Prvá aj druhá vlna pandémie viedla k nútenému zatvoreniu mnohých slovenských prevádzok, ktorým následne vznikli veľké finančné ťažkosti. Strata príjmu ako prirodzený dôsledok zavedených opatrení vedie okrem iného aj k neschopnosti podnikateľov uhrádzať nájomné za obdobie, počas ktorého priestory svojich prevádzok nemôžu využívať. V júni 2020 NR SR schválila novelu zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorej cieľom bolo poskytnúť nájomcom pomocnú ruku zo strany štátu. Novelou bol do zákona včlenený §13c, ktorého predmetom je právna úprava poskytnutia dotácií na nájomné.
Jednou z podmienok priznania dotácie na nájomné je skutočnosť, že prenajímateľ poskytne nájomcovi zľavu z nájomného. Výška dotácie následne zodpovedá výške zľavy, ktorú nájomcovi poskytol prenajímateľ, najviac však môže dosiahnuť 50% sumy nájomného. Nájomné sa tak znižuje o poskytnutú zľavu a výšku dotácie, pričom zvyšné nájomné musí nájomca uhradiť. Nie každý prenajímateľ je však ochotný poskytnúť svojmu nájomcovi zľavu z výšky nájomného, resp. výška poskytnutej zľavy je v tak nízkej hodnote, že ani spolu s dotáciou z Ministerstva hospodárstva na nájomné, nepredstavuje pre podnikateľa reálnu kompenzáciu za nemožnosť užívať priestory. Nájomcovia prevádzok, ktoré musia byť v dôsledku opatrení Úradu verejného zdravotníctva uzatvorené, a ktorým prenajímateľ neposkytuje žiadnu zľavu zostávajú v tomto prípade úplne bez pomoci, resp. akejkoľvek kompenzácie zo strany štátu. Vynárajú sa tak otázky, či nie je pomoc navrhnutá štátom diskriminačná, a či by štát nemal „odškodniť“ všetkých obmedzených nájomcov.
V čom spočíva diskriminácia?
Diskriminácia je stav, keď sa s osobami alebo skupinami osôb, ktoré sa nachádzajú v tej istej skutkovej a právnej situácii zaobchádza rozdielne bez toho, aby toto nerovnaké zaobchádzanie sledovalo legitímny alebo akceptovateľný dôvod. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva sa vzťahujú na všetkých nájomcov prevádzok, ktoré musia byť pre prebiehajúcu pandémiu zatvorené. Nájomcovia, bez ohľadu na to, či už im prenajímateľ poskytuje zľavu alebo nie, sa nachádzajú v rovnakej situácii - sú nútení nechať svoje prevádzky uzavreté, čím sú touto situáciou obmedzení, resp. poškodení rovnako. Podmienky poskytovania dotácií však vedú k rozlišovaniu nájomcov na tých , ktorí získali od prenajímateľa zľavu na nájomné a nájomcov, ktorí sa so svojím prenajímateľom na zľave z nájomného nedohodli. Nájomcovia, ktorým prenajímateľ neposkytol zľavu a musia uhrádzať celú výšku dohodnutého nájomného sú tak znevýhodnení oproti nájomcom, ktorým štát poskytuje pomoc formou dotácií. Na druhej strane aj nájomcovia, ktorým prenajímateľ poskytol len minimálnu zľavu z výšky nájomného sú znevýhodnení oproti nájomcom, ktorým prenajímateľ poskytol maximálnu zľavu z nájomného (50%). Je potrebné zdôrazniť, že dotácie kompenzujú škody vznikajúce na základe kritérií, ktoré dotknutý subjekt nevie a nemôže ovplyvniť.
Mám nárok na odškodnenie negatívnych dopadov štátnych opatrení, prijatých na zabránenie šírenia COVID-19?
Je nepochybné, že škode, ktorú nájomcovia uzavretím prevádzok utrpeli, nemohli predísť, čo vedie k záveru, že zodpovednosť štátu za škodu tu skutočne je. V zmysle článku 46 Ústavy SR má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Jedným z predpokladov pre uplatnenie škody voči štátu je, že rozhodnutie ktorým k škode došlo, bolo zrušené pre nezákonnosť. Problémom však je, že zatiaľ žiadne pandemické opatrenie Úradu verejného zdravotníctva nebolo súdom zrušené. Ak samotné opatrenia neboli zrušené pre nezákonnosť, potom nie je možné domáhať sa náhrady škody voči štátu postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Ak sa neviem domáhať náhrady škody, môžem sa domáhať inej kompenzácie? Akej?
Nájomcovia, ktorí v dôsledku diskriminačne nastavenej dotačnej schémy Ministerstva hospodárstva SR nemôžu získať žiadnu dotáciu na nájomné, resp. ktorým štát poskytol dotáciu v tak nízkej výške, že nepredstavuje pre podnikateľa reálnu kompenzáciu za nemožnosť užívať priestory, sa ako občania zmluvného štátu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv môžu domáhať kompenzácie na Európskom súde pre ľudské práva.
Pokiaľ ide o výšku kompenzácie nájomcovia môžu požadovať, aby im štát zaplatil sumu, ktorou prispel nájomcom, ktorí sa s prenajímateľom dohodli na maximálnej výške zľavy t.j. 50% zo sumy ich nájomného. Cestou podania sťažnosti na Európsky súd sa vydala aj Únia fitness centier Slovenska, pričom v súčasnosti prebieha zmierovacia fáza konania. V prípade, ak by fitness centrá boli so svojimi požiadavkami úspešné, otvorila by sa cesta pre mnohé prevádzky, ktorým protipandemickými opatreniami vznikli veľké škody.
Môže prichádzať do úvahy nejaký spôsob uplatnenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR?
Článok 20 ods. 4 Ústavy SR v súvislosti s núteným obmedzením vlastníckeho práva garantuje poškodeným právo na primeranú náhradu. Na rozdiel od nároku na náhradu škody podmienkou priznania primeranej náhrady nie je nezákonnosť opatrení/vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva. Štátom nastavená dotačná schéma vytvorila dve kategórie subjektov. Tých, ktorým štát poskytol primeranú náhradu za obmedzenie podnikania vo forme dotácie a nájomcov a vlastníkov nehnuteľností prevádzkujúcich vo svojich priestoroch podnikateľskú činnosť, ktorí sa s prenajímateľom nedohodli na zľave, a tým nesplnili podmienku pre priznanie dotácie. Avšak aj v rámci prvej kategórie subjektov možno nájsť množstvo nájomcov, ktorým prenajímateľ poskytol len minimálnu zľavu z nájomného, v dôsledku čoho výška zľavy spolu s dotáciou z Ministerstva hospodárstva na nájomné nepredstavuje pre nich primeranú náhradu za nemožnosť užívať priestory. Druhú kategóriu subjektov, a to nájomcov a vlastníkov nehnuteľností, ktorým Ústava rovnako garantuje právo na primeranú náhradu, by mal štát taktiež odškodniť, pričom výška odškodného by mala byť minimálne vo výške dotácie poskytnutej tým, ktorí splnili podmienky dotačnej schémy, t.j. 50 % zo sumy nájomného. Štát, ktorý mal odškodniť všetky subjekty obmedzené zavedenými opatreniami, nelogicky poskytol primeranú náhradu len tým, ktorí splnili ním diskriminačne nastavené podmienky, avšak je potrebné zdôrazniť, že minimálna výška dotácie, ktorú Ministerstvo hospodárstva poskytlo nájomcom, ktorí sa s prenajímateľom dohodli len na minimálnej zľave z nájomného, taktiež nepredstavuje reálnu náhradu za nemožnosť užívať priestory.
Dotknuté subjekty by mali byť primerane odškodnené za následky, ktoré u nich spôsobili obmedzenia a reštrikcie zo strany štátu. Vidíme priestor v tom, aby sa dotknutí nájomcovia, ale aj vlastníci nehnuteľností účinne dovolali svojej ochrany a peňažnej kompenzácie. Advokátska kancelária Hronček & Partners je Vám pripravená pomôcť a poskytnúť odborné právne služby. Situáciu pozorne sledujeme. Podrobné stanovisko nájdete v našej sekcii Články, pričom jeho obsah budeme priebežne aktualizovať na základe vyvíjajúcej sa situácie.
