Pán Bugár, ohlásili ste kandidatúru na prezidenta. Mnohých ste prekvapili.
Možno aj sám seba. Ale spoločenská situácia a nálady na Slovensku, hlavne od začiatku tohto roka, naznačujú, že možno viac ako inokedy budeme potrebovať prezidenta, ktorý viac spája, ako rozdeľuje. Skúsenosť bude mať nezastupiteľné miesto vo fungovaní prezidenta. Naša spoločnosť už dávno nebola taká rozdelená, ako je teraz. Preto potrebujeme prezidenta, ktorý je rovnako naklonený jednej aj druhej strane politického spektra. Prezidenta, ktorý vie spolupracovať s opozíciou aj s koalíciou – aj s tou budúcou. Myslím si, že moja 28-ročná politická prax už dala dostatok dôkazov o tom, že som schopný takejto práce a spolupráce.
Viacerí vám vyčítajú dve veci. Prvou je, že týmto krokom len pomáhate vlastnej strane. Je to tak?
Pomáham ako každý jeden kandidát, ktorý prichádza zo straníckeho prostredia. Alebo ako každý kandidát, ktorý prichádza z nepolitických kruhov a podporuje ho konkrétna politická strana. Nič viac a nič menej. Moja snaha je úprimná a chcem zabojovať s plnou vážnosťou.
A tou druhou je, že ste súčasťou tejto vládnej koalície. Opozícia, ale aj predstavitelia tzv. slušného Slovenska vás často označujú ako zradcu.
Slušnosť som neobjavil vo svojom slovníku posledný rok. Keby som nebol slušný, pravdepodobne by som nemohol byť na politickej scéne a na očiach verejnosti. U mňa je slušné urobiť všetko pre to, aby som splnil program, čo som voličom sľúbil. A to sa dá, len ak ste vo vláde. V roku 2016 sa iná vláda nedala poskladať. Ak som niekoho alebo niečo zradil, tak sny súčasnej opozície. Snaha dostať sa do vlády je legitímna v každej politickej strane.
Všimli sme si, že ste vyrazili na turné s kampaňou s názvom „Prečo?“. Zvláštny názov pre kampaňové podujatia. Prečo ste sa preň rozhodli?
Lebo odpovede na otázky, ktoré sa začínajú slovom „prečo“, dlhujem svojim voličom a sympatizantom. Chceme vytvoriť priestor pre tých, ktorí sa neuspokoja s nadávkami v komentároch na sociálnych sieťach, ale chcú skutočne poznať odpovede na otázky, ktoré ich zaujímajú.
Akým by ste chceli byť prezidentom?
Dobrým. Ako aktívny politik viem, ktoré problémy trápia Slovensko dnes. Práve táto skúsenosť mi pomôže, aby som sa do boja o prezidentské kreslo zapojil s realistickými cieľmi, ktoré bude možné a nutné splniť preto, aby sme postavenie Slovenska v demokratickom svete posilňovali, aby sme zvyšovali sebavedomie občanov a zaistili bezpečný život v našej krajine. Prezident má mať ambíciu byť prezidentom všetkých Slovákov, Maďarov, Rusínov, Rómov, úspešných a menej úspešných, mladých, starých, mestských a dedinských ľudí.
To je dosť všeobecné tvrdenie.
Tak skúsim tvrdšie. Chcem byť prezidentom aj tých, ktorí volia inak, ako by som si to predstavoval. Prezident nemá robiť politiku, ale má byť partnerom tak svojich voličov, ako aj politických strán. Podľa mňa sa prezident nemá montovať do všetkého, ale veľmi rázne musí presadzovať veci, ktoré mu vyplývajú z právomocí vo vzťahu k vláde, k parlamentu a k zahraničiu. Ako partner a pomocník, nie ako aktivista a oponent za každú cenu.
Môže byť podľa vás Maďar prezidentom na Slovensku?
Myslím si, že dnes už áno. A to je dobrá správa nie pre Maďarov tu doma, ale pre Slovensko ako také. Možno aj táto moja kandidatúra prispeje k tomu, že ľudia budú menej riešiť, kto má akú národnosť alebo vierovyznanie, ale zamerajú sa na to, ako sa kto správa, ako koná, aký je to človek a čo má a chce ponúknuť. Nám už jeden takýto „ťah“ vyšiel. Máme stranu, kde sme túto spoluprácu dokázali pretaviť do fungujúceho mechanizmu. Spolu Maďari, Slováci, Rusíni, Rómovia. Je to ojedinelá vec, ale dobrá.
(vt)
