SME
Streda, 13. november, 2019 | Meniny má Stanislav
INZERCIA

Aké bude nové riečne centrum Bratislavy? Má sa kde inšpirovať

Bratislava môže meškanie s riečnym centrom premeniť na výhodu.

(Zdroj: nvk)

Ako využiť možnosti rieky v meste? Dobrých i menej vydarených príkladov je vo svete veľa. Bratislava sa sa má kde inšpirovať.

O tom, ako túto šancu využiť, rozpráva Juraj Čorba, iniciátor a tvorca Dunajského fondu. Tento nadačný program Stredoeurópskej nadácie je otvorenou neziskovou platformou pre rozvoj verejne prístupných priestranstiev a infraštruktúry v okolí slovenského toku Dunaja.

Ľudia dnes trávia čas na verejných priestranstvách inak než v minulosti. Dá sa tam aj pracovať na diaľku s notebookom.

Juraj Čorba, iniciátor Dunajského fondu

V Bratislave zaznamenávame rastúci záujem o prostredie Dunaja a tiež stavebný ruch v jeho blízkosti. Ako môže hlavné mesto tieto zmeny využiť na to, aby ponúklo kvalitnejšie verejné priestranstvá a viac života na rieke?

V Bratislave je unikátna situácia. Intenzívne sa buduje a dotvára širšie mestské jadro aj veľká centrálna riečna zóna. Vzácne sa tu stretli v jednom čase viaceré významné faktory a existuje aj investičná pripravenosť na realizácie rozvojových projektov. Zároveň má mesto i jeho časti nové politické a odborné vedenie. Sme svedkami zvýšenej pozornosti štátu a Európskej únie práve na rozvojové a ekologické projekty na Dunaji. Je to jednoznačná príležitosť pre vedenie hlavného mesta ukázať, ako sa v 21. storočí tvorí hodnotné a všetkým obyvateľom a návštevníkom otvorené mestské riečne centrum.

Takéto mestské jadro nemusia či dokonca nemôžu tvoriť len jednotlivé izolované projekty, je potrebná sústredená práca s celkom, so zainteresovanými aktérmi. Je tu teda šanca premyslene a nápadito usmerniť privátne a verejné investície, zvýšiť ich hodnotu. A zabezpečiť, aby si nielen súčasní obyvatelia, ale aj ďalšie generácie Bratislavčanov mohli raz povedať, že verejné priestranstvá a infraštruktúru v riečnom centre dobudovali perfektne, odvážne a prezieravo.

Vzťah k rieke a urbanistické poňatie nábreží si Bratislava formuje s výrazným oneskorením oproti iným európskym metropolám. Môže to byť pre mesto výhodou?

Áno, napríklad Viedeň, Budapešť, Praha či Ľubľana majú riečne centrá prakticky dobudované. Dnes hľadajú spôsob, ako ich ďalej skvalitniť. Nezabudnime však, že Bratislava sa stala obojbrežným mestom len relatívne nedávno. Toto omeškanie môžeme premeniť na výhodu.

Dnes vieme viac o tom, ako sú rieky a lužné prostredia kľúčové pre naše životy, a to nielen v súvislosti s klimatickou zmenou. Ponúkajú sa tiež rôzne prevratné technológie a riešenia, napríklad v osobnej doprave. Ľudia dnes trávia čas na verejných priestranstvách inak než v minulosti. Napríklad sa tam dá pracovať na diaľku s notebookom. V obchodných zónach nielen nakupujeme, ale očakávame ďalšie zážitky a spoločenské stretnutia. Verejná infraštruktúra by mala byť od počiatku plánovaná so zreteľom aj na to, ako je daná oblasť ľuďmi prirodzene využívaná. V Bratislave aj v iných mestách sveta máme nazbierané konkrétne skúsenosti s vydarenými, ale aj menej vydarenými riešeniami verejných priestranstiev a infraštruktúry na rieke. Máme možnosť toto všetko zohľadniť a premeniť nápady na činy.

Na čom by mal byť nový prístup založený?

Zhoda na tom, čo je možné a čo by rozhodne nemalo chýbať, musí byť výsledkom dohody medzi tými, ktorí územie spravujú, vlastnia, obývajú alebo inak užívajú. To je cesta k bohatému životu na rieke a lepšiemu zladeniu rôznorodých záujmov. Ak dôjde k spoločnej komunikácii a spolupráci, predpokladám, že odhalíme potenciál jednej veľkej súvislej promenády spájajúcej v kruhoch celú zónu prinajmenšom od Mosta Apollo až po Most Lafranconi - a oba brehy. Takej promenády, ktorá na bezpečnej prechádzke pešo, na bicykli, korčuliach či kolobežke ponúkne stále miesta pre najrozličnejšie umelecké a športové zážitky, v dohodnutom režime a v celoročnej dramaturgii.

Čo ďalšie by nemalo chýbať dobrému mestu na rieke?

V súvislosti s novými plánmi v osobnej lodnej preprave by si Bratislava mohla určiť kľúčové nástupné a výstupné prístaviská a pontóny a vytvoriť na nich potrebné služby a zázemie pre ich používateľov. Tiež by si mala určiť kľúčové trasy nekomplikovaného prístupu k Dunaju zvnútra mesta, a to zo všetkých smerov, aj z hradného kopca, aby rieka prirodzene pozývala k návšteve a bola dobre dostupnou pre všetkých. Ak má byť riečna zóna miestom pobytu na verejných priestranstvách, asi by nemali chýbať početné tienené miesta, ako aj ochladzovacie prvky, fontány či bezpečné zostupy do blízkosti koryta. Jednoducho zóny prirodzeného oddychu, aké má vybudované napríklad Eurovea.

Rieka a jej okolie by mali byť dobre viditeľné nielen zblízka a z úrovne hrádze, ale aj z diaľky a výšky. Ponúka sa možnosť vytipovať verejné scénické vyhliadky napríklad na hradnom kopci, vo výškových budovách a podobne. Ukáže sa tiež možnosť lepšie premyslieť, ako uprostred mesta zachovať prírodné a prírode blízke územia, akými sú napríklad Soví a Pečniansky les, Sad Janka Kráľa, Tyršovo nábrežie či bývalé Lido.

Verejní a privátni aktéri sa vzájomne potrebujú a len spoločne vedia vytvoriť hodnotné riečne centrum.

Juraj Čorba, iniciátor Dunajského fondu

Ako to dosiahnuť a kto by mal byť lídrom týchto aktivít?

Sústredenou skupinovou komunikáciou a prácou so všetkými verejnými a súkromnými aktérmi v území. Jednoducho otvorenou prácou s ľuďmi a subjektmi, ktorým – každému inak – na rieke záleží. Tá by mala byť doplnená odbornou a plánovacou expertízou a odvážnymi politickými rozhodnutiami. Jediným skutočným a prirodzeným lídrom môže byť hlavné mesto v spolupráci so štátom, mestskými časťami, verejnými podnikmi, privátnymi investormi alebo vlastníkmi a komunitami na rieke ako sú vodáci, rybári, ochranári, cyklisti, umelci a ďalší.

Čo je podľa vás kľúčom pre dlhodobo fungujúce a rozvíjajúce sa verejné priestranstvá v meste?

Viesť a jasne štruktúrovať najprv dialóg medzi verejným a privátnym sektorom aj nastaviť inštitúcie a podnietiť konkrétne dohody, ktoré premenia zhodu na spoločnú akciu. Verejní a privátni aktéri sa vzájomne potrebujú a len spoločne vedia vytvoriť hodnotné riečne centrum, dlhodobo sa oň starať.

Akú rolu v tom má Dunajský fond?

Smerujeme pozornosť na rieku, jej verejnoprospešný potenciál a hodnoty. Na našich fórach hľadáme zhodu na tom, akými konkrétnymi opatreniami tento potenciál a hodnoty rozvíjať. Podporujeme inšpiratívne neziskové projekty na rieke. Každoročne zastrešujeme reťazec verejných podujatí pod hlavičkou Slnovrat na Dunaji. Pre oblasť Žitného ostrova sme vytvorili otvorenú pracovnú skupinu, takzvaný RiverLab, na pôde ktorého hľadajú zhodu zástupcovia verejných a súkromných aktérov, experti a reprezentanti rôznych komunít na rieke. Radi by sme tento model ponúkli aj Bratislave.

Aký vplyv má hlavné mesto na riečne zázemie, ktorým je Žitný ostrov a jeho okolie?

Pôsobíme ako Dunajský fond na celom slovenskom toku Dunaja, ktorý je, mimochodom, neuveriteľne cenný a zaujímavý. Bratislava môže ďalším úsekom Dunaja aj iným riekam na Slovensku ísť príkladom. Mohla by ukázať, že je možné vytvoriť taký model správy a starostlivosti, ktorý bude lepšie zodpovedať dnešným potrebám ľudí a tomu, čo sme pri rieke a jej okolí zdedili, čo dnes investujeme a čo všetko budeme potrebovať v budúcnosti.

Každoročne v septembri organizujete Fórum Dunajského fondu. Čo prinesie piaty ročník?

Tento rok sa sústredíme práve na centrálnu riečnu zónu v Bratislave za účasti, okrem iných, primátora a významných aktérov v území. Privítame tiež hostí z Holandska, Česka a Slovinska, ktorí prinesú vlastné skúsenosti z ich úsilia vytvoriť na ich riekach fungujúce vzťahy a bohatý život. Srdečne pozývame, stačí sa registrovať na webovej stránke https://www.dunajskyfond.sk/forum.

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,4 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Najčítanejšie správy na SME

Najčítanejšie správy na SME

Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.

Výška fixného výnosu sa mení podľa výšky a dĺžky investície

Tlačové správy

Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?

Už dnes si môžete kúpiť SME so špeciálnou prílohou pre budúcich vysokoškolákov.

Tlačové správy

Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček

Trápili vás pri dopĺňaní železa kŕče či iné nepríjemné tráviace ťažkosti? Asi preto, že ste správne nevyužili silu prírody.