Takmer milión balení antibiotík "pojedli" vlani Slováci pri ochoreniach, na ktoré tieto lieky nezaberajú. Tento trend spôsobil, že za posledných 12 rokov sa odolnosť baktérií voči antibiotikám práve na Slovensku zvýšila najviac spomedzi vyspelých krajín sveta.
Môže za to nezodpovedné, nadmerné užívanie antibiotík najmä pri vírusových ochoreniach, ako je chrípka a nachladnutie. Na vírusy totiž antibiotiká nepôsobia. Tým, že ich človek užíva, keď je to zbytočné, baktérie si voči antibiotikám vypestujú odolnosť. Svetová zdravotnícka organizácia už zverejnila zoznam 12 typov najrizikovejších baktérií, pri ktorých onedlho nemusí zabrať ani jedno existujúce antibiotikum.
Pacienti neraz klamú
Za toto všetko môže aj návyk pacientov za každú cenu od lekára odchádzať s liekmi, bez ohľadu na príčinu ochorenia. Na lekárov preto tlačia, aby im niečo predpísali. Najlepšie hneď antibiotiká. A podľa štúdie Health Protection Agency až 97% pacientov, ktorí požiadajú o predpis liekov, ich aj dostanú.
V snahe predpisu antibiotickej liečby sa niektorí pacienti uchyľujú dokonca ku klamstvám, hovorí všeobecný lekár pre dospelých Stanislav Semjan z Vranova nad Topľou. „Mal som osobne opakovane negatívne skúsenosti, keď si pacienti prišli po pracovnej dobe na pohotovostnú ambulanciu a pýtali si antibiotiká. Na druhý deň som ich prípad konzultoval s ich všeobecným lekárom, ktorý povedal, že pacient bol v ten deň aj u neho a mal prejavy chrípky trvajúce jeden deň. Keď však pacient prišiel poobede ku mne na pohotovosť, tvrdil, že kašle už týždeň alebo si inak prifarbil okolnosti ochorenia, aby ma ovplyvnil pri rozhodovaní o podaní antibiotickej liečby,“ vysvetľuje.
Skutočnosť, že pacienti sa neraz dožadujú antibiotík, má aj všeobecná lekárka pre dospelých Viktória Verebesová z Levíc. „Je pravdou, že niektoré skupiny pacientov uprednostňujú užívanie antibiotík. Ja mám však našťastie disciplinovaných pacientov, ktorí vyslovene nežiadajú predpis antibiotík. Dôverujú v moje rozhodnutia a ak im nepredpíšem antibiotiká v prípadoch, keď nie sú potrebné, neriskujem stratu ich dôvery,“ hovorí.
Radšej sa poradiť
Situáciu ohľadom využitia antibiotík pri liečbe horných dýchacích ciest mapuje aj zdravotná poisťovňa Dôvera. „Až 250-tisíc balení antibiotík predpísali lekári našim poistencom v roku 2017 pri vírusových ochoreniach, a teda ich nasadenie v liečbe je otázne," uviedol PR manažér Dôvery Branislav Cehlárik.
Jej poistenci môžu v prípade zdravotných ťažkostí zavolať na nonstop telefonickú linku a poradiť sa s lekárom aj o tom, či je v ich prípade potrebné užívať antibiotiká alebo nie. Stačí zavolať na čísla 0905 500 024 alebo 0850 500 024, pričom sa platí len za samotný telefonický hovor podľa bežnej tarify operátora.
Rozdiel medzi bakteriálnou s vírusovou infekciou odhalí CRP
C – reaktívny proteín je bielkovina, ktorá sa uvoľňuje v pečeni pri kontakte organizmu s baktériou. Ak sa CRP uvoľní do celého tela, jej zvýšené hodnoty poukazujú na prítomnosť bakteriálnej infekcie už v niekoľkých kvapkách krvi.
Pri zvýšených alebo vysokých parametroch CRP je nasadenie antibiotík opodstatnené. Naopak, pri vírusovej infekcii sa CRP v krvi nepotvrdí, a tak liečba antibiotikami nie je účinná a ani potrebná.
Ako vzniká odolnosť baktérií na antibiotiká
1/ Keď pacient prestane užívať ATB skôr, ako mu predpísal lekár - lieky nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, čo prežijú, si už nesú so sebou vyššiu odolnosť na ATB.
2/ Keď si pacient zníži dávkovanie (vynecháva dávky) – lieky nemajú dostatočnú silu, baktérie prežijú, ďalej sa množia a ešte si aj vypestujú odolnosť na podávané ATB. Podobne, ako človek na hadí jed, keď si ho dlhodobo podáva v malých množstvách.
3/ Keď pacient užíva ATB, hoci na to nemá dôvod – každý človek má vždy v sebe určité množstvo baktérií, ktoré, ak sa nepremnožia, sú neškodné. Ak pacient užíva ATB bezdôvodne, umožňuje „svojim“ baktériám zvyknúť si na ne.
