Každý nemôže byť ekologickým aktivistom, ale všetci by sme chceli bývať v príjemnom a bezpečnom interiéri a zdravom prostredí. Niektoré veci ovplyvniť nedokážeme, ale chybám, ktoré nám kazia domácu pohodu, sa môžeme vyhnúť vcelku jednoducho. Vyžaduje si to len náš čas a pozornosť na správnom mieste.
1. Nedostatok svetla
Osvetlenie je pre ľudský organizmus veľmi dôležité, nielen prirodzené, ale aj umelé. V lete si naše príbytky príliš zatemňujeme a v zime nemyslíme na ozdravnú silu „svetelných ostrovov“, ktoré sa dajú vytvoriť veľmi ľahko. Naše telo pritom na temný interiér reaguje, aj keď si to neuvedomujeme.
Premáha nás skľúčenosť, únava, zhoršuje sa zrak. Nemusíme zväčšovať okná, stačí, keď ich nezakryjeme hrubými a nepriehľadnými závesmi. Žalúzie či rolety tiež treba nastaviť tak, aby vpustili každý prichádzajúci lúč slnka, hlavne v zime a prechodnom období. Dôležité je aj umelé osvetlenie, pre svetelnú pohodu je ideálne vytvoriť si viac svetelných bodov pomocou rôznych lampičiek a bodových svietidiel, aby ste pri žiadnej činnosti nemuseli „žmúriť“. „Nerátajte watty, tie sú dnes pri úsporných žiarovkách nízke, dôležitý je však správny svetelný tok a farba svetla. Pri čítaní nám postačí asi 300 – 400 lumenov, kuchyňa a obývačka si vyžaduje aj 600 – 700 lumenov,“ radí Jozef Ivan, manažér vývoja spoločnosti OSRAM. Farba svetla by nám oči nemala rezať, teplá biela s hrejivým žltkavým nádychom je vhodná do detských izieb, spální, obývacích izieb. Ostrá denná biela skôr na osvetlenie kuchýň, pracovní alebo do lámp na čítanie.
(zdroj: Dreamstime)
2. Málo kyslíka
Nízku hladinu kyslíka náš organizmus nezaregistruje hneď a keď aj, dáva nám rozporuplné signály, ktoré môžeme pripisovať všeličomu – únavu, nesústredenosť či bolesť hlavy. Ak nemáte doma vetrací systém, mali by ste myslieť na pravidelné vetranie, aj keď je teplota v interiéri príjemná. V zime treba vetrať nárazovo a intenzívne. Počas vetrania uzavrite ventil radiátora a otvorte okná dokorán. Čím je vonku chladnejšie, tým kratšie treba vetrať, doba sa pohybuje od 5 do 15 minút. V letných mesiacoch je tiež potrebné dostať z miestnosti vydýchaný vzduch, no zároveň si neprehriať interiér. Vhodné je vetrať v nočných a ranných hodinách.
(zdroj: Dreamstime)
3. Plesne v interiéri
Plesne na stenách či nábytku sa často spájajú so staršími vlhkými domami, ale, bohužiaľ, ich môžeme nájsť aj v príliš rýchlo dokončených novostavbách alebo nesprávne zateplených domoch. Pri menších sivých „výkvetoch“ nad nimi často obyvatelia príbytkov mávnu rukou, no ak neriešia zdroj tohto problému, môže sa ich rozsah zväčšovať. Keď nezakročíte včas, ich spóry sa rozrastú do hlbších vrstiev a ťažko sa odstraňujú. Sú vážnym zdravotným problémom, uvoľňujú sa totiž do ovzdušia, obyvatelia domu ich vdychujú a môžu vyvolať opakované infekcie dýchacích ciest, zápaly spojiviek a nosovej sliznice hlavne u citlivých jedincov, detí a alergikov.
(zdroj: Dreamstime)
Ak sa nachádzajú v kúpeľni alebo v kuchyni, postačí ventilátor na odsávanie vlhkého vzduchu, keď je to v inej časti interiéru, treba pátrať po príčine. V takých prípadoch vznikajú plesne väčšinou v dôsledku zrážania vzdušnej vlhkosti na chladnejších miestach. Kritickými bodmi sú rohy a kúty miestností, miesta osadenia okien alebo spoje vonkajšej steny s balkónovými doskami, takzvané tepelné mosty. Plesne po zateplení spôsobuje príliš tenká alebo narušená tepelná izolácia, ale aj neprievzdušné vrstvy na vonkajšej stene. „Vhodným izolačným materiálom pre zateplenie strechy alebo stropov je ekologická minerálna vlna, ktorá zabezpečuje vysokú paropriepustnosť, výborne tepelne izoluje a zároveň chráni pred požiarom a tlmí hluk z exteriéru,“ vysvetľuje Vladimír Beňo, aplikačný manažér Knauf Insulation. Pri zatepľovaní sa oplatí preveriť si stavebnú firmu, ktorá si dá záležať na netesnostiach a vybrať si prírodné a ekologické stavebné materiály.
(zdroj: Knauf Insulation)
4. Syntetické materiály na nesprávnom mieste
Plasty sa dnes nachádzajú takmer všade a úplne sa im vyhnúť sa nám asi nepodarí. Nemusíme zachádzať do extrémov, môžeme však vylúčiť z nášho domova aspoň syntetiku, ktorá prichádza do kontaktu s jedlom a pitím a tiež na miestach, kde je vystavená vyšším teplotám. Tam sa totiž najviac uvoľňujú škodlivé látky, ktoré nám zaťažujú dýchacie cesty, pečeň či ľadviny alebo sú priamo karcinogénne. V kuchyni môžeme nahradiť plasty drevom, nerezom, sklom či keramikou. Na prírodné materiály je však dobré myslieť už pri stavbe alebo rekonštrukcii. Môže to byť drevo, kameň, tehla, ale veľký význam má aj výber izolalácie. Keď si vyberiete minerálnu vlnu ECOSE so spojivom bez formaldehydu, fenolov a umelých farbív, môžete mať istotu, že vo vašom interiéri sa nebudú uvoľňovať žiadne škodlivé emisie a bude v ňom dobrá klíma.
(zdroj: Dreamstime)
5. Škodlivé nátery
Pri maľovaní stien a natieraní nábytku, podláh i radiátorov v interiéri by sme mali zvlášť venovať pozornosť zloženiu náterových materiálov. Ekologické farby či nátery by mali byť samozrejmosťou, sú totiž oveľa bezpečnejšie pre zdravie obyvateľov priestoru. „Väčšina náterov a farieb na našom trhu obsahuje prchavé organické látky používané ako rozpúšťadlá a riedidlá. Tieto zvyknú tvoriť až 40 – 60 % hmotnosti výrobku. Za bezpečné môžete považovať tie, ktoré sú riediteľné vodou,“ upozorňuje Zoltán Rácz zo spoločnosti onlinestavba.sk. Pri výbere si všímajte ich označenie. Pozor, nenechajte sa pomýliť rôznymi „ekoznačkami“ na obale. Napríklad tzv „Zelený bod“, ktorý sa používa na českých výrobkoch, nezaručuje neškodnosť farby, znamená len to, že výrobca prispel na recykláciu obalu. Naopak, spoľahlivou značkou je „Ekologicky šetrný výrobok“. Tieto výrobky garantujú, že neobsahujú ťažké kovy, rakovinotvorné alebo toxické látky. Výrobcovia z rôznych krajín môžu používať niektorý z týchto symbolov. Na Slovensku špeciálny znak nepoužívame.
Zdroj: Knauf Insulation
