Ak by nebol Dunaj, nebola by ani Bratislava. Rieka, ktorá dlhé storočia definovala toto mesto sa zmenila a dnes sa, naopak, mesto snaží definovať rieku.
Pri prechádzke po dunajských nábrežiach musí človek vidieť aj to, čo ešte nie je. Aby nebol sklamaný. Lebo kým veľa európskych miest na veľkých riekach svoj vzťah k nim už naformulovalo, Bratislavu to ešte len čaká. Vlastne – je to veľká príležitosť.
Prejsť sa v Bratislave popri Dunaji nemusí byť zložitá úloha. Stihnúť sa to dá za dvadsať minút- toľko vám zaberie cesta od Mosta SNP po nákupnú pasáž Eurovea po mestskej strane Dunaja. Uvidíte rieku, mesto na vás iba dýchne pri Propeleri a prechádzku zakončíte s pekným pocitom v nákupnom centre Eurovea. Dokonca aj bez nakupovania si môžete posedieť na tráve a budete mať kontakt s vodou. Čo na tejto strane rieky nie je úplne bežné.
A potom je tu druhá možnosť. Ak si dáte tú námahu, môžete Bratislavu a Dunaj spoznať aj inak. Oveľa podrobnejšie a zábavnejšie. Uvidíte divočinu na dohľad z centra mesta, zabudnuté vojenské bunkre, aj kaviarne so storočnou tradíciou. A ak sa budete pozerať poriadne, tak už dnes uvidíte to, čo ešte nie je, ale mohlo by byť, alebo sa už pripravuje.
(zdroj: Jaroslav Novák)
Skúsme to na kolesách
Ak si vyberiete druhú možnosť a poriadne sa prejdete po bratislavských nábrežiach, budú vás bolieť nohy. Rýchlejšie a jednoduchšie je to na bicykli. Ak žiadny nemáte, nevadí. Bratislavský bikesharing funguje už rok pod značkou SlovnaftBAjk a ani pri rieke nie je problém zobrať si bicykel z niektorej z deviatich dokovacích staníc umiestnených v blízkosti nábreží alebo priamo na nich.
My sme sa rozhodli začať čo najvyššie po prúde. Pri sklone Dunaja v Bratislave je to síce jedno, ale vždy je lepší pocit, že idete dole kopcom s riekou, ako proti nej.
„V tomto prípade je asi najvhodnejšie zobrať si bicykel pri Karloveskom ramene a rovno sa môžete napojiť na cyklotrasu, ktorá je v tomto úseku vybudovaná,“ hovorí riaditeľ podnikovej a marketingovej komunikácie spoločnosti Slovnaft Anton Molnár.
Cestu po dunajských nábrežiach tak začnete ešte skôr, ako uvidíte veľký Dunaj. Karloveskú zátoku totiž od hlavného toku Dunaja delí ostrov Sihoť, jeden z najdôležitejších vodných zdrojov pitnej vody pre celú Bratislavu. Ak sa neponáhľate, môžete sa po obnovenom cyklochodníku vrátiť kúsok proti prúdu zátoky do Vodárenského múzea. Tu po prvýkrát uvidíte kvalitne prerobený verejný priestor.
Z pôvodne starej a nevyužívanej záhrady so zarastenými skleníkmi sa stala obľúbená destinácia pre rodiny s deťmi. Nájdeme tu preliezky, altánky a, samozrejme, aj vodu začlenenú do priestorov zelene. Tu máte zároveň prvýkrát možnosť zažiť divoký lužný les.
„Karloveské rameno Dunaja vďaka zachovaným brehom s lužným lesom patrí k územiam európskeho významu,“ hovorí starostka mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová.
Vďaka neregulovaným brehom a pomalšiemu toku vody sa v tejto oblasti darí rozvoju vodných športov a na ramene často uvidíte kajakárov.
(zdroj: Jaroslav Novák)
„Karloveská zátoka je už desaťročia obľúbeným miestom oddychu a vodáckeho športu. Stretávajú sa tu ľudia vyhľadávajúci odpočinok v prírodnom prostredí, cyklisti, a v poslednom čase si získali obľubu aj komorné koncerty pod holým nebom,“ dodáva D. Čahojová. Zároveň ale upozorňuje na výzvy, ktoré so sebou priniesla výstavba v tejto lokalite a ktoré môžu ohroziť jedinečný ráz tejto zóny.
Začiatok cesty bicyklom je v tomto úseku cesty príjemný vďaka cykloceste, ktorá vznikla spolu s investíciou J&T REAL ESTATE (JTRE) v tejto lokalite. Ak však chcete ďalej pokračovať bicyklom popri rieke, máte problém a musíte obísť Botanickú záhradu veľkým oblúkom.
„Za najdôležitejšie v tejto chvíli pokladáme prepojenie nábrežnej promenády od Dvořákovho nábrežia po Botanickú,“ hovorí o výzvach v tejto lokalite starostka mestskej časti a upozorňuje, že tento úsek je aj súčasťou medzinárodných cyklotrás Eurovelo. Zatiaľ, keď chceme prejsť zo zátoky pod most Lafranconi spolu s ostatnými, bicykle radšej miestami tlačíme.
Druhá, zelená, strana rieky
Predtým, ako sa rozhodneme ísť dolu po prúde a nábreží, spravíme si ešte jednu odbočku. Po moste Lafranconi prejdeme na druhú stranu Dunaja a vyrazíme proti jeho prúdu na krásne kamienkové pláže Pečnianskeho lesa. Ak ste fanúšik histórie, špeciálne druhej svetovej vojny, určite sa zastavte a pozrite si vojenský bunker BS-1, ktorý patrí k tým väčším typom v pohraničnom opevnení. Hlavná atrakcia je tu však príroda.
„Z pohľadu ochrany prírody a krajiny sú najcennejšie brehy Dunaja, ktoré sú prirodzené bez brehového opevnenia, teda bez lomového kameňa, ktoré umožňujú vybreženie rieky do územia a jeho zaplavenie pri zvýšených stavoch Dunaja,“ hovorí vedúci pracoviska Štátnej ochrany prírody Bratislava Radovan Michalka.
Podobne zachovanú prírodu sa vám ešte podarí nájsť v nesúvislých pásoch v prírodnej rezervácii Slovanský ostrov pri Devíne, Sovom lese v Petržalke a fragmenty v biskupických luhoch.
Aj pre ochranu týchto biotopov vzniká iniciatíva Bratislavský dunajský park. Ide o rozsiahle územie na pravom brehu Dunaja od rakúskej hranice až po začiatok vodného diela v Čunove. Víziou tejto iniciatívy je jedinečné a rozsiahle územie pri rieke s prírodnými a prírode blízkymi brehmi na miestach, kde je to možné.
(zdroj: Jaroslav Novák)
„Prístup a pohyb ľudí v území bude možný náučnými, turistickými, či cyklochodníkmi a po Dunaji a ramenách aj vodnými trasami pre rekreačné vodácke aktivity,“ uvádzajú tvorcovia myšlienky Dunajparku, medzi ktorými sú odborníci z oblastí architektúry, biológie, vodohospodárstva a ochrany prírody.
„Túto iniciatívu vnímame pozitívne, pretože vytvára priestor pre prirodzené riečne procesy a navrhuje odstrániť brehové opevnenie,“ dodáva R. Michalka.
Zároveň upozorňuje na riziká spojené s ľudskou aktivitou a jej dopadom na prírodu okolo Dunaja. Nadmerný dôraz na rekreačné využívanie ekologicky významných území by pre prírodu mohli byť degradačné až devastačné.
„Z pohľadu ochrany prírody je nutné zachovať niektoré územia takpovediac bez ľudí,“ uzatvára R. Michalka.
Budúci rozvoj územia alebo vznik chránenej zóny v oblasti Pečnianskeho lesa komplikuje aj súdny spor o jeho vlastníctvo medzi Lesmi SR a občianskym združením Človek a strom.
Zaujímavý, a pre ďalší rozvoj aktivít v okolí Dunaja aj veľmi podstatný, je fakt, že podľa výsledkov pár týždňov starého merania kvality vody, vykonaného občianskym združením Za našu vodu, je voda v okolí Pečnianskeho lesa taká kvalitná, že sa v nej dá bez problémov kúpať.
Niektoré hodnoty sú dokonca blízko kvality pitnej vody, čo prekvapilo aj zástupcov tohto občianskeho združenia. V Dunaji nie sú prekročené ani limity ropných látok, ťažkých kovov alebo chlórovaných uhľovodíkov, ktoré sú často prítomné v znečistených riekach.
To iba potvrdzuje plány na obnovenie oddychových a rekreačných zón pre ľudí v okolí hlavného mesta, pričom voda môže byť využitá aj na kúpanie.
Prichádzajú zmeny
Po návrate späť na ľavú stranu Dunaja sa po prvýkrát ocitáme v naozajstnom meste. Nábrežie je široké, vybetónované a ľahko prejazdné, stretávame veľa cyklistov a ľudí na prechádzke. Práve nábrežie je jednou z frekventovaných trás pre užívateľov SlovnaftBAjku.
„Cez víkendy vidieť najviac bicyklov v pohybe na nábreží medzi treťou a ôsmou hodinou,“ hovorí A. Molnár zo spoločnosti Slovnaft.
Aj preto sa v tejto lokalite snažil prevádzkovateľ bikesharingu inštalovať dokovacie stanice približne každých tristo metrov. Cieľom je, aby boli ľahko dostupné a ľudia si tak mohli bicykle vyzdvihnúť alebo odložiť, kde potrebujú.
„Pri ďalšom rozvoji v tejto oblasti je kľúčový postoj mesta, spoločne však túto ambíciu máme,“ uzatvára A. Molnár. Veľkú zmenu v oblasti dopravy na nábreží prinesie aj pripravovaná osobná doprava po Dunaji známa pod názvom Dunajbus. Priamo v Bratislave sú plánované zastávky pri Eurovei, v Petržalke vedľa Aucafé a pri River Parku.
„Základnou charakteristikou týchto zastávok má byť prevedenie formou plávajúcich pristávacích pontónov, ktoré vytvárajú elegantnú plávajúcu terasu na vode a tak nepôsobia rušivo,“ hovorí predseda združenia obcí Pro-Danubia Gabriel Mészáros. Nové lode s kapacitou 120 ľudí a približne 20 bicyklov majú potenciál zlepšiť dopravnú dostupnosť týchto lokalít pre ľudí z južných obcí a odľahčiť cestnú dopravu v okolí.
Pri jazde po tomto úseku treba po prvýkrát začať vnímať nielen realitu, ale aj budúcnosť. Bývalý areál PKO sa totiž mení. Pôjde o dva urbanisticky na seba nadväzujúce projekty, pričom jeden z nich plynulo nadviaže na pokračovanie dnes už dobre známeho River Parku. Spolu s relatívne nedávno dokončeným Zuckermandelom a projektom Vydrica úplne zmenia ráz súčasného nábrežia Dunaja a v konečnom dôsledku prepoja túto lokalitu s historickým centrom mesta.
(zdroj: Jaroslav Novák)
Dunajská promenáda, ako zjednocujúci prvok, tu bude tvoriť spojnicu a zároveň logickú kompozičnú aj dopravnú tepnu v celej lokalite. Práve vznikajúce nové projekty na dunajskej promenáde budú prvými veľkými plánmi, s ktorými sa rieka v meste stretne.
„Už pri počiatočnom definovaní zadania pre architektov bolo našim základným cieľom prepojiť život obyvateľov a návštevníkov so životom na Dunaji,“ hovorí Ján Krnáč, výkonný riaditeľ CRESCO REAL ESTATE, ktorá tento projekt rozvíja spolu s J&T REAL ESTATE. Cieľom bolo vrátiť rieku naspäť ľuďom tak, ako sa to deje už niekoľko desaťročí v iných mestách Európy.
„Snažili sme sa maximalizovať výhľady na rieku a tiež fyzicky prepojiť projekt s nábrežím rieky, čo viedlo až k rozšíreniu promenády ponad breh rieky,“ dodáva J. Krnáč. Ak sa to podarí kvalitne spraviť, ľudia získajú bezprostredný kontakt s Dunajom a tiež sa rozšíri verejný priestor pre potenciálne kultúrne a spoločenské podujatia.
Aby sa ľudia v novom priestore cítili dobre, bude kľúčové mať v lokalite dostatok zelene. Súčasťou tohto projektu sú aj vnútorné otvorené átriá – záhrady so zeleňou a jazierkami ako súčasť promenády,“ hovorí J. Krnáč.
Celková plocha zelene by po dokončení všetkých zón mala presiahnuť viac ako dvetisícsto metrov štvorcových a približne stodvadsať metrov štvorcových umelých vodných plôch.
Ak dnes idete touto cestou na bicykli, oceníte aj zámer vybudovať nový verejný priestor s menším námestím, zeleňou, vodnou plochou a vonkajším sedením pre návštevníkov tejto zóny.
„V blízkosti centrálneho priestoru námestia tiež preverujeme možnosti kde a ako umiestniť pontón na Dunaji, ktorý by mohli využívať obyvatelia aj návštevníci,“ dodáva J. Krnáč.
„Okrem spojenia ľudí a rieky má nábrežie ešte jeden veľký potenciál. A tým je vytvorenie verejného priestoru, kde by sa mohli stretávať ľudia aj na kultúrnych alebo spoločenských podujatiach. Tie z pohľadu architektúry reprezentuje najmä projekt Planetária obklopeného novovzniknutým námestím a súvisiacej funkcie mediatéky, ktoré pomôže vytvoriť priestor s jedinečnou atmosférou a identitou, miesto, kde sa budú stretávať ľudia a kde bude možné prezentovať rôzne umelecké, streetartové projekty,“ hovorí J. Krnáč.
Tento priestor je relatívne vzdialený od centra a ak sa sem niekto rozhodne ísť peši, potrebuje na to dôvod. To si uvedomujú aj developeri CRESCO a JTRE, podľa ktorých je charakter územia ovplyvnený jeho polohou na vonkajšom okraji pešej dostupnosti návštevníkov priamo z centra, preto je toto územie skôr vnímané ako prechod od rušnejšieho a komerčne ladeného centra mesta do pokojnejšej, zeleňou zaplnenej zóny.
„Preto sme pri návrhu konceptu spoločne s architektami kládli väčší dôraz na oddychové, či športové aktivity, a menší na komerčné využitie,“ uzatvára J. Krnáč.
„Pri návrhu nášho projektu, ktorý nadväzuje na River Park, sme vychádzali z pôvodnej koncepcie, ktorá sa nám osvedčila. Bývanie umiestnime opäť bližšie k Dunaju a kancelárie k rušnej komunikácii. Naďalej zotrvávame aj v plne otvorenej koncepcii verejného priestoru na nábreží s doplnením funkcií drobného retailu, ktorý bude jedným z dôvodov, prečo ľudia majú zájsť až sem. Vytvoríme pokojné vnútorné nádvoria a zároveň plnohodnotnú mestskú promenádu tak, ako ju poznáme z mnohých miest Európy a sveta,“ hovorí Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE.
Hľadáme cesty pre všetkých
Spojenie všetkých týchto funkcií však nie je vždy jednoduché. Do obmedzeného priestoru sa musia zmestiť všetci aktéri a pri rastúcom počte ľudí v tomto priestore, ktorých nové projekty prilákali, sa bude situácia ešte zhoršovať.
Developeri a cyklisti sa už dnes nevedia dohodnúť na forme dopravy. Zhodli sa však v tom , že hlavnou dopravnou tepnou je karloveská radiála, kadiaľ je vedená motorová aj električková doprava. Spoločnosti JTRE a CRESCO REAL ESTATE predložili mestu návrh samostatne vedenej cyklotrasy práve tu. Vzhľadom na šírkové pomery cesty a budúce rozvojové plány ide však o komplikovaný problém a riešenia prijateľné pre všetkých sa stále hľadajú.
A kým niekde je dosť miesta pre všetkých, v mieste kde už nové projekty stoja, ako aj po celej dĺžke od River Parku až pod most SNP, kde je promenáda užšia, sa začínajú ukazovať problémy.
„Po obsadení priestoru developerom River Park na takzvanú zónu tolerancie, cyklisti nemajú hlavnú mestskú cyklotrasu, ktorá má mať tranzitný charakter. To je vlastne celé napojenie zo smeru od Dúbravky a Karlovej Vsi,“ hovorí Tomáš Peciar z Cyklokoalície.
Developeri však majú mierne odlišný pohľad, podľa ktorého v trase od mosta Lafranconi až po nákladný prístav je na ľavom brehu Dunaja promenáda mestského typu s prevažným pohybom chodcov, ktorí by v tejto časti mali pociťovať prirodzenú preferenciu a ochranu.
(zdroj: Jaroslav Novák)
„Promenáda, a to nielen pred River Parkom, by mala byť zónou tolerancie, kde by tí silnejší mali brať ohľad na slabších. Teda cyklisti na chodcov, tak ako to na ceste očakávajú cyklisti od šoférov áut,“ hovorí Pavel Pelikán za JTRE.
Riešenie tohto problému sa v súčasnosti hľadá, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o kombináciu tolerancie a technických riešení. Zatiaľ však budú cyklisti musieť spomaliť aby neohrozili chodcov, ktorí tu počas leta trávia svoj voľný čas.
Ak máte trochu času, môžete zastať a pozrieť si niektoré umelecké prvky, ktoré sú v tejto lokalite umiestnené. Veľkým prínosom môže byť tiež zapojenie kultúrnych a umeleckých inštitúcií, ktoré už dnes sú v blízkosti Dunaja, ako napríklad Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria, či Slovenské národné divadlo. Predovšetkým v prípadoch, keď sa podarí prepojiť ich akcie s nábrežím.
Práve zapojenie umenia na dunajských nábrežiach môže podľa Tomáša Gabzdila Libertínyho, autora výtvarného diela Dunaj (viac na inom mieste) prispieť k zvýšeniu záujmu ľudí o trávenie času pri rieke.
Na rozdiel od pláží v Pečnianskom lese sa tu na Dunaj pozeráme z niekoľkometrovej výšky.
„Breh je silne regulovaný a jeho podobu alebo prípadnú úpravu obmedzujú aj nutné protipovodňové systémy v okolí hlavného mesta. Súčasťou protipovodňových opatrení sú betónové múriky, hrádze a mobilné hradenia, ktoré dokážu zachytiť až tisícročnú vodu,“ komentuje to hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.
V okolí River Parku je táto ochrana podľa developera v súčasnosti nastavená na tisícročnú vodu asi s rezervou 50 centimetrov.
„Slovenský vodohospodársky podnik víta projekty developerov, ktorí v rámci svojich realizácií prispievajú k protipovodňovej ochrane hlavného mesta,“ dodal M. Bocák.
Pre lepšie využitie Dunaja a spojenie ľudí s riekou by bolo vhodné aj uvažovať o alternatívnych protipovodňových opatreniach, ako sú pevné múry. Tieto opatrenia sa už využili napríklad pri projekte Eurovea alebo Zuckermandel.
Ako z mesta k rieke
Kým doteraz sme míňali projekty, ktoré mali tú výhodu, že boli v tesnom kontakte s riekou, ako sa blížime k Mostu SNP sa to mení. Nábrežie je príliš blízko hlavného cestného ťahu a developeri musia svoje aktivity presúvať na druhú stranu cesty pod Hradný vrch. Aj keď logicky je zaujímavé prepájanie života pozdĺž rieky, už v projekte Zuckermandel vidíme priečne pešie lávky respektíve nadchody spájajúce Hradný vrch s Dunajom.
Jedným z dôležitých prvkov oživenia tohto územia v Podhradí bude otvorenie Vydrice smerom k Dunaju v mieste terajšej Vodnej veže. Otvorenie územia na viacerých miestach novej lokality umožní ľuďom od nábrežia naplno vnímať Hrad.
„Je to paradoxné, ale teraz, hoci výhľadu na hrad nič nebráni, sa tam chodci nemajú kde zastaviť, aby si vychutnali pohľad od rieky k Hradnému vrchu,“ hovorí Peter Kavecký, predseda predstavenstva Vydrica Development.
Vydrica aj v minulosti prepájala rieku s Hradom. Obnovenie peších chodníkov na Hradný vrch vráti územiu pôvodnú funkciu a umožní návštevníkom zážitkový výstup na hrad s novými výhľadmi na okolie.
Centrálnym bodom nového projektu bude Vodná veža a sem by malo smerovať aj rozšírenie mestskej promenády, ktorá je dnes umelo prerušená pod Mostom SNP. Tento koncept rozšírenia mestského korza smerom k rieke vznikol po konzultáciách s odborníkmi a sociologickom prieskume medzi Bratislavčanmi.
(zdroj: Jaroslav Novák)
„Predĺženie pešej zóny je pre nich kľúčové a má veľkú podporu. V Bratislave by takto mohla vzniknúť jedna z najdlhších peších zón v Európe,“ hovorí P. Kavecký.
Zároveň dodáva, že v tomto smere developer oceňuje aktivity mesta v priestoroch podmostia. To otvorí možnosti kontinuálneho prepojenia všetkých historických častí mesta a vznik veľkého bratislavského korza. Podľa plánov bude Vydrica pešou zónou s parametrami ulíc ako v historickej časti Starého Mesta. Mala by to byť moderná Bratislava v historickej mierke.
Prirodzené pešie spojenie s nábrežím je témou aj v ďalších mestských častiach, v Petržalke či Ružinove. V Bratislave sú dnes prakticky iba dve významnejšie tepny, ktoré ľudí vedú k rieke. Okrem Štúrovej ulice, ktorej využitie v tomto smere sa po rekonštrukcii Starého mosta zlepšilo, je to už iba Mostová ulica pri Carltone, kde sa situáciu snaží riešiť Staré Mesto. Ide však o priečne ťahy mestom a prirodzené pokračovanie korza v trase rieky, teda Panská ulica aj Hviezdoslavovo námestie bohužiaľ narážajú na necitlivo postavený Most SNP, ktorý tieto ťahy prakticky úplne prerušil.
A práve tu by mohla mať Vydrica zásadný posun v obnovení života s riekou. Ak sa jej podarí vyriešiť túto lokalitu tak, aby ľudia akceptovali pokračovanie mestského korza až k rieke ako prirodzenú trasu, môže sa do veľkej miery zmeniť vnímanie Bratislavčanov celého centra mesta a prakticky „doviesť rieku do mesta“.
Tu bude veľmi záležať na prepojení podhradia so samotným hradnom, ako aj napojení novej zóny s riekou, kde tvorí veľkú bariéru štvorprúdová cesta aj s električkou. A samozrejme bude nutné vyriešiť prechod pod Mostom SNP od mesta k Vydrici.
V tomto prípade je veľká výhoda, že územie má veľkú historickú hodnotu. Vydrica bola spätá s Dunajom od čias vzniku Bratislavy, presnejšie povedané od prvého osídlenia tohto územia. Nie náhodou je najstaršou stavbou, ktorá dodnes stojí v meste, práve Vodná veža. V tomto mieste bol totiž dôležitý brod cez Dunaj, ktorým viedla Jantárová cesta a Vodná veža slúžila ako mýtnica.
„Dobre si uvedomujeme tento kontext a aj preto bude Vodná veža a jej okolie centrálnym územím celého nového projektu Vydrice. Vnímame ju ako identitu Bratislavy,“ hovorí P. Kavecký.
V rámci projektu by mali byť zachované aj ďalšie historické unikáty.
„Hovorím napríklad o vydrických ľadových jamách, ktoré plánujeme zachrániť a zachovať,“ dodáva predstaviteľ Vydrica Development.
Územný plán dokonca ráta aj s nejakou formou výťahu z nábrežia až hore na Hradný vrch. To by mohla byť jedna z nových atrakcií hlavného mesta, ktorá by zásadným spôsobom spojila rieku a mesto.
Život mesta na dvoch brehoch
Naša prechádzka však pokračuje a vchádzame do zastavaných oblastí mesta popod Most SNP. Dunajské nábrežie je pri Redute dnes najdôležitejším vyústením staromestskej pešej zóny.
„Treba povedať, že potenciál nábrežia aspoň v niektorých frekventovaných častiach blízkych k centru mesta, je v tomto smere využitý dostatočne,“ uvádza hovorca starostky Starého Mesta Matej Števove. Podľa neho je v priestore dostatok miesta na prechádzky, aj pre cyklistov a kolobežkárov.
Nábrežie lemuje dosť lavičiek, kde si možno oddýchnuť, pričom mnohé sú umiestnené v blízkosti parkov a v tieni stromov. Problémom tejto zóny je, že infraštruktúra je tu od rieky odrezaná protipovodňovými múrikmi. Aj keď ľudia môžu sedieť na nábreží, pocitovo nie sú pri rieke. Na dostupnosť infraštruktúry pre nemotorovú dopravu upozorňuje aj Cyklokoalícia.
„V ideálnom svete by pozdĺž celého dunajského nábrežia mali byť určite pešie a cyklistické ťahy po oboch stranách s vybavenosťou ako lavičky, stojany či občerstvenie ako i priestory pre kultúru a parky,“ hovorí Tomáš Peciar z Cyklokoalície.
Staré Mesto vyvíja aj aktivity, ktoré by mali pritiahnuť k vode viac ľudí.
(zdroj: Jaroslav Novák)
„Staré Mesto 12. augusta opätovne otvorilo legendárne Café Propeller a veríme, že to na promenádu prinesie ešte viac života. V budúcnosti by sme radi opätovne zazelenili aj veľký vydláždený pľac v blízkosti Café Propeller a zároveň tam plánujeme umiestniť bronzový model Bratislavy z čias Márie Terézie,“ dodáva M. Števove.
Pred dvoma rokmi sa Bratislavčania dočkali na tejto strane Dunaja pod Starým mostom mestskej pláže – Pláž Staré Mesto. Aj tu je však kontakt s vodou len vizuálny. Proti realizácii mestských pláží s priamym vstupom do vody je hlavne strmý breh, silný prúd, ale aj pohyb a kotvenie lodí v tejto lokalite.
Opačná strana rieky ponúka trochu iný príbeh. Zelenší. Už naši predkovia na konci 18. storočia situovali oproti Starému Mestu najstarší verejný park v strednej Európe. Už v roku 1828 tam bolo založené Divadlo Aréna, ktoré patrí medzi najstaršie v Bratislave.
„Tento priestor tak bol dlhodobo definovaný na využite na kultúru, rekreáciu a oddych na petržalskom brehu Dunaja,“ pripomína hovorca primátora hlavného mesta Peter Bubla.
Sídli tam aj reštaurácia s 250-ročnou históriou, ktorá pôvodne slúžila ako zájazdný hostinec, ktorý navštívil aj Napoleon. Dnes majú v tejto lokalite každé leto Bratislavčania svoju hlavnú mestskú pláž, čo umožňuje protipovodňová hrádza vystavaná až za hranicou inundačného pásma v tesnej blízkosti vody. Aj keď priamy prístup do rieky nie je možný, stále ide o v lete veľmi obľúbené verejné miesto, kde sa konajú kultúrne a športové podujatia.
Celý priestor však nie je koncepčne dokončený. Plocha po bývalom lunaparku dnes slúži ako neregulované parkovisko, čo je škoda, pretože priestor je veľmi dobre dostupný z centra mesta mestskou hromadnou aj nemotorovou dopravou.
„Na Tyršovom nábreží chceme zregulovať divoké parkovanie a stanoviť im jasné pravidlá. Zároveň máme záujem aj naďalej podporovať aktivity s cieľom zachovať breh a jeho okolie čisté, ako aj ďalšie aktivity občianskych združení, ktoré zatraktívnia tento priestor pre ľudí,“ hovorí starosta Petržalky Ján Hrčka.
„Táto dobre vnímateľná nábrežná lokalita s dnes už výborným napojením na MHD, v priamom kontakte s jedným z najstarších a najkrajších bratislavských parkov je pre Bratislavu mimoriadne cenná,“ dodáva P. Bubla.
Nové Lido
Jedným z príkladov navrátenia historickej rekreačno-športovej funkcie je navrhovaná zóna Nové Lido na pravom brehu rieky Dunaj medzi rekonštruovaným Starým Mostom a mostom Apollo. Tento projekt má potenciál výrazným spôsobom zmeniť charakter celého pravého brehu Dunaja v tejto lokalite. Dnes je hrádza využívaná na športové vyžitie Bratislavčanov – cyklistiku, rekreačný beh, korčuľovanie.
„Túto funkciu by si bratislavská hrádza mala zachovať aj do budúcnosti, pretože spája rieku s rekreáciou,“ zdôrazňuje s P. Bubla. Rovnaký názor má aj Cyklokoalícia, ktorá vidí v Petržalke potenciál stať sa hlavným rozvojovým bodom cyklodopravy v Bratislave.
(zdroj: Jaroslav Novák)
„V Novom Lide by sme chceli vrátiť Bratislavčanom to, čo im historicky patrilo a to priamy kontakt s riekou. Našťastie sa v tejto polohe ukázalo, že plánovaný obtokový kanál už nie je z hľadiska vodohospodárskeho a plavebného potrebný a tak prírodné prostredie medzi hrádzou a Dunajom môže zostať zachované a bude sprístupnené návštevníkom s veľmi citlivo dobudovanou vodáckou infraštruktúrou,“ hovorí P. Pelikán, výkonný riaditeľ J&T REAL ESTATE.
„Staronové kúpanie na dunajskej nábrežnej pláži Lido v časti územia od Starého mosta po chránený prírodný areál Soví les na východe by malo byť doplnené sezónnym osobným prístavom pre malé rekreačné plavidlá,“ dodáva P. Bubla.
„Tento priestor by rozhodne mal ponúkať všetky voľnočasové aktivity, ktoré sa tu robia v súčasnosti a ktoré sa tu robili v nedávnej minulosti. Určite prechádzky popri Dunaji, kúpanie v rieke, vodácke aktivity športového a rekreačného charakteru vo vodáckych lodeniciach, rekreačný beh, bicyklovanie, poznávanie prírody v chránenom území, rekreačný rybolov, loptové hry, stretávanie ľudí, prípadne aj menšie kultúrne podujatia,“ hovorí Martin Mišík, člen Asociácie bratislavských vodáckych klubov.
Projekt by mal byť ideovo rozdelený na dve časti. Príbrežná zóna, po hrádzu, počíta predovšetkým s rozsiahlym priestorom pre oddych a pohyb s vodnou plochou, nábrežným parkom ako pokračovaním Sadu Janka Kráľa. Vzdialenejšia lokalita zasa počíta s výstavbou novej štvrte, kde budú zakomponované verejné priestory rôzneho charakteru obkolesené bývaním, obchodmi kanceláriami, kaviarňami a inou vybavenosťou.
Bude obľúbená zóna rásť?
Ak v tomto priestore prídete bicyklom k Dunaju, budete sa pozerať oproti cez rieku na jeden z dnes najúspešnejšie využitých priestorov pri Dunaji. Centru Eurovea sa podarilo spojiť biznis priestory s dunajským nábrežím odstupňovaným brehom a toto je dnes miesto najlepšieho kontaktu ľudí s riekou v centre mesta. Aj tu vidno snahu o priečne spojenie s riekou visutými mólami, ale oveľa populárnejšie sú trávniky smerujúce k rieke, na ktorých sedia ľudia a hrajú sa deti.
„V pokračovaní Eurovea budeme ďalej rozvíjať to, čo si ľudia mimoriadne obľúbili a to je práve promenáda, ktorá je a bude svojou šírkou v Bratislave jedinečná. Túto promenádu rozšírime o ďalších šesť tisícmetrov štvorcových,“ hovorí P. Pelikán.
O kvalitu verejných priestorov by sa v tomto prípade mala starať známa španielska architektka Beth Galí. Pod mostom Apollo sa počíta so vznikom nových športovísk, ktoré by mali byť logickým vyústením celej rekreačnej zóny.
(zdroj: Jaroslav Novák)
Dominantou štvrte by mal byť vôbec prvý mrakodrap na Slovensku a ak sa naplní predložená vízia, celú štvrť prepojí so zvyškom mesta električka.
„Hneď od začiatku prípravy projektu Eurovea City sme sa venovali téme, ako pristúpiť k riešeniu dopravy v lokalite. Zamerali sme sa na koľajovú dopravu, ktorá je v Bratislave nosná. Sme radi, že sa nám nakoniec v spolupráci s odborníkmi podarilo nájsť električkovú trasu, ktorá je takmer na sto percent segregovaná a v priestore technicky umiestniteľná,“ dodáva P. Pelikán.
Tento priestor do veľkej miery ovplyvní aj novovznikajúci Sky Park, ktorý síce neleží priamo na nábreží, ale je v jeho tesnej blízkosti.
„Uvedomujeme si, že hoci nepriamo, projekt Sky Park ovplyvní nielen podobu bezprostredného okolia, ale aj blízke nábrežie Dunaja. Preto sme kládli veľký dôraz na verejné priestory, ktoré v okolí projektu vznikajú. Nová verejná zóna v podobe mestského parku prinesie so sebou množstvo možností využívania voľného času. Park bude zároveň zelenou oázou v pulzujúcom centre mesta s jednoduchým a prirodzeným prístupom pre verejnosť a bude svojou dostupnosťou nadväzovať na priestory dunajského nábrežia,“ povedal výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko Juraj Nevolník.
A kam ďalej?
Ďalší rozvoj bratislavských území zatiaľ narazil na nákladný prístav na ľavom a chránené lokality na pravom brehu Dunaja.
„Aj územný plán mesta hovorí o transformácií Zimného prístavu, ktorý má veľký potenciál v jeho konverzii na atraktívne špecifické mestské prostredie s kultúrno-edukačnou a rekreačnou funkciou za zachovania funkcie prístavu pre menšie plavidlá,“ hovorí P. Bubla.
Presné plány, ako to ďalej urobiť však zatiaľ nie sú.
„Kvôli nevysporiadaným vlastníckym vzťahom je v tejto chvíli predčasné hovoriť o akejkoľvek zmene prístupu či o výstavbe na tomto území. Vo veľmi dlhodobom meradle by si zrejme mala Bratislava brať príklad zo svetových miest, ktoré dokázali nábrežia využiť v prospech ľudí – či už ide napríklad o Hamburg, kde v bývalom prístave vznikla čulá nová štvrť, či o londýnske Docklands,“ hovorí starosta Ružinova Martin Chren.
(zdroj: Jaroslav Novák)
Štát prostredníctvom akciovej spoločnosti Verejné prístavy spravuje v týchto prístavoch iba pozemky, kým všetko ostatné, čo sa na pozemkoch nachádza je v majetku súkromnej spoločnosti.
„Znamená to, že akékoľvek plánované investičné zámery musia byť postavené tak, aby bol zachovaný prienik medzi záujmami a možnosťami štátu s rešpektovaním súkromného vlastníctva v danom priestore,“ povedal hovorca spoločnosti Verejné prístavy Martin Kontúr.
Podľa jeho slov stále prebiehajú diskusie o budúcnosti tohto priestoru. „Jednou z top priorít akciovej spoločnosti Verejné prístavy je snaha zachovať Zimný prístav a jeho technické pamiatky ako spoločný priestor pre priemysel aj občiansku vybavenosť,“ dodáva M. Kontúr.
Stojí Bratislava na rozcestí?
Po ceste späť po Starom moste do centra zastaneme na jednom z odpočívadiel a pozeráme sa proti toku Dunaja. Je takmer isté, že pohľad, ktorý máme na rieku dnes sa o pár rokov zmení.
Čo táto zmena prinesie? Podarí sa Dunaj s jeho vysokými brehmi priblížiť ľuďom a bude na jeho nábrežiach pulzovať život? Ako Bratislava využije jeho rekreačný potenciál a ako zvládne ekologické výzvy? Naplnia sa vízie, ktoré hovoria o nových, kvalitných verejných priestoroch, vhodných pre šport, komunitné aktivity a umenie?
To sú všetko otázky, na ktoré si môžu už teraz relevantní aktéri pripravovať odpoveď.
