Ak má mať karbónová neutralita šancu, musia zásadné zmeny prísť okamžite
Najhoršou správou v prípade klimatickej zmeny je veľká zotrvačnosť. Aj keby sa EÚ spolu s takmer dvesto signatármi Parížskej dohody podarilo dosiahnuť karbónovú neutralitu do roku 2050, nadmerné množstvo CO2 v atmosfére bude otepľovať planétu ešte niekoľko desaťročí. Preto je dôležité riešiť redukciu emisií CO2 čím skôr. Aby sme vôbec mali šancu dosiahnuť karbónovú neutralitu, je nevyhnutné začať so zmenami v doprave.
Kľúčová zmena musí prebehnúť v osobných automobiloch
V roku 2018 vyprodukovala doprava celkovo 8 miliárd ton CO2, pätinu z globálnych emisií z energií. Z dopravných emisií tvorí podľa správy iniciatívy OurWorldinData cestná doprava až tri štvrtiny. Najväčší podiel pochádza z osobnej dopravy, automobilov a autobusov – celých 45 %, nasledovaných 29 %, ktoré idú na vrub nákladnej cestnej dopravy. Paradoxne letecká doprava, ktorej sa v diskusiách o klimatických opatreniach venuje najväčšia pozornosť a je objektom masívnej kritiky, zodpovedá len za 11,6 % emisií z dopravy, čo je približne 2,5 % celkových globálnych emisií. Z týchto čísiel jasne vyplýva, že veľká zmena sa musí udiať práve v segmente osobných áut a autobusov.
Hrozí nám trojnásobne intenzívnejšia doprava do roku 2070
Na „preklopenie“ segmentu osobnej dopravy na karbónovo neutrálne riešenia nestačí iba postupná výmena vyradených áut za elektromobily. Do celej rovnice totiž vstupuje celkový rast životnej úrovne krajín, ktoré sme tradične zvykli označovať ako rozvojové. Spolu s rastom populácie planéty výrazne pribúda počet ľudí, ktorí budú chcieť vlastniť automobil a cestovať vlakom či lietadlom. Podľa analýzy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sa globálna doprava do roku 2070 znásobí. Počet majiteľov áut narastie o 60 % a dopyt po osobnej, nákladnej a leteckej doprave stúpne až na trojnásobok predkoronového stavu. To všetko sú faktory, ktoré treba brať do úvahy už dnes, keď štáty rozmýšľajú nad vytváraním podmienok pre dekarbonizáciu dopravy.
Elektrické siete potrebujú zásadnú zmenu. Pre nabíjaciu infraštruktúru nevyhovujú už dnes
Zásadná zhoda dnes panuje v tom, že pre redukciu CO2 je kľúčová elektromobilita. V tomto segmente nájdu uplatnenie viaceré bezkarbónové zdroje energie, ako je elektrická energia z obnoviteľných zdrojov a takisto vodík. Minimálne rovnako kľúčová je nabíjacia infraštruktúra. Podľa predikcií bude v budúcnosti drvivá väčšina nabíjacích staníc inštalovaných a používaných u zákazníkov doma. Približne dvadsať percent nabíjaní budú ľudia potrebovať v práci a na verejných miestach ako sú parkoviská, komerčné budovy a čerpacie stanice. Už dnes pri projekte, v ktorom riešime inštaláciu niekoľko desiatok nabíjacích staníc pri predajniach automobilov, narážame na zásadné problémy s kapacitou prípojných miest. Pritom nároky na odber zo siete pri súčasnej sieti nabíjačiek sú neporovnateľné so situáciou o 10 či 20 rokov.
„Posilnenie prenosovej sústavy a rozvodných sietí je dlhodobá záležitosť. Je nevyhnutné začať plánovať dostatočný výkon v obytných oblastiach a na hlavných cestných ťahoch a do projektu posilnenej elektrickej siete budúcnosti zapracovať inteligentný energetický manažment. S tým súvisí potreba monitorovania a riadenia aktuálneho odberu obytných štvrtí a ďalších budov. Bez previazania energetického manažmentu a elektromobility to skrátka nepôjde,“ upozorňuje Jaroslav Uhlík, generálny riaditeľ Schneider Electric Slovensko.
