„Bola som pri tom, keď dieťa dostalo šancu na lepšiu budúcnosť“
V Centre Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktoré funguje výlučne vďaka štedrosti slovenských darcov, sa pomáhala starať o 55 detí, zväčša sirôt a polosirôt v rôznom veku. Deťom v centre sa poskytuje zdravotná starostlivosť, strava, pravidelná školská dochádzka, poobedné doučovanie a taktiež oddychový program.„Celé moje rozhodnutie ísť na nejaký čas do Afriky bolo viac-menej racionálne. Osobne som sa nikdy nestavala do úlohy – „idem pomáhať, je to moje poslanie a chcem zachrániť svet“. Nie. Tento spôsob myslenia sa mi nepáči. A síce som šla do Afriky s istotou, že budem učiť ja iných, učila som najmä seba. Zasiahlo ma, s akou intenzitou sa to stalo a stále deje. Aké je životne dôležité vážiť si hodnoty ako pokora, vďačnosť, odvaha. Nemyslieť na seba, ako sa nám to poväčšine darí.“
Dobrovoľníci v centre trávia čas s deťmi, starajú sa o administratívu a podporu projektu Adopcia na diaľku®,čo znamená výjazdy do okolia, návštevy miestnych domácností, vyhodnocovanie podmienok a sociálnych pomerov rodín, z ktorých vyberala detí do programu. Išlo o neľahké rozhodnutia: „Zohľadňovali sme školské výsledky. Hoci má dieťa oboch rodičov, sú negramotní, takže s ním vedomosti nerozvíjajú. Často by boli radšej, keby s nimi pracovalo na poli. Je vám to ľúto, hľadáte alternatívy. Zväčša potom podporíme súrodenca s lepšími výsledkami, aby sme rodine aspoň sčasti pomohli.“
„So stereotypmi sa neuspokojím“
Aj keď do Afriky odchádzala s predsavzatím zabudnúť na všetko, čo jej o tejto krajine povedali, niektoré stereotypy sa jej potvrdili - inklinovanie k hudbe a vášeň k tancu, ako aj ich prežívanie času... To však bolo niečo, s čím vnútorne dlho bojovala. Tvrdí, že Ugandu nemôže porovnať s ničím, s čím sa dosiaľ stretla. Miriam sa na Slovensko vrátila pred koncom roka 2017.Jej pobyt Ugande bol podporený z finančných zdrojov Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.
