnuteľnosti a možností, ktoré banka poskytuje.
Formy oceňovania nehnuteľnosti:
1. Najjednoduchšou formou je tzv. cenová mapa. Oceňujú sa ňou byty na základe porovnávania reálnej trhovej hodnoty a zvyčajne k nej nepotrebujete žiadne extra doklady.
2. Ďalšou možnosťou je interné ohodnotenie bankou. Toto už je detailnejší spôsob, ku ktorému si banka zvyčajne dožiada aj doklady podobné ako pri znaleckom posudku. Výsledkom však nie je tlačený výstup vo forme posudku pre klienta, ale len určenie hodnoty nehnuteľnosti. Táto možnosť je zvyčajne lacnejšia ako vypracovanie znaleckého posudku a klient ho platí až pri čerpaní úveru.
3. Najkvalitnejšou formou ohodnotenia je práve znalecký posudok. Vypracuje ho licencovaný znalec, ktorý na základe hodnotenia materiálov, rozlohy, lokality a mnohých iných parametrov určí presnú hodnotu nehnuteľnosti. Výber znalca je na vás, ich zoznam nájdete napríklad na stránke: www.komoraznalcov.sk. Vypracovanie znaleckého posudku môže trvať aj jeden až dva týždne a platíte zaň znalcovi ešte predtým, ako viete či vám banka úver schváli.
Banka však nemusí hodnotu zo znaleckého posudku či iného ocenenia akceptovať v plnej výške. V zmysle opatrenia NBS z decembra 2016 sa totiž pre účely úverov na bývanie hodnota nehnuteľnosti určuje vždy ako najnižšia z hodnôt – znalecký posudok, interné ohodnotenie a kúpna cena. Ak ste si teda vyjednali lepšiu kúpnu cenu, banka vám ohodnotenie o to zníži.
