Ekonomická univerzita v Bratislave v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku zorganizovala na pôde univerzity medzinárodnú vedeckú konferenciu Diskutujeme o budúcnosti Európy - 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy. Záštitu nad touto konferenciou prebral Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Konferenciu otvoril rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo za účasti Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu a Dušana Chreneka, vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
„Konferencia má formu dialógu o budúcom smerovaní Európy a jej zmyslom je poukázať na význam hodnoty mierového udržateľného rozvoja v zjednotenej Európe, ako aj akcentovať najúspešnejšie politiky Európskej únie v prospech všetkých obyvateľov Európy“, povedal Ferdinand Daňo.
Po otvorení pokračovala konferencia plenárnym zasadnutím, kde vystúpil Maroš Šefčovič s témami z oblasti energetickej únie. Záujem študentov Ekonomickej univerzity a verejnosti o témy Európskej únie vyústil do mnohých otázok, na ktoré následne podpredseda Európskej komisie odpovedal.
Po plenárnom zasadnutí pokračovala konferencia diskusiami v štyroch sekciách. V prvej sekcii 30 rokov programu ERASMUS+ bol hlavnou témou program Európskej únie na podporu aktivít v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu ERASMUS+, ktorý v tomto roku oslavuje 30. výročie svojho vzniku.
V rámci veľmi priateľského ale predovšetkým perspektívneho a konštruktívneho rokovania „II. Sekcie Ochrana spotrebiteľa a potravinová bezpečnosť“ sme kontinuálne pokračovali v intenciách piatkového summitu Za rovnakú kvalitu produktov pre všetkých, a to s hlavnými predstaviteľmi politiky ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti potravín v SR, konkrétne s Jozefom Bírešom, Ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Ivetou Truskovou, Vedúcu sekcie ochrany a podpory zdravia v oblasti životného a pracovného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR, zastupujúcou hlavného hygienika SR Jána Mikasa. a ďalších lídrov politiky ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti potravín v SR. Relevantné informácie o výzvach a víziách z pozície EK deklaroval Zástupca generálneho riaditeľa DG SANTE Ladislav Miko. Mimoriadne prínosné boli i príspevky ďalších lídrov politiky ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti potravín v SR z komerčnej sféry orientované na riadenie kvality potravín a legislatívne inštrumenty ochrany spotrebiteľa pertraktované spíkrami: Katarínou Fašiangovou, Predsedníčkou Slovenskej asociácie moderného obchodu, Martinom Katriakom, Podpredsedom predstavenstva COOP Jednota Slovensko a Miroslavom Antoňakom, generálnym riaditeľom Spotrebiteľského centra. Možno len súhlasiť so slovami jedného z aktívnych účastníkov v auditóriu tejto sekcie, ktorý hodnotil, že by malo byť čím viac takýchto podujatí na akademickej pôde, ktoré sa postupne odrazia aj vo zvýšení spotrebiteľského povedomia našej populácie.
Disemináciu a popularizáciu ďalšej z úspešných politík EK týkajúcu procesov a aktivít sociálnej a solidárnej ekonomiky sme prezentovali na príklade výsledkov excelentného medzinárodného projektu „Sociálna a solidárna ekonomika ako rozvojový prístup k udržateľnosti v ERR 2015 a ďalej“ (23 členských krajín) v Sekcii III. „Social and Solidarity Economics“ za priamej účasti Elisy Delvecchio, hlavnej projektovej riaditeľky z COSPE Onlus Bologna. Realizácia tejto sekcie je výsledkom dlhodobej spolupráce Ekonomickej univerzity v Bratislave a Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj (SCKR). Spoločné rokovanie, a hlavne prezentácia výsledkov aj ďalších spíkrov: Gabriely Dubcovej (Ekonomická univerzita v Bratislave), Josefa Kreitmayer (GetActive), Karola Stýbla (SweetPro s.r.o.), Petry Ježekovej (CEEV Živica) a Danici Viznerovej (SCKR) ukázalo relevantné a často krát až neočakávané výsledky. Názor projektovej manažérky Kláry Tóthovej z SCKR, objektívne vychádzajúci z výsledkov vedeckého výskumu, akceptovali však všetci prítomní: „Firmy, ktoré podnikajú sociálne a solidárne sú férové k zamestnancom a aj k životnému prostrediu“. Ako najlepšia na Slovensku sa v rámci nášho projektu ukázala spoločnosť SweetPro s.r.o., ktorá vyrába kvalitnú a „férovú“ čokoládu. Ďalšie príklady zo Slovenska aj Európy záujemcovia nájdu na stránke projektu http://www.solidarityeconomy.eu/. „Diseminácia a popularizácia sociálnej a solidárnej ekonomiky akcelerujúcej udržateľnosť je imanentnou povinnosťou našej Alma Mater a práve forma úspešných medzinárodných projektov s vysoko kredibilnými partnermi je tou najlepšou cestou pre všetky zainteresované strany“, dodáva koordinátorka a moderátorka sekcie Gabriela Dubcová z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Témou štvrtej sekcie bola Diskusia o budúcnosti Európy: investície v EÚ a na Slovensku, v ktorej boli do diskusie prizvaní Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Radoslaw Ossowski-Barbetti, vedúci Zastúpenia Európskej investičnej banky na Slovensku, Michaela Kollárová, riaditeľka Odboru finančných nástrojov, Sekcia riadenia investícií z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm Sberbank Europe a vedúci výskumného centra pre strednú a východnú Európu.
- - - - - - - - -
Ekonomická univerzita v Bratislave, má výnimočné postavenie v systéme vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Je historicky prvá vysokoškolská inštitúcia ekonomického zamerania na Slovensku. Má 77-ročnú históriu, disponuje vysokokvalifikovaným ľudským potenciálom učiteľov a výskumných pracovníkov.
Výnimočnosť EU v Bratislave, je v tom, že ako jediná univerzita na Slovensku poskytuje komplexné vzdelávanie v odboroch ekonómia a manažment vo všetkých študijných programoch a na všetkých troch stupňoch štúdia. Okrem toho ponúka aj niektoré študijné programy vo vybraných informatických a jazykovedných odboroch.
Univerzita zabezpečuje celkom 61 študijných programov, medzi nimi aj programy, ktoré sa realizujú v spolupráci s inými univerzitami a fakultami doma a v zahraničí, s možnosťou získania dvojitého, resp. spoločného diplomu.
Dohody o spoločných, resp. dvojitých diplomoch má univerzita uzatvorené s Nottingham Trent University vo Veľkej Británii, Univerzitou v Štrasburgu vo Francúzsku, Univerzitou de Lorraine v Nancy vo Francúzsku, Martin-Luther-Universität v Halle-Wittenbergu v Nemecku, Univerzitou NIDA v Bangkoku v Thajsku, Vysokou školou ekonomickou v Prahe, Ningbo University v Ningbo v Číne, University of Latvia v Rige v Lotyšsku, ale aj s Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.
Popri štúdiu v slovenskom jazyku majú študenti možnosť študovať vybrané študijné programu aj v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku.
Univerzita ponúka študentom viac ako 100 predmetov vo viacerých svetových jazykoch.
Internacionalizácia vzdelávania a medzinárodná spolupráca patria dlhodobo medzi priority EU v Bratislave. Univerzita dosahuje vynikajúce výsledky v mobilitných programoch, čo ocenili v minulosti viaceré renomované národné a medzinárodné inštitúcie, ako napríklad Európska komisia. V programe Erasmus+ patrí medzi TOP 200 vysokoškolských inštitúcií z hľadia počtu vyslaných študentov, ktorých je každý rok takmer 350. Rovnako je potešiteľný vysoký záujem o EU v Bratislave zo strany zahraničných študentov, čo spoluvytvára podnetné akademické prostredie. Študenti tak majú možnosť konfrontovať sa s rôznorodými názormi a kultúrnymi rozdielnosťami, čo im pomáha lepšie spoznávať svet.
Jedným z hlavných poslaní EU v Bratislave je pripraviť takých absolventov, ktorí sa uplatnia v praxi. Pre EU v Bratislave je to o to dôležitejšie, že je zrejmé, že tak pre súčasnosť, ako aj pre budúce obdobie sú pre Slovensko nevyhnutní kvalitní ekonómovia a manažéri. Doterajší vývoj a výsledky univerzity v tejto oblasti dokumentujú, že univerzita obsahom štúdia a profilom absolventov jednotlivých študijných odborov a študijných programov dobre reagovala na procesy globalizácie a na prebiehajúce a očakávané zmeny na trhu práce. Svojim absolventom poskytuje vzdelávanie, ktoré im umožňuje univerzálne uplatnenie na trhu práce.
