Ste verejne aktívny od svojich pätnástich rokov. Väčšina Košičanov vaše aktivity pozná, nie každý však vie, že za ich myšlienkou i samotnou realizáciou stojíte Vy. Poďme si teda zrekapitulovať, čomu ste sa v oblasti verejnoprospešných aktivít i organizovania podujatí za tých dvadsať sedem rokov venovali, čo sa vám podarilo.
Nuž, všetko má počiatok ešte v mojom detstve. Ako dieťa som navštevoval každý rok niekoľko záujmových krúžkov a vždy som takmer celé leto trávil v táboroch. Na základe toho som v roku 1991, kedy v oblasti mimoškolskej činnosti pre deti a mladých ľudí nefungovalo takmer nič, uvítal možnosť zapojiť sa do činnosti občianskeho združenia Detská organizácia Fénix. Po roku činnosti sme však ako vedúci ostali s kamarátom sami dvaja. Keďže nás to bavilo a napĺňalo, rozhodli sme sa pokračovať a za desať rokov sa nám podarilo vybudovať organizáciu s členskou základňou takmer 1500 detí a päťdesiatkou dobrovoľníkov. Zrealizovali sme desiatky táborov, takmer každú sobotu sme organizovali jednodňový výlet. Vtedy ešte neexistovali žiadne granty ani dotácie, tak sme poprosili o pomoc našich známych, veľa vecí sme financovali z nášho vrecka. V roku 2002 som založil Detskú organizáciu Frigo, ktorá pokračovala v danej činnosti, dal som jej ale systém, všetko som založil na kvalitných animátoroch, ktorí pracovali ako dobrovoľníci. Organizoval som pre nich školenia, motivačné aktivity, boli sme fantastická partia a vďaka tomu sme zrealizovali ďalšie desiatky táborov, výletov, v rámci združenia fungovalo niekoľko desiatok krúžkov v celom košickom kraji. Podarilo sa mi získať financie z dotácie ministerstva školstva a napísal som takmer dve stovky úspešných projektov, ktoré sme zrealizovali a vďaka nim rozvíjali rôzne zručnosti detí, ale aj dobrovoľníkov. Detská organizácia Frigo úspešne funguje dodnes a ak to mám vyjadriť v číslach, tak v rámci mimoškolských aktivít sa našich podujatí zúčastnilo viac ako stotisíc účastníkov, k dobrovoľníckej činnosti sa mi podarilo zmotivovať viac ako päťsto mladých ľudí, tí odpracovali spolu viac ako 120 tisíc hodín dobrovoľníckej práce. Keď som si za tých 27 rokov spočítal tie moje, tak ja sám som odpracoval viac ako 12 tisíc hodín dobrovoľníckej práce a neľutujem ani jednu, zažil som nádherné chvíle a dostali sme množstvo pozitívnej spätnej väzby, ktorá znamenala ďalšiu motiváciu a energiu. V rámci tejto oblasti som založil v roku 2006 občianske združenie TADAM - Tlačová agentúra detí a mládeže, ktorého cieľom je propagácia aktivít pre deti a mládež, vzdelávanie pracovníkov pracujúcich s deťmi a mládežou v mediálnej oblasti a tiež vzdelávanie detí v oblasti občianskej participácie a v mediálnej oblasti. Ak by som mal písať o činnosti týchto troch spomínaných občianskych združení podrobnejšie, bolo by to na slušnú knihu. I tak by sa mi nepodarilo zachytiť všetky emócie, atmosféru a úžasné spomienky.
Vaše pôsobenie v oblasti mimoškolských aktivít pre deti a mladých ľudí ste ale rozvinuli aj do organizácie väčších podujatí. Prečo nastal takýto vývoj a o ktoré podujatia ide?
Áno, dvadsať sedem rokov mravenčej práce, priamej práce s deťmi v rámci krúžkov, výletov či táborov ma neskutočne napĺňalo a napĺňa. Keď sa v Košiciach začali organizovať oslavy Dňa Košíc, po ich druhom ročníku som v roku 1996 oslovil oddelenie kultúry košického magistrátu s ponukou spolupráce pri podujatiach pre deti a mladých ľudí. Chceli sme naše občianske združenie takýmto spôsobom spropagovať a zároveň sa úprimne realizovať. Mysleli sme, že nás mesto zapojí do malého podujatia, hneď v prvý rok sme ale organizovali voľbu študentského richtára, Deň mladých na Alpinke a participovali sme na podujatí na sídlisku Nad jazerom. Tieto podujatia sme organizovali aj ďalších niekoľko rokov a súčasťou osláv Dňa Košíc sme dodnes. K tomu pribudlo osem rokov benefičného koncertu za účasti špičkových umelcov pre deti z detských domovov a telesne postihnuté deti. Približne pred desiatimi rokmi som sa rozhodol využiť moju kreativitu a šikovnosť našich animátorov postupne som začal dávať reálne kontúry mojim nápadom. S podporou partnerov sme tak postupne začali realizovať podujatia ako Festival hier a zábavy Hravenisko, Detské vianočné dielne, Veľký festival maskotov, ŠkolFest, Zimomravenie, Bál princov a princezien, od roku 2019 to bude nový projekt DeťoFest. Každé toto podujatie malo a má svoj vývoj a ja som rád, že ročne sa týchto podujatí zúčastní vyše päťdesiat tisíc návštevníkov. A hlavne, každé jedno je originálne, zmysluplné, má za cieľ pomôcť niektorej z charitatívnych organizácií a máme na ne vynikajúcu odozvu. Okrem toho už osem rokov organizujem divadelné predstavenia bratislavských divadiel v Košiciach, či hudobné koncerty.
V rámci svojej činnosti veľmi intenzívne pomáhate iným. Či už ide o organizácie alebo jednotlivcov. Prečo?
V prvom rade, prvých desať rokov mojej činnosti v oblasti neziskového sektoru boli o tom, že som prosil o pomoc iných. Nikto nás neučil nič o fundraisingu, neexistovali granty, dotácie. Obchádzal som miestnych podnikateľov, ako stredoškolák som raz za pol roka vycestoval na týždeň do Bratislavy a žiadal som o podporu a sponzoring tam. Vôbec to nebolo ľahké, ale keď sa niečo podarilo, posúvalo ma to ďalej. Teraz, keď máme možnosť využiť potenciál našich podujatí, keď máme dobré kontakty a partnerské vzťahy s podnikateľskými subjektami, ale aj z mojich súkromných peňazí, chcem to, čo nám kedysi bolo dané, vrátiť tým, ktorí to potrebujú teraz. Veľmi intenzívne pomáham organizácii Úsmev ako dar, od ktorej som za túto pomoc získal ocenenie, takisto organizácii Svetielko pomoci, ktorá pomáha rodinám s onkologicky chorým dieťaťom, osemnásť rokov sme partnermi zbierky Deň narcisov, v rámci možností takisto košickému útulku pre opustené zvieratá a košickej ZOO. V rámci individuálnej pomoci sa snažím reagovať na prosby a žiadosti jednotlivcov, alebo ľudí, organizácií, ktoré týmto jednotlivcom pomáhajú. Takisto sa snažím k tejto pomoci motivovať mojich priateľov a iné subjekty. Táto pomoc ma napĺňa, vidím za ňou konkrétne príbehy a osudy ľudí a realizujem ju z úprimného presvedčenia, že to má takto fungovať, ten, kto môže, má možnosť, vie sa podeliť, mal by to urobiť... A to čo ma veľmi baví je tiež rozdávanie zážitkov. Keďže poznám veľa slovenských špičkových hercov, spevákov, športovcov a viem, že po stretnutí s nimi túžia ľudia z môjho okolia, naši žiaci, priatelia, veľmi rád takéto stretnutie sprostredkujem. Je úžasné vidieť slzy dojatia a šťastie v očiach či už detí, ale aj dospelých. A takisto rád poteším ľudí rôznymi vstupenkami, poukážkami a ďalšími zážitkovými darčekmi... Zážitok je totiž niečo, čo vám nikto nevezme.
Ste učiteľ a bývalý riaditeľ školy. Deväť rokov ste riadili jednu z najväčších škôl v Košiciach. Ako vnímate toto obdobie?
To, že som sa rozhodol študovať na pedagogickej fakulte a následne učiť bolo asi také prirodzené premostenie z oblasti neformálneho vzdelávania, ktorému som sa v tom čase už niekoľko rokov venoval. V škole som bol najprv „vychovávateľka“ v školskom klube detí, učil som na druhom stupni aj na prvom stupni, prešiel som si teda jednotlivé pozície. Vždy som si zakladal na dobrej atmosfére v triede a korektných vzťahoch so žiakmi, to bol základ pre efektívne vyučovanie. Žiak musí cítiť, že sme na jednej lodi a že náš cieľ je spoločný, a to rozvoj žiaka a zároveň vytvorenie podmienok v ktorých sa cíti dobre. Už ako učiteľ som realizoval množstvo aktivít, projektov, pobytových aktivít, pretože v neformálnej atmosfére sa dieťa jednak učí omnoho efektívnejšie, získava a rozvíja dôležité zručnosti a kompetencie a zároveň vzťahy medzi deťmi a deťmi a učiteľmi naberajú úplne iný rozmer. Moje vízie som úspešnou účasťou vo výberovom konaní na riaditeľa školy v roku 2009 mohol vzhľadom k riaditeľským kompetenciám realizovať systémovo. Nebudem dopodrobna písať o celých deviatich rokoch vo funkcii riaditeľa, myslím ale, že sa mi počas prvých piatich rokov podarilo školu dostať do povedomia Košičanov, za prvých päť rokov vo funkcii nám stúpol počet žiakov o 85, získali sme čestný názov, zrealizovali takmer 50 projektov, získali sedem zápisov do Slovenskej knihy rekordov. Počas celých deviatich rokov sme zaviedli množstvo podujatí pre žiakov, rodičov aj širokú verejnosť, boli sme mediálne najprezentovanejšou školou, žiaci a učitelia precestovali takmer celé Slovensko a v rámci projektov veľkú časť Európy... V rámci investícií sa mi podarilo zrealizovať opravy, rekonštrukcie, investície, vybavenie technikou za takmer 1,5 milióna eúr a vo funkcii som skončil s ďalším schváleným pol miliónom eur, ktoré sa budú čerpať v blízkej budúcnosti. Bolo toho ešte omnoho viac, žiaci a rodičia našich žiakov, ako aj zamestnanci školy toho počas tých deviatich rokov zažili naozaj veľa pekného. V každom prípade bol základom mojej práce ľudský prístup, vnímanie žiaka ako najdôležitejšieho prvku vzdelávania, snaha o to, aby učitelia boli spokojní, bez stresu, motivovaní a aby mali vytvorené potrebné podmienky, keďže to je hlavným predpokladom pre to, aby mohli atraktívne a efektívne učiť. Keďže nie som počítač, nie všetko sa podarilo tak ako som chcel, ale mal som jasnú víziu, komplexné a manažérske myslenie a dobré kontakty, ktoré som sa snažil v prospech školy využiť. Zároveň sa mi v rámci Košíc i celého Slovenska podarilo motivovať a inšpirovať množstvo riaditeľov škôl k aktivitám a vnímaniu školy, ktoré sme začali realizovať na našej škole a dovtedy ich nikto nerealizoval.
Práve s ukončením Vášho pôsobenia vo funkcii riaditeľa školy súvisí aj pokus o Vašu diskreditáciu, v rámci ktorej boli medializované informácie, ktoré je potrebné uviesť na pravú mieru.
Áno, je to tak a veľmi ma to mrzí. Bol som riaditeľom školy, s ktorou som žil 27 rokov, v ktorej som realizoval veľkú časť mojich aktivít v rámci neformálneho vzdelávania a mimoškolskej činnosti pred tým ako som v nej v roku 2000 začal učiť. Mojim nástupom do funkcie riaditeľa po 10 rokov učenia som chcel škole pomôcť, čo si myslím, že sa aj podarilo. Všetky moje osobné kontakty, skúsenosti, nadšenie a entuziazmus som nasmeroval do školy, čo aj bolo vidieť po viacerých stránkach. Pôsobenie v škole ma brzdilo v možných podnikateľských aktivitách, i napriek tomu som mal školu na prvom mieste. Približne pred dvoma rokmi som ale začal pociťovať určité vyhorenie, demotiváciu, nekomfort, moje nadšenie ustupovalo, musel som riešiť veci, ktoré ma do veľkej miery ubíjali. Zároveň pribúdala agenda, za ktorú je riaditeľ školy zodpovedný, pritom nemá dostatok kompetencií a personálne zabezpečenie, aby túto zodpovednosť mohol bez obáv niesť. I keď som toho robil pre školu dosť, cítil som, že v porovnaní s mojim potenciálom sa dalo robiť aj viac. Preto som si prijal sám voči sebe spätnú väzbu a na jeseň 2017, čiže pred rokom som sa rozhodol, že sa v záujme môjho psychického zdravia ako aj v záujme určitého reštartu školy, funkcie riaditeľa školy vzdám rok pred skončením funkčného obdobia. Pred rokom som to oznámil určitému okruhu ľudí. V apríli 2018 som to oznámil rade školy a následne písomne vedeniu mesta. Chcel som, aby bol dostatočný priestor na zvolenie nového riaditeľa, ktorému som chcel školu korektne odovzdať a v prípade jeho záujmu ho zaučiť, zorientovať. Na začiatku júla, teda osem mesiacov po neoficiálnom oznámení o vzdaní sa funkcie riaditeľa a tri mesiace po oficiálnom oznámení vedeniu mesta sa mi ohlásila kontrola. Prišla na podnet anonymného pisateľa, ktorý sa podpisuje vymysleným menom. Pod týmto istým vymysleným menom som v decembri 2017 dostal mail, v ktorom mi pisateľ oznámil, že je rád, že som nebol v novembri 2017 zvolený za poslanca Košického samosprávneho kraja a naznačil mi, že urobí všetko preto, aby som už nikam nekandidoval a aby som nebol už nikdy nikam zvolený. Kontrola prebiehala asi tri týždne, keďže podnet sa týkal aktivít, ktoré iné školy nerealizujú, aj niektoré zistenia kontroly boli z môjho pohľadu dosť nejednoznačné a podal som voči nim námietky. V každom prípade ale kontrola našla štandardné nedostatky tak ako pri každej kontrole na iných školách, formulácia „porušenie“ zákona znie ale dramaticky, pričom šlo o porušenie zákona o účtovníctve, o audite a podobne, čo sú väčšinou formálne nedostatky. Kontrola nezistila spôsobenie škody škole, ani porušenie zásadných zákonov ako je zákon o rozpočtových pravidlách alebo zákon o finančnej disciplíne. Opatrením bolo to, že mi bol na mesiac odobratý osobný príplatok a prijali sme opatrenia na odstránenie nedostatkov, čo je úplne štandardný postup pri takmer každej kontrole. Medializované nedostatky v súvislosti s podujatím Hravenisko boli z môjho pohľadu sporné, ale aj keby mali kontrolóri pravdu, tak mi bolo vytknuté, že telocvičňu som prenajal o šesť hodín kratšie ako mala fungovať reálne, čo je vo finančnom vyjadrení cca 150,-€. V každom prípade, keďže sme model realizácie Hraveniska mali schválený Magistrátom Mesta Košice a šli sme podľa tohto modelu, vytknutie ďalších nedostatkov súvisiacich s Hraveniskom smerovalo skôr k magistrátu, ktorý to takto schválil. V Košiciach asi neexistuje väčšie podujatie, u ktorého by po takto precíznej kontrole, ako prebehla u nás, neboli konštatované nedostatky a u mnohých by boli omnoho závažnejšie.
V každom prípade ale ukončenie môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľa školy žiadnym spôsobom s uvedenou kontrolou nesúviselo, i keď to bolo takto mnohými ľuďmi pochopené, kontrola prebehla na základe podnetu niekoho, kto chcel znemožniť a skomplikovať moje angažovanie v komunálnej politike, tri mesiace po tom, ako som oficiálne oznámil vedeniu mesta to, že vo funkcii končím. Zároveň pri nájdených formálnych nedostatkoch by som nemal dôvod z funkcie odstupovať ani byť z funkcie odvolaný. Pre mňa je dôležité to, že spávam pokojne, svedomie mám čisté, kto robí, robí aj chyby, ja som toho naozaj realizoval veľa, ale do školy a v prospech žiakov som doniesol vyše stotisíc eúr prostredníctvom svojich súkromných peňazí, prostredníctvom sponzoringu našej agentúry, Detskej organizácie Frigo, či sponzoringu mojich priateľov a nie som odkázaný na to, aby som školu čo i len o cent obral. Celý proces podania podnetu na rok aj dva staré záležitosti a termín vykonania kontroly bol veľmi dobre načasovaný práve pred komunálnymi voľbami. Je to ale ďalšia politická skúsenosť a ja som rád, že ľudia, ktorí poznajú mňa, moju prácu a moju angažovanosť a pomoc iným ma podporujú aj naďalej a mi držia palce.
Myslím, že toto vysvetlenie bolo potrebné, pretože naozaj mnohí ľudia, ktorí Vás nepoznajú osobne a pospájali si informácie z médií sa mohli domnievať, že vo funkcii ste skončili z dôvodu kontroly, čo ale už teraz vieme, že pravdou nie je. Vráťme sa ale k Vášmu pôsobeniu v komunálnej politike. Čo všetko už máte za sebou?
Moja ambícia angažovať sa vo verejnom živote vyplynula z mojich aktivít. V roku 1998 som bol zvolený za poslanca MČ Košice Juh ako historicky najmladší poslanec v Košiciach. Mal som 20 rokov a vtedy ešte nebolo bežné, že poslanec má menej ako štyridsať rokov. Už vtedy som bol ale aktívny a ľudia ma poznali. Odvety som sa v komunálnej politike venoval najmä školstvu, vzdelávaniu, deťom, mládeži, športu a kultúre. Bol som aj členom mestskej komisie kultúry a tri volebné obdobia aj komisie školstva, kde sa mi podarilo presadiť niekoľko pozitívnych vecí v oblasti školstva i podpory práce s deťmi a mládežou. Momentálne mi končí tretie volebné obdobie vo funkcii poslanca MČ Košice Nad jazerom. V tom poslednom som bol zároveň predsedom Komisie kultúry a propagácie samosprávy a jazerčania určite uznajú, že to bola mimoriadne aktívna komisia s množstvom výstupov pre občanov. Zároveň sa mi podarilo iniciovať obnovenie partnerskej spolupráce s 15. obvodom v Budapešti, vďaka čomu sa množstvo jazerských žiakov, študentov, ale aj seniorov zúčastnilo zaujímavých aktivít v Maďarsku. Tých aktivít a riešených problémov bolo ale oveľa viac, myslím, že celé zastupiteľstvo na čele s pani starostkou fungovalo počas týchto štyroch rokov veľmi pragmaticky a v prospech občanov, podarilo sa naozaj veľa pozitívnych vecí.
Kandidujete opäť, tento krát nie len za poslanca MČ Nad jazerom, ale aj za mestského poslanca. S akou víziou? Čo by ste chceli zlepšiť?
Áno, je to tak. Keďže som bol posledných deväť rokov riaditeľom školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, nemohol som byť mestským poslancom, keďže by šlo o konflikt záujmov. V komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia 10. novembra 2018 sa budem uchádzať o podporu voličov ako nezávislý kandidát aj na post miestneho aj na post mestského poslanca. Ako nezávislý kandidujem od roku 2002, pretože mám omnoho väčší priestor hlasovať tak, ako si myslím že je to správne a v najlepšom záujme občanov. Do volieb idem nie len s rutinnou agendou spojenou s chodníkmi, zeleňou, čistotou, to chce asi riešiť každý. Chcem sa ale venovať najmä dvom bodom. Tým prvým je pre nás jazerčanov zásadná vec, a to rozšírenie Slaneckej cestay. Tento proces je na dobrej ceste, je ale potrebné dosiahnuť, aby aj naďalej ostala Slanecká cesta prioritou mesta, aby na ňu vyčlenil dostatok finančných prostriedkov a aby sa na všetkom čo sa Slaneckej cesty týka pracovalo mimoriadne intenzívne a efektívne.
Druhou oblasťou je oblasť školstva a vzdelávania. S tou žijem 27 rokov a myslím, že som v nej doma. Po 27 rokoch práce v oblasti neformálneho vzdelávania, 20 rokoch učenia na základnej škole a 9 rokoch vo funkcii riaditeľa si myslím, že sa mi podarilo zosumarizovať množstvo podnetov a námetov, ktoré je potrebné do riadenia školstva v Košiciach zapracovať. Školstvo v Košiciach riadia úradníci magistrátu a riadia ho typickým úradníckym pohľadom. Áno, veľa vecí sa musí nastaviť v zmysle legislatívy a nepohneme s tým, ale je veľa vecí, ktoré sú nastavené tak aby vyhovovali magistrátu a zabúda sa na záujem žiakov a učiteľov. Školy tu nie sú pre magistrát, ale magistrát je tu pre školy. Školy sú tu pre žiakov a tak to aj musí fungovať. Je potrebné nájsť kompromis medzi ekonomickou efektivitou a záujmom dieťaťa. V Košiciach trávi niekoľko hodín denne v materských a základných školách viac ako 23 tisíc detí. My máme ukazovatele nastavené na maximálne počty detí v triedach, v oddeleniach školských družín máme aj 33 detí. Takto sa efektívne a atraktívne učiť nedá. Nezohľadňujú sa individuálne potreby detí, ide sa v podstate na prežitie plus niečo málo navyše. Na školstvo a určitú veľkorysosť mesta sa jednoducho peniaze nájsť musia. Keďže minimálne 12 rokov nebol poslancom mestského zastupiteľstva žiaden učiteľ základnej ani materskej školy, je potrebné, aby to niekto z praxe aj v rámci zastupiteľstva riešil. Chcem zaviesť niekoľko systémových vecí, ako je viazanie 5% zo zisku mestských podnikov pre školy, chcem vytvoriť grantový program na podporu zaujímavých školských aktivít. Keďže školské budovy sú v takom stave v akom sú, chcem zdvojnásobiť finančné prostriedky na opravy a investície a žiadať o vytvorenie krátkodobého, strednodobého a dlhodobého plánu rekonštrukcie škôl. Mojim cieľom je tiež maximálna debyrokratizácia škôl zo strany magistrátu. Chcem takisto vytvoriť platformu na spoluprácu základných a materských škôl a školských zariadení s podnikateľským a neziskovým sektorom, realizovať neformálne stretnutia s riaditeľmi škôl a predsedami rád rodičov a načúvať ich návrhom, pripomienkam, požiadavkám. Nehovorím, že všetko v oblasti školstva v Košiciach je zlé, to určite nie, ale chcem do systémových vecí a procesov vniesť pohľad učiteľa a riaditeľa školy a nastaviť ho skutočne s ohľadom na najlepší záujem žiaka. Zároveň chcem pokračovať v podpore neformálneho vzdelávania a mimoškolskej činnosti a v podpore mládežníckeho športu nastavením spravodlivých kritérií a pravidiel.
Vidím, že máte veľmi konkrétnu predstavu o vašom pôsobení vo funkcii nezávislého poslanca. Ako vidíte svoje šance?
Dvadsať sedem rokov robím zmysluplné a užitočné veci pre ľudí, pomáham im. Ľudia ma poznajú, poznajú moju prácu, nasadenie aj zápal pre veci, na ktorých mi záleží. Vo voľbách do Košického samosprávneho kraja v novembri 2017 som na sídlisku Nad jazerom získal druhý najvyšší počet hlasov hneď po pani starostke, čo je pre mňa veľký záväzok a som za túto podporu jazerčanom nesmierne vďačný. Túto podporu vnímam ako ocenenie mojej dovtedajšej práce a dôveru v moje vízie. Uchádzam sa preto o podporu jazerčanov vo voľbách do Mestského zastupiteľstva Mesta Košice a Miestneho zastupiteľstva MČ Nad jazerom. Budem veľmi vďačný za každý jeden hlas, prosím preto jazerčanov o podporu a nejazerčanov o podporu ich kolegov, priateľov, rodiny, ktorí na sídlisku Nad jazerom bývajú. Skutočne mi záleží na tom, aby som dostal mandát, vďaka ktorému sa budem snažiť urobiť maximum pre zlepšenie vecí, ktoré sa týkajú nášho každodenného života.
Objednávateľ: Róbert Schwarcz, Uralská 8, 040 12 Košice
Dodávateľ: Petit Press, a.s., divízia východ, o.z., Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 35790253
