Nastupujúca generácia špecialistov v priemysle bude čeliť radikálnym inováciám
Rozšírená realita patrí k technológiám, ktoré si hľadajú cestu do našich každodenných životov. V priemysle si svoje miesto už našla. Nepredstavujte si však, že operátori v továrňach nosia Oculus Rift alebo podobné okuliare na 3D virtuálnu a rozšírenú realitu. Z bezpečnostného hľadiska by to v priemyselnom priestore nebolo šťastné riešenie, preto sa využíva 2D technológia.
„Človek pri stroji vytiahne mobil alebo tablet, namieri ho na stroj a vlastne ho kamerou ,vidí‘ aj s doplňujúcimi informáciami. Ak niečo nefunguje a v rozšírenej realite je to upozornenie naprogramované, tak mu tam vyskočí, alebo sa na obrazovke zobrazia rôzne grafické prvky. Môže tam mať návod, ako odstrániť chybu. Ale, samozrejme, je to všetko v mobile alebo v obrazovke tabletu,“ vysvetľuje Filip Holub, product application leader zo Schneider Electric, ktorý v minulosti v spoločnosti pracoval práve ako špecialista na rozšírenú realitu.
Rada z rozšírenej reality môže pomôcť operátorom, ktorí nevedia, v čom nastal problém, prípadne sú v práci noví. Typickými zákazníkmi pre toto technické riešenie sú výrobcovia strojov či priemyselných liniek, prípadne spoločnosti, ktoré takéto linky montujú do tovární. Podľa Filipa Holuba je však rozšírená realita všeobecne využiteľný produkt. Má uplatnenie nielen v priemysle, ale všade tam, kde sa hodí nasnímať okolie a do tohto obrazu doplniť ďalšie informácie, teda hoci aj v kancelárii alebo doma.
Problémy sa snažia predvídať
Digitalizácia nabrala na intenzite aj v súvislosti s pandémiou a v Schneider Electric si to uvedomujú. Potvrdzuje to aj electrical design leader Michal Pinček, podľa ktorého sú ďalšími trendmi investície do monitorovania či do „predictive maintenance“, teda predchádzania problémom s prevádzkou zariadení na základe dát.
V rozvádzačoch a iných zariadeniach pribúda množstvo senzorov, ktoré zbierajú údaje a odosielajú ich do centrálneho monitorovacieho systému. Väčší dôraz sa začína klásť na to, aby sa čo najviac problémov dokázalo odhadnúť vopred a nasimulovať, napríklad aj cez digitálny model fabriky. Takto odskúšané veci sa potom dajú aplikovať vo fyzickom svete.
„Čím viac údajov má človek k dispozícii, tým presnejšie dokáže povedať, či je zariadenie v poriadku, alebo či sa tam už dejú nejaké zmeny, ktoré môžu viesť k poruche,“ hovorí Michal Pinček. Takouto poruchou môže byť napríklad skrat, ktorý však môže spôsobiť nezvratné poškodenie strojov a aj státisícové škody na zariadeniach. „Nehovoriac o tom, že keď sa musí zastaviť výroba, tak vznikajú škody aj z ušlého zisku. Preto je snaha získať čo najviac informácií o tom, čo sa deje v zariadeniach a čo najviac predchádzať problémom pri prevádzke,“ vysvetľuje odborník na elektrické siete.
(zdroj: Schneider Electric)
Zákazníci nemajú radi zmeny
Zložitosť projektov aj nároky zákazníkov v porovnaní s minulosťou narastajú, s tým súhlasí aj Ivan Zbihlej, automatizačný inžinier pre DCS systémy. „Berie sa do úvahy bezpečnosť, sleduje sa kopec ďalších parametrov, ktoré sa predtým nesledovali. Zákazníci očakávajú väčší dohľad aj rýchlejšiu reakciu systému,“ opisuje expert na automatizáciu výzvy, s ktorými sa treba popasovať.
Komplexnosť projektov môže narásť aj keď sa robia migrácie systémov, no zákazníci žiadajú kopírovanie funkcionalít starého či konkurenčného systému. „V automatizácii ľudia často nemajú radi zmeny. Ak sa operátori raz naučili pracovať napríklad s obrazovkou na ovládanie nejakého procesu, vyhovuje im to tak, ako to poznajú. Nový systém môže byť aj lepší, ale pre nich je problém, že je to iné,“ hovorí Ivan Zbihlej.
Aj preto podľa neho automatizácia v inováciách zaostáva za IT svetom. Zákazníci sa často nehrnú do noviniek, radšej udržiavajú v chode už zavedené technológie. „Z noviniek ich naozaj zaujímajú vzdialené prístupy, ovládanie cez tablet a podobne, najmä z pohodlia domova,“ hodnotí inžinier. Filip Holub potvrdzuje, že v priemysle sa pomaly udomácňuje vzdialená správa zariadení: „Človek už nemusí byť priamo v továrni alebo pri stroji a tam ho programovať, ale môže sedieť doma a pripojí sa na diaľku, pokojne aj cez pol zemegule.“
Generačná výmena nie je jednoduchá
Filip, Ivan aj Michal sa zhodujú v tom, že slovenský trh si inovácie až tak nežiada a uplatňujú ich najmä v projektoch pre zahraničných zákazníkov. „Slovenský trh je pomerne malý a náš systém je stavaný skôr pre väčšie fabriky. Tých na Slovensku nie je veľmi veľa,“ hodnotí Ivan Zbihlej.
Michal Pinček vidí potenciál Slovenska v tom, aby malé a stredné firmy zvýšili investície do vlastného výskumu. „Výraznejšie vývojové projekty vidíme u nadnárodných spoločností, ktoré majú na Slovensku pobočky.“
Aj podľa Filipa Holuba sú inovatívne firmy u nás skôr raritné. Slovenský priemysel z jeho pohľadu trpí tiež potrebou generačnej výmeny, ktorá však nie je jednoduchá. „Bude to veľká výzva do budúcna, aby došlo ku generačnej výmene a aby priemysel nezostarol a neskostnatel tým, že firmy nebudú inovovať alebo nebudú vznikať nové inovatívne firmy. A nemyslím tým len startupy, ktoré sú vyslovene digitálne a netvoria žiaden produkt, iba službu, ale firmy, ktoré by stavali na histórii, ktorú tu máme v oblasti strojárstva alebo elektrotechnického priemyslu,“ hovorí Filip Holub. Za rozvinuté odvetvie považuje potravinárstvo, ale potenciál vidí najmä vo vývoji pre automotive.
