Úspešný príbeh: Z koncipienta partnerom

Tomáš Rybár, partner v Čechová & Partners

Tomáš Rybár je partnerom v advokátskej kancelárii Čechová & Partners s takmer 20-ročnými skúsenosťami. Venuje sa najmä farmaceutickému právu, pracovnému právu, zmluvnému a korporátnemu právu. V oblasti farmaceutického priemyslu je popredným odborníkom, pričom poskytuje poradenstvo veľkej časti farmaceutických spoločností pôsobiacich na Slovensku. Okrem toho vedie tím advokátov, ktorí sa v našej kancelárii zameriavajú na pracovné právo. Na medzinárodnom poli získava pravidelne uznania v rebríčkoch Chambers Europe či Legal 500 ako „Leading individual“.Tomáš sa v našej kancelárii venuje aj pro bono činnosti, najmä v oblasti boja s korupciou a whistleblowingu.

Tomáš, čoskoro to bude 20 rokov od Vášho prvého dňa v Čechová & Partners. Ako si pamätáte na ten deň?

Samozrejme taký deň je plný očakávaní v kombinácii so stresom. Už v danom čase mala kancelária, vtedy pod menom Čechová Rakovský, výbornú reputáciu, a stretol som sa s ňou aj v rámci predchádzajúcej študentskej práce pre americkú advokátsku kanceláriu. Tušil som, že nároky budú vysoké, navyše panovali aj rôzne klebety o pracovných podmienkach. Ale ocitol som sa vo výbornom kolektíve, najmä medzi koncipientmi boli vynikajúce vzťahy, prajnosť a zo strany advokátov skutočná snaha vzdelávať koncipientov.

Čo Vás ako koncipienta dokázalo motivovať a posúvať ďalej? (Aké to bolo byť koncipientom?)

Zaujímavé bolo, že kancelária ma od prvej chvíle neschovávala pred klientmi. A tak som sa rýchlo dostal k tomu hlavnému motivačnému faktoru – pozitívnej spätnej väzbe od samotných klientov a pocitu, že som prispel k niečomu pozitívnemu. Ďalším motivačným faktorom bolo samotné nastavenie fungovania, kde aj koncipienti boli zainteresovaní na svojej ekonomickej efektivite, na marketingu a získavaní klientely, čo bolo v tom čase pomerne revolučné. Pre začínajúceho koncipienta bolo (a naďalej je) veľmi motivačné, keď na svojej výplatnej páske vidí reálny podiel na odvedenej práci. V neposlednom rade, motivujúce bolo pre mňa, že som sa mohol ku kancelárii hrdo prihlásiť ako k slušnej firme, nezaťaženej akýmikoľvek kauzami.

Akú radu by ste v tom čase dali sám sebe, ak by ste mohli?

Asi to, aby som ku práci a radám starších kolegov pristupoval s pokorou a maximálne sa snažil absorbovať niečo z ich skúseností, vedomostí, alebo obyčajnej advokátskej intuície. Sám som sa tým nie vždy riadil, ale učíme sa aj na svojich chybách.

Keď ste sa rozhodovali, akej oblasti práva sa budete venovať, čo bol ten bod, že ste sa rozhodli pre pracovné a farmaceutické právo? A prečo?

Moja špecializácia je aj vecou životnej náhody, nie až tak realizovaného plánu. Samozrejme v našej kancelárii nikdy nebolo otázkou ovládanie obchodnoprávnej agendy, to je niečo, v čom základný servis musí vedieť poskytnúť každý. V prípade farmaceutického odvetvia mi táto téma na začiatku „prischla“ skôr preto, že nebol o ňu veľký záujem. V tom čase za skutočný „právny biznis“ považovali privatizačné a bankové transakcie. A aj keď som sa do témy začal ponárať hlbšie, ako mladému právnikovi mi ešte nejakú dobu trvalo, kým som o relevantnosti takéhoto zamerania presvedčil aj kolegov, pričom dnes je to jeden z našich pilierov. Téma ma zaujala pre viaceré veci – je tam potrebné kombinovať znalosti biznisu, marketingu, mať silné vnímanie compliance a etiky, je tam vysoká miera inovatívnosti, a klienti očakávajú že tieto aspekty ich podnikania ovládate. Pri pracovnom práve v danom čase bolo fascinujúce, aký bol postoj advokátov k tejto oblasti. V podstate neexistovali kolegovia vo vedúcich kanceláriách, pre ktorých by to bola oblasť primárnej špecializácie, bralo sa to ako nevyhnutný prívesok k obchodnoprávnemu a zmluvnému servisu klientov, ktorý „zvládne každý“. V kanceláriách neboli mladší kolegovia k tejto téme vedení. Preto, keď sme začali vytvárať skutočné oddelenie zamerané na túto oblasť, s kolegami, ktorí dedikovali podstatnú časť svojho času „pracku“, bolo to určité nóvum a umožnilo nám to vytvoriť solídnu klientsku základňu v tejto oblasti, ktorá pôvodne nebola pre kanceláriu jednou z hlavných. Dnes je samozrejme prostredie už podstatne konkurenčnejšie a aj špecializácia pokročila, čo je pre klientov a všeobecne oblasť týchto právnych služieb prospešné.
Dnes sa snažíme k téme pristupovať systematicky a kolegov aktívne podporujeme vo voľbe ich vlastných „niche“ oblastí a vytvárame podmienky, aby sa ich špecializácia prehlbovala.

Ako by ste opísali ten čas, keď ste už získali zodpovednosť ako partner?

Samozrejme, prebratie takejto zodpovednosti je vždy zmena, najmä ak si človek navykne na ten „back-up“ že je ešte niekto nad vami, ktorý váš výstup dočistí, vylepší a preberie zaň právnu zodpovednosť. Toto s vlastnou advokátskou zodpovednosťou a prebratím pozície partnera padá. Ale zároveň sa otvárajú ďalšie horizonty v novej práci, nových klientoch, nových zahraničných partneroch a možnosti vtisnúť firme svoju pečať. V tejto fáze kariéry som sa veľa naučil aj účasťou na zahraničných fórach a konferenciách. Jednak zo samotného programu, ale aj z debaty a rád zahraničných kolegov, z ktorých sa mnohí stali priateľmi na celý život. To mi následne veľmi pomohlo aj pri prebratí úlohy riadiaceho partnera, ktorú som zastával 9 rokov.

Čo je podľa Vás, po dlhoročných skúsenostiach, dôležité pre advokáta?

Advokát si musí chrániť svoje meno a reputáciu, tu má len jednu a keď sa pošpiní, už niet cesty späť. Preto musí v celej svojej praxi konať tak, aby si ho budoval a chránil. Odbornosťou, etickosťou, slušnosťou a schopnosťou reálne byť pridanou hodnotou pre klienta. A pokiaľ advokát dosiahne určité úspechy a status, mal by spoločnosti aj niečo vracať, či už pro bono prácou, alebo spoločenskou zodpovednosťou a angažovaním sa vo všeobecne prospešných veciach.