INZERCIA

Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky

U Šagátovcov sa remeslo mäsiara dedí z otca na syna. Poctivé recepty zákazníci oceňujú

Mäsovýroba Šagát z Malého Šariša je už 22 rokov synonymum tradície, kvality a poctivej chuti mäsa a výrobkov. V rodine Šagátovcov sa remeslo dedí z deda na otca, z otca na syna. Mäso je pre majiteľa nielen práca, ale najmä hobby, aj po toľkých rokoch ho neprestalo baviť a nikdy neoľutoval, že sa pustil do podnikania, ktoré rozhodne nebolo a nie je jednoduché. Naučilo ho prekonávať prekážky a zachovať si stavovskú česť. Tešia ho referencie zákazníkov. Tí si nevedia vynachváliť jeho Pražskú šunku, domácu huspeninu či tlačenku, ktorá nemá páru široko ďaleko.

 

Na štúdiách v Prahe

„Môj dedo bol mäsiar, otec bol mäsiar a keď som mal 15 rokov, tak mi povedal - vieš čo, synku, ty budeš tiež mäsiar, ale študovaný. Poslal ma do Prahy na strednú priemyslovú školu, kde som študoval technológiu mäsovýroby, zmaturoval a začal som pracovať v časoch socializmu najprv v košickom mäsopriemysle a po vojne v prešovskom mäsopriemysle. Takže ako vidíte, môj celý život sa točí okolo mäsa, nič iné ani neviem robiť," hovorí Ján Šagát.

 

Pomáhal rozbiehať firmy iným

Po páde socializmu sa mnohé štátne podniky v 90. rokoch dostali do bankrotu. „Keď prešovský mäsopriemysel skončil, rozhodol som sa pracovať v zahraničí, trochu cestovať a naberať skúsenosti. Keď som sa vrátil na Slovensko, začali vznikať menšie firmy, ktoré sa zaoberali mäsovýrobou a tak som dostával ponuky pomôcť rozbehnúť výrobu ako skúsený človek z fachu. Po čase som si však povedal, že je najvyšší čas otvoriť si vlastnú mäsovýrobu a robiť podľa seba a na seba, zužitkovať všetko, čo som sa naučil a, samozrejme, zdokonaľovať svoje skúsenosti a vedomosti ďalej."

 domaca-tlacenka-r154_res.jpg

Rozhodnutie začať sám

Od myšlienky k činu nebolo ďaleko, po porade so známou veterinárkou dostal aj tip na vhodné priestory v Malom Šariši, kde práve končili s menšou mäsovýrobou.

 

„Kedysi tu stála celkom iná budova bývalej Jednoty, kde boli reštaurácia, stolárska dielňa, potraviny a v kuchynke za reštauráciou bola taká malinká výrobnička pre mňa a jednu spolupracovníčku. Začínali sme dvaja a to vskutku kuriózne. Našiel som družstvo, kde mi boli ochotní dať prvú kravu a desať ošípaných na  mesačnú splatnosť s tým, že už po týždni som mal platiť v hotovosti. Tak som platil cash a cash a cash a po štyroch týždňoch som mal splatiť aj tú sumu spred mesiaca. Našťastie mi nabehla podpora z úradu práce na vytvorenie pracovného miesta ako samostatne zárobkovo činnej osoby, takže som mohol zaplatiť a pokračovať. Takto som na začiatku fungoval, nakupoval a vyrábal výrobky, sám som si ich rozvážal na Škode 120."

 

Vo firme aj nocoval

Ján Šagát si dnes s úsmevom spomína na časy, keď vo firme takmer nocoval. Najprv si na škodovečke priviezol býka, z bitúnku mu doviezli 20 bravov,  potom to spracoval, vyrobil výrobky a rozvážal ich po meste. Registračnú pokladňu mal v kufríku a po návrate do firmy okolo druhej popoludní ho čakala druhá zmena.

 

„Domov som chodil len sa osprchovať a chvíľu vyspať. Jedného dňa som skončil na pohotovosti, odpadol som z vyčerpanosti. „Ale nadránom som z nemocnice aj tak utiekol a opäť do práce," smeje sa pán Šagát. „Ale aj tak som si povedal, bacha, musím si dávať pozor na zdravie... ale podnikanie vás jednoducho pohltí. Ak chcete uspieť v konkurencii, veľa času na oddych neostáva."

 

 

Kvalitou výrobkov ľudí rýchlo presvedčil

Úspech na seba nenechal dlho čakať, ľudia si výrobky od Šagáta rýchlo obľúbili.

„Po polroku som si otvoril prvú predajňu v Opále na sídlisku Sekčov, neskôr pribúdali ďalšie. Začínal som len s piatimi výrobkami, ale všetky chutili znamenito. Domáca klobása, tlačenka, Čingovská saláma, dusená šunka, jaternice. Boli robené ručne, varené v kotle, údené na prírodnom dyme. Všetko krásne voňalo, tradičný spôsob výroby ľudia ocenili. Myslím si, že tým som na trhu prerazil," spomína Ján Šagát.

 spisskeparky-r703_res.jpg

„Boli robené ručne, varené v kotle na ohni z dreva, údené na prírodnom dyme. Všetko krásne voňalo, tradičný spôsob výroby ľudia ocenili. Myslím si, že tým som na trhu prerazil."


Vlastné priestory a nové technológie

Za priestory platil nájomné, majitelia budovy vynechávali v splátkach, tak sa banka rozhodla ponúknúť mu reúver na kúpu budovy. Ján Šagát ponuku prijal, postupne úver splatil a pustil sa do rekonštrukcie a prístavby, ale aj do modernizácie výrobného procesu. Začal sa čas investícií do moderných technológií, prostredníctvom ktorých by dokázal uspokojiť záujem trhu. Pribúdali aj zamestnanci, z dvoch sa počet v najlepších rokoch vyšplhal nad 120. Denne sa vyrábalo až 5 ton výrobkov, pribúdali predajne i pravidelní odberatelia. Firma zažívala najväčšie úspechy a rozkvet okolo roku 2008.

V dnešnej dobe je produkcia menšia, pretože vďaka rozmachu a tlaku obchodných reťazcov veľa jeho odberateľov, drobných predajcov v meste a na dedinách, muselo pozatvárať svoje obchodíky a prevádzky.

 

Kvalita rozhodujúca

„Na rozdiel od veľkých fabrík, ktoré prešli na európsku výrobu, mali najmodernejšie stroje, na ktorých dokázali vyrábať z kila mäsa oveľa väčšie množstvo výrobkov, teda zapracovať oveľa väčšie množstvo vody do výrobkov a zlacniť ich. To je paradox, ktorý vysvetľujem ľuďom. Nikdy som nešiel tou cestou, deklarovať nejaké mätúce a klamlivé informácie na etiketách. Napríklad, že Spišské párky obsahujú 90-percentný podiel mäsa. To sa jednoducho nedá vyrobiť. Ibaže by boli urobené ručne, miešané v drevenom korýtku. Inak nie, lebo kúter, čo je vlastne obrovský mixér v mäsovýrobe, by 90 percent mäsa a 10 percent vody nikdy nedokázal dať do homogénnej zmesi. Stalo by sa len to, že by kusy rozhádzal po stranách. Ak zmes neobsahuje normované množstvo vody, mäsa a prídavných látok, tak to mašina nevykutruje. Tie najmodernejšie stroje dokážu z rôznych emulzií vyrobiť párky, ktoré na pohľad síce nejako vyzerajú, majú dokonca aj chuť a vôňu za mäsom, ale skáču ako guma po stole. Ľudia si musia uvedomiť, že neexistujú farby a esencie vôní a chutí len do koláčov. Nechcem zákazníka klamať, takže som sa vybral ťažšou cestou, za kvalitnejšie výrobky s nižším obsahom vody si radšej upravím ceny, ako by som vyrábal pančované výrobky len v honbe za ziskom," dodáva Ján Šagát.

 

Ako sa vyrábajú Spišské párky

Tradičné Spišské párky sa vyrábali z 50 % pliecka a 50 % bôčika, ktoré sa pomleli na reznej doske s otvormi s priemerom 2 mm. Pridali sa paprika sladká a ostrá, hrubá múka, soľ a ručne sa zmes miešala za postupného pridávania ľadovej vody. Následne sa naplnila do baraních čriev, párky sa nechali osušiť, vyúdiť a v kotle krátko povariť vo vode cca 80° C. V studenej vode sa vychladili a párky boli hotové. Dnes sa takto vyrábať nedá, hlavne kvôli krátkej trvanlivosti múky.

„Veľa ľudí hovorí, že keď párky puknú, mali by „postrikac košuľu“ ako kedysi na „peršeho maja pri stanku". Ja si myslím, že Spišské párky by striekať nemali, ani na tanieri by z nich šťava nemala vytekať. Tú ostrú šťavnatosť by sme mali cítiť až v ústach, kde sa párky príjemne rozplynú. A nesmieme očakávať, že párky budú chutiť vždy presne rovnako. Vyrábajú sa z mäsa a nie je možné vyskladať vždy presný pomer tučného a chudého mäsa, mäsa s rovnakým PH a mnoho ďalších vlastností... Jednoducho, mäso nie je kus dosky či kus železa. Nerobím si srandu, ale na kvalitu mäsa vplýva dokonca i nálada ošípanej, keď ide na bitúnok. Keď je nervózna, mäso je stresové, na výrobu a aj varenie nie veľmi vhodné. Týmto chcem len poprosiť zákazníkov, aby sa snažili pochopiť, že výroba mäsových výrobkov je proces nie vždy jednoduchý. Preto vždy, keď nás niekto chváli a hovorí, že máme dobré alebo výborné výrobky, ja vždy oponujem, že my sa snažíme dobré a poctivé výrobky vyrábať."     

 

 

Tajomstvo vychýrenej Pražskej šunky

Ako laici vyzvedáme od majstra Šagáta, ako vzniká jeho vychýrená Pražská šunka.

 

„Určité množstvo mäsa spolu s normovaným množstvom vody, zmesou s soli a prídavných látok ide do masírky, to znamená do prístroja, v ktorom sa vysaje vzduch na 90 percent a zapne automatické chladenie na 0 až 2 stupne. To sú najlepšie podmienky, aby mäso nabralo a naviazalo vodu. Niekoľko hodín sa to masíruje a potom sa ukladá do foriem, ktoré vyzerajú ako pekáče, ale sú na pružiny s uzáverom, lebo musia byť pod tlakom. Šunka vo formách sa dá variť do udiarne, ktorá funguje aj na varenie, lebo u mňa sa varí horúcou parou. Trvá to síce dvakrát dlhšie ako vo vode, napríklad Pražská šunka sa varí okolo siedmich hodín a jej chuť je lahodná aj vďaka tomu. Potom sa nechá vychladiť, vyklopiť a zabaliť a ide do predajní."

 

Podľa Jána Šagáta by kvalitná šunka mala byť matnejšia, suchšia, ale s úsmevom komentuje, že ľudia si už tak zvykli na nekvalitu a rôzne lacné nárezy, že mnohokrát ani nevedia doceniť, keď jedia niečo naozaj dobré a kvalitné. Radový zákazník dnes už ani nevie, ako má chutiť pravý výrobok.

 

„Obklopilo nás toľko pančovaných výrobkov, ktoré obsahujú kopu všelijakých umelých prípravkov, že zákazníci už stratili prehľad. Napríklad na pizzu či do bagiet sa dávajú tie najlacnejšie nárezy, ktoré obsahujú väčšie percento umelých prísad... A vždy sa čudujem, keď mi niekto povie, že mu to chutí a dokonca aj jeho deťom."

 

 

Tajomstvo chutí „v modlitebnej knižke"

Ján Šagát postupuje podľa starých noriem, ktoré sa používali za totality. Receptúry z tých čias považuje za svoju „modlitebnú knižku", výrobky z tých čias boli podľa neho kvalitné a chutné. Je mu ľúto, že sme si zlikvidovali vlastné chovy a v obchodoch sa predáva najmä belgické, holandské a francúzske mäso. „To mäso je dobré a ľudia ho majú radi, vyzerá vo vítrinach výborne. Je ale z ošípaných, ktorých genetika je vyšľachtená na rýchly rast, takže čas dochovania ošípanej na jatočnú hmotnosť je skrátený, tým pádom mäso obsahuje viac vody. Aj ja dovážam od slovenského distribútora aj mäso od najväčších európskych farmárov, nebudem na rozdiel od mojich konkurentov klamať, že všetko je len naše, domáce. Pracujem len s mäsom od overených producentov mäsa, ktorí nikdy nemali žiadny malér, kauzy a sú sústavne kontrolovaní veterinárnou inšpekciou."

 vysehradska-sunka-r851_res.jpg

 

Kedy je hovädzie najlepšie na varenie?

Ján Šagát sa smeje, že naši zákazníci chcú predovšetkým mäso, ktoré má krásnu ružovú farbu a vyzerá šťavnato. Za najnepochopiteľnejšiu otázku dnešného zákazníka považuje „...a tota hovädzinka je švirža?" Správnejšia otázka by bola, či je tá hovädzina odležaná. Napríklad...

 

„V Prahe na škole som sa učil, že za prvej republiky nezabíjali len býky, ale aj voly, to znamená vykastrované býky. Ich mäso bolo prerastané lojom, tým pádom bolo také mramorované. Mäsiar celé stehno s kosťou zavesil do výkladu, kde na to svietilo slnko a keď už na tom bola vrstva slizu, až vtedy to pred tými pražskými paničkami obrezal a vykostil a začal predávať. Pražské gazdinky vedeli, že to mäso je dobre odležané a bude mäkké, lebo čerstvá hovädzina je poriadne tvrdá," pridáva historku.

 

Pri jaterniciach a tlačenke nič neoklamete

Najviac pyšný zo svojich výrobkov je Ján Šagát na Pražskú a Vyšehradskú šunku, Prešovskú salámu, tlačenku, huspeninu i výborné jaternice. „Pri tlačenke a jaterniciach sa nedá nič oklamať, to sú jednoducho výrobky, ktoré musia vyzerať aj chutiť, lebo inak by sa rozpadali. Nepoužívam žiadne  umelé želatíny, všetko je prírodné podľa receptúry," dodáva.

Pôvodný sortiment zložený z 5 výrobkov postupne rozšíril na vyše 120. Aj keď si uvedomuje, že je to veľa, niektoré vyrába len kvôli stálym zákazníkom, aby uspokojil ich hoci aj menšinové chute. Ako jeden z mála má aj certifikát na pravé Spišské párky ako „zaručenú tradičnú špecialitu", ktorú vyrába už roky podľa tradičnej receptúry a patrí medzi obľúbené výrobky.

 

Zaujímalo nás, ako dokážu správne ochutiť každý výrobok podľa receptúr. Ján Šagát sa smeje, že s výrobcom korenín má dlhoročnú spoluprácu a správne namiešané prísady korenín dostáva nabalené vo vrecúškach - pre každý výrobok tú správnu zmes podľa jeho receptu.

 

„Nemôže sa tak stať, že nejaký zamyslený zamestnanec niečo presolí. Vieme, že dávka do stroja je 70 kilogramov a presne na túto váhu máme v hermeticky uzatvorenom balíčku prichystanú hotovú zmes. Funguje to presne podľa Šagátovej normy," vysvetľuje majiteľ.

 

 

Päť firemných predajní

V časoch, keď začínali  a neustále pridávali novinky, boli v každej dedine jeden až tri obchody.

„Takže keď sme sa vybrali na rozvoz na nejaký smer, naložili sme aj tony. Dnes je to okolo 300 kíl, malé obchodíky podľahli konkurencii veľkých zahraničných reťazcov. Je to škoda, ale už cítim aj trend, že sa zákazník vracia do menších obchodíkov, lebo má záujem kúpiť si kvalitu a nehľadí len na nízku cenu."

 

V súčasnosti má Mäsovýroba Šagát 5 predajní. Jednu v centre Prešova, na sídlisku Sekčov dve, jednu na Šváboch, jednu v Sabinove v rámci Milk Agro. Zároveň má obchodného partnera vo Vranove, ktorý zásobuje svoje potraviny a spolupracovníka, ktorý dováža výrobky do predajní v Košiciach a okolí.

 

Domáca huspenina ide na dračku

Ani po 22 rokoch neprešla majiteľa snaha prinášať stále nejaké novinky. Teraz sa teší, aký úspech slávia jeho huspenina a pečeňový syr.

 

„Domáca huspenina mala doslova raketový štart, dávame do nej koleno a bravčové pliecko, takže len mäso, mastné tam nesmie byť. Pri príprave sa s mäsom varia len prírodné bravčové nožičky a kože. Tieto sa ale do misiek nedávajú, pre spotrebiteľa idú len čisté mäso a huspenina. Predávame to v miskách v dvoch veľkostiach a záujem je obrovský. Len v predajni na Hlavnej ulici sa predá 100 kíl za týždeň a to je veľký úspech. Začali sme s výrobou pečeňového syra a receptúra sa nám podarila, ľuďom veľmi chutí, čo je vidieť aj na tom, ako ide na odbyt," dodáva spokojný majiteľ.

 

 

Špekáčik chutí ako rezeň

Zdôrazňuje, že špekáčik od Šagáta sa dá napichnúť a opiecť na ohníku bez toho, aby pukol. Videl totiž aj špekáčiky, ktoré sa na panvici nafúknu a vyfučia a nezostane z nich takmer nič. „U nás, keď sa do špekáčika zahryznete, akoby ste sa zahryzli do rezňa. Jednoducho preto, že sú vyrobené z mäsa."

 

Dodáva, že u nás ešte chýba určité rozdelenie zákazníkov, ako je to bežné vo vyspelých západoeurópskych krajinách. V lacných hypermarketoch nakupujú sociálne slabší, stredná a vyššia trieda mieria za kvalitou do menších špecializovaných obchodov, za menšími overenými výrobcami, lebo bohatší ľudia si tam radi priplatia za kvalitu. Ján Šagát je však rád, že aj slovenskí zákazníci vedia oceniť poctivý výrobok, ktorý vonia a chutí inak, ako tie z veľkovýrobní.

 

Ako vyzerá špičkový výrobok

Za špičkový výrobok považuje Ján Šagát výrobok, na kilo ktorého sa použije 1,5 kila mäsa. „Ako napríklad naša Prešovská saláma. Mieša sa v miešačke bez pridania vody, po narazení do obalu sa jeden kus zváži a ak má tento napr. 1 kg, výrobok sa drží v klimatizovanej sušiarni, kým nemá 66 dag, teda úbytok 50 %. Rád by som vyrábal takéto výrobky, ako naši dedovia a pradedovia. Údené a sušené stehno, bôčik, slanina či klobásy viseli v nechladených komorách aj niekoľko mesiacov a nikdy sa nepokazili. To boli výrobky!"

 

Zažil pády aj vzostupy, ale vydržal

„Nebolo to vždy ľahké. Uznáte, že 22 rokov je riadny kus života. Zažili sme pády aj vzostupy, mali sme aj vlastný bitúnok, veľa predajní i zamestnancov. Prešiel som si problémovými obdobiami, keď sa nedarilo, ale vydržal som. Teraz mám 37 zamestnancov, mäsovýroba ide a ja som spokojný. Samozrejme, že by som bol rád, keby sa na Slovensku podarilo obnoviť učňovské školstvo tak, ako fungovalo za starých čias. Aby bolo ľahšie nájsť na trhu práce zamestnancov, ktorí svojmu remeslu rozumejú a majú záujem byť v ňom dobrí. V tomto smere vidím takú apatiu, ani predavačky veľmi nemajú záujem dozvedieť sa o výrobkoch všetko, aby vedeli informácie podať zákazníkovi a poradiť mu."

 

Rodinná firma

Mäsovýroba Šagát je firma rodinného typu, syn sa stará o expedíciu, nevesta o pokladňu.

„Ale stále som vo firme jediný, ktorý vie ovládať všetky mašiny, postupy. Mám výhodu, že som sa učil za pochodu, tak, ako mašiny postupne prichádzali. Bol som pri opravách, keď sa nejaké vyskytli. Takže sa mi tie veci dostávali postupne pod kožu a teraz do všetkého zasväcujem aj svojho staršieho syna, ktorý strávil ako profesionálny vojak časť života v armáde a na misiách a teraz po odchode do výsluhového dôchodku pracuje naplno v našej firme."

 

Denne vo firme, dohliada na výrobu

Majiteľ je vo firme denne a osobne programuje udiarne i varnú komoru na nočný chod, vyberá výrobky, plní udiarne novými, zapína varné kotly, aby jeho zamestnanci, keď prídu ráno do práce, mali všetko pripravené a mohli začať pracovať.

 

„Musím myslieť na všetko, koľkokrát rozmýšľam v noci, či to ide, či niečo nezahaprovalo, lebo si viete predstaviť, koľko kíl výrobkov by sa mohlo znehodnotiť. Takže keď sa o tretej popoludní dostanem domov, venujem sa naplno rodine a idem spať skoro už o siedmej, lebo v noci ma čaká šichta.

 

 

Záujmy v súkromí

Má vôbec čas na nejaké koníčky? „Rád lyžujem, bicyklujem, možno sa mi podarí vyskúšať aj parašutizmus, ktorý ma láka. Rád sa potápam, aj keď trpím žralokofóbiou," smeje sa Ján Šagát, ktorý rád cestuje a na dovolenke si práve pre potápanie obľúbil Thajský záliv.

 

„Žijú tam dva druhy žralokov, jeden veľký a jeden malý, ale nie sú nebezpečné, ten veľký sa  živí len planktónom a drobnými rybkami."

 

Profesionálne i súkromné sny

A aké sny má Ján Šagát?

„Vo fachu ma to stále baví, je to moja srdcová záležitosť a prial by som si, aby môj starší syn išiel v mojich šľapajach a časom prevzal velenie, aby ho to bavilo, vymýšľal novinky.

A dôchodok? I keď na budúci rok budem mať nárok na starobný dôchodok, na oddych sa tak skoro nechystám. To, čo som sa ja učil počas 22 rokov podnikania a vlastne po celý život, dnes musím naučiť syna. A to niekoľko rokov potrvá. A teda ten môj sen? Aby som raz mohol prísť do firmy už len, takpovediac, pomôcť, videl, že to beží, že ľudia okolo sú spokojní. 

 

Čo najviac chutí mäsiarskemu majstrovi?

„Keď dôjdem do niektorej našej predajne a do niečoho by som zahryzol, dievčatá mi nakrájajú 10 plátkov údeného parizeru na papier a jeden rožok. Tá chuť a vôňa mi evokujú dobu pred rokom 1989.  A tlačenka, na tú nedám dopustiť. Priznám sa, že si rád položím na denko náš gazdovský bok s cibuľou. Keď hovorím bok,  myslím ozajstný bok, hrubší, mastnejší. Keďže vieme, že práve tuk je nosič chuti, výrobky z mastnejších bokov sú chutnejšie. Ale zákazník opäť uprednostňuje výrobky z bôčikov úplne chudých, bez tuku.

 

sagat-r651_res.jpg

 

Radí nečítať etikety, riadiť sa chuťou a vôňou

Ako sa bude vyvíjať mäsovýroba, je podľa Šagáta veľmi ťažko odhadnúť, lebo kúpyschopnosť našich ľudí bude zrejme ešte dlhý čas na nízkej úrovni.

„Moja sestra žije v Nemecku a jej manžel si neželá, aby hydinu, vajcia, mäso a mäsové výrobky, pečivo a chlieb, ovocie a zeleninu kupovala v hypermarketoch. On sa nechce napchávať rôznymi náhradami a chémiou. V Nemecku je trend vracať sa späť k tradičným a kvalitným výrobkom. Takže ostáva len dúfať, aby ľudia zarobili o trochu viac a začali si uvedomovať, že si môžu poškodiť zdravie nekvalitnými potravinami," hovorí Ján Šagát.

 

Dodáva, že v produkcii mäsových výrobkov budú vždy hrať prím veľké fabriky, ale kvalita a teda aj cena pôjdu hore.

 

„Počty sú tu veľmi jednoduché. Výrobok, ktorého cena sa nepohybuje medzi 5 a napr. 10 eurami, nemôže byť kvalitný. Predstavte si výrobok okolo 3 eur - mínus 20 % DPH, ďalej obchod musí mať 40 % na pokrytie nákladov a zisk, i výrobca potrebuje vyrobiť aký taký zisk, takže prvotná cena výrobku ostáva na úrovni 1,30 €. Keby sme priemerný obal naplnili litrom vody a túto vodu by sme prehnali celým výrobným procesom až k finálnemu zákazníkovi, tento liter vody by stál približne 60 centov. Takže si predstavte, čo asi môže byť v lacných výrobkoch za zvyšných 70 centov?"

Ján Šagát radí kupovať len toľko mäsa a výrobkov, aby sme ich nemuseli zmrazovať. Dnešné chladničky majú tzv. nulové zóny, teda priestor kde je 0 °C a tam vám mäso a výrobky vydržia dlho. „Neodporúčam skladovať ich v igelitových vrecúškach. Papier alebo nejaký priepustný obal sú vhodnejšie. Napríklad mäso na dobrý biftek skladujem vo vákuovom vrecúšku bez vzduchu, ale v tejto nulovej zóne nezmrazené aj 3 mesiace. Niekedy len šťava z mäsa má trochu inú vôňu, ale mäso stačí umyť pod studenou vodou a môžete variť."

Svojim zákazníkom i ľuďom,  ktorí majú radi mäso a mäsové výrobky, odkazuje, aby sa neriadili len niekedy zavádzajúcimi etiketami, ale aby sa vždy riadili chuťou a vôňou, aby sa pozerali, kto výrobok vyrobil. „Za kvalitou stojí poctivá práca, ktorá sa musí zaplatiť. Ale sme na svete len raz, tak by sme si mali dopriať na tanieri poctivý výrobok podľa tradičných overených receptúr. Lebo bez toho sa neudržia na trhu poctiví mäsiari, pre ktorých nie je priorita zisk, ale chutný a zdravý výrobok, ktorý okamžite rozoznáte od lacných náhrad z hypermarketov," uzavrel náš rozhovor Ján Šagát.

 

Renáta NÉMETHOVÁ 

 

 

 

 

 

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2 milióny čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Prihláste sa a vložte PR článok

Najčítanejšie tlačové správy


Najčítanejšie správy na SME


Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

Moskva alebo Petrohrad?

Nezameniteľná atmosféra a lákavé atrakcie. Ktoré mesto zláka na spoznávanie vás?

Tlačové správy

Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?

Väčšina motoristov si nekupuje úplne nové autá, ale rozhodne sa pre lacnejšie, už jazdené vozidlá

Tlačové správy

Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni

Krátko po otvorení formátu KOCKA mini v Prešove otvára slovenská investičná skupina M-MARKET obchodné centrum aj v Starej Ľubovni.

Tlačové správy

Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu

HB Reavis, medzinárodný developer slovenského pôvodu, predstavuje svoj najnovší viacúčelový komplex Stanica Nivy na veľtrhu MAPIC.