Leoš Kabát, aplikačný špecialista Schneider Electric stojí za rozsiahlym projektom nabíjacích staníc pri predajniach automobilov po celom Slovensku. V rozhovore približuje problémy, s ktorými sa pri inštalovaní musia technici vysporiadať. Za mnohé nesú zodpovednosť majitelia budov, inde sa trápia z s dostatočnou kapacitou prípojného miesta.
Ako vnímate aktuálnu situáciu s výstavbou nabíjacích staníc pre elektromobily na Slovensku?
Dostatočná nabíjacia infraštruktúra s presahom cez hranice je pre rozvoj elekromoblity kľúčová. Okrem budovania infraštruktúry je nutné tiež riešiť prístup k nej. Dôležité je, aby jednotliví poskytovatelia infraštruktúry spolu komunikovali a vzájomne zdieľali nabíjacej stanice. Pri uvažovaní o infraštruktúre je tiež nutné zabezpečiť dostatočný výkon v oblastiach, kde aktuálne nie je dostupný. Tu je potrebné uplatniť inteligentný energetický manažment, ktorý je s elektromobilitou úzko prepojený.
Spoločne s partnermi riešite rozsiahly projekt inštalácie desiatok nabíjacích staníc pri predajniach automobilov. Aké sú vaše skúsenosti?
Narážame na problémy s kapacitou prípojného miesta, ale tiež nedostatky pri monitorovaní a riadení aktuálneho odberu budovy. To je ďalší príklad toho, že energetický manažment a elektromobilita úzko súvisia.
Možno hovoriť o tom, že už u nás pribúdajú, resp. začíname mať dostatočné množstvo nabíjacích staníc v mestách? Kedy sa bude dať povedať, že máme dostatočne vybudovanú sieť nabíjačiek pre rozšírenie, využívanie elektromobilov?
Momentálne vnímame ako kľúčové pre výraznejší rozvoj elektromobility zavedenie, respektíve
rozšírenie siete rýchlonabíjacích staníc na hlavných dopravných ťahoch a zjednotenie nabíjacej infraštruktúry v mestách.
Na Slovensku v porovnaní s niektorými štátmi EÚ jazdí primálo elektromobilov, čo by podľa Vás pomohlo najviac, aby sa predávalo viac týchto áut? Jedným z dôvodov by mohla byť aj cena automobilov a ich dojazd?
Príklady z iných krajín ukazujú, že výraznou prekážkou sú vysoké obstarávacie náklady elektromobilu. Štáty, ktoré výrazne napredujú v zavádzaní elektromobilov, majú funkčné štátne dotácie. Tiež si myslím, že príkladom by mal ísť aj štátne inštitúcie a samospráva. Polícia, pošta ale aj podniky verejných služieb majú primárne využívať elektromobily, čo by zvýšilo viditeľnosť tejto alternatívy. Ďalší akcelerátorom elektromobility je carsharing alebo autopožičovne.
V budovaní nabíjacích staníc zatiaľ zaostávame, v čom vidíte problém, prečo je to tak?
Skúsenosti ukazujú, že elektromobilita sa výraznejšej presadzuje vo veľkých mestách, práve tu by sa mal sústrediť rozvoj siete nabíjacích staníc. Výstavbu väčšieho počtu staníc komplikuje náročná administratíva výstavba, povolenia a požiadavky zo strany stavebných úradov, tiež financovanie, ale aj možnosť zabezpečiť dostatočný výkon.
V čom sú rozdiely medzi „malou nabíjacou stanicou“ napríklad v nákupnom centre alebo v administratívnej budove a nabíjacou stanicou na diaľnici?
Očakávame, že v budúcnosti najväčšie percento nabíjacích staníc bude inštalované a používané u zákazníkov doma (asi 80%), ďalej v práci a nakoniec pôjde o nabíjacej stanice inštalované na verejných miestach, parkoviskách, komerčných budovách, čerpacích staniciach a podobne.
Ako optimálne riešenie pre domáce nabíjanie do budúcna vidíme nabíjaciu stanicu 3fáz. na 11kW (20A istič, hlavný domový istič 25A) s integrovaným káblom a kľúčikom (pre obmedzenie prístupu). V prípade potreby sú stanice vybavené jednoduchým riadením, ktorý zohľadňuje odber domu. Väčší výkon je možný len v prípade využitia obnoviteľných zdrojov napr. fotovoltaiky.
Pre nabíjanie v práci, komerčných budovách, obchodných centrách, riešenie vidíme nabíjacej stanice 22kW (40A istič) pre striedavé alebo jednosmerné nabíjanie so zásuvkou, ktorá umožňuje univerzálne použitie staníc. Prístup k stanici je riadený nadradeným systémom a umožňuje ich pripojenie do systémov poskytovateľov.
Pre požičovne, čerpacie stanice a hlavné ťahy sa optimálne riešenie javia rýchlonabíjacie jednosmerné stanice s výkonom od 24kW do 350kW a viac.
(zdroj: Schneider Electric)
