BRATISLAVA. Kým s ohryzkom z jablka si príroda poradí v priebehu niekoľkých týždňov, s igelitkami, sáčkami či PET fľašami sa pasuje oveľa dlhšie. Ich úplné zmiznutie trvá neraz aj 500 rokov. Kopia sa v prírode, plávajú v riekach a rezort životného prostredia zdôrazňuje, že preniká do potravinového reťazca rýb a teda končí na našich tanieroch.
Na fakt, že slovenské rieky a vodné nádrže sú zahltené odpadom, upozorňujú nielen vodohospodári a samosprávy, ale aj spoločnosť Lidl.
V rámci kampane Nenechajme to plávať poukázala na spomínaný problém zaujímavým spôsobom. Cieľom je otvoriť ľuďom oči. Mnohých pohľad na plasty vylovené z riek šokoval. Skončil totiž vo fontánach bratislavského Ružinova.
Zhrozený starosta
Ružinov, mestská časť Bratislavy, má k vode blízko. Leží na ľavom brehu Dunaja. Práve z tejto rieky vylovili odpad, ktorým naplnili tamojšiu fontánu.
„Keď vidím tú obrovskú kopu, a to je len 600 kilogramov, pričom viem, že vyloveného plastového odpadu bolo dvetisíckrát viac, tak som zhrozený. Teší ma, že môžeme s Lidl spolupracovať. Napríklad aj na projekte, kde táto spoločnosť za každú odovzdanú plastovú fľašu dáva príspevok na obnovu zelene v Ružinove. Za posledný rok sa takto vyzbieralo cez 100-tisíc kusov plastov,“ povedal Martin Chren, starosta Ružinova a dodal, že plasty sú chorobou modernej spoločnosti. „Verím, že aj vďaka takýmto iniciatívam a zodpovednému podnikaniu sa nám ich podarí zbaviť.“
Paradoxom je, že odpad v rieke ľuďom až tak nevadí, no vo fontáne ho nechcú. Kým ním v Ružinove plnili fontánu, nespokojní ľudia z okolitých domov trikrát volali policajtov.
„Keď som išla okolo, tak som sa zhrozila, že čo to vo fontáne je. Neverila som vlastným očiam, odkiaľ sa v nej odpad vzal. Vraj je vylovený z riek. To je katastrofa,“ povedala seniorka, prechádzajúca okolo ružinovskej vejárovej fontány. Vyzdvihla separovanie odpadu aj polopodzemné kontajnery na odpad, ktoré stopli vyberačov odpadu, spôsobujúcich neporiadok na sídliskách.
Martin Chren, starosta Ružinova.
Situácia je alarmujúca
Na alarmujúcu situáciu, týkajúcu sa znečistenia vodných tokov plastmi, poukazujú aj v ďalších slovenských regiónoch. V auguste si napríklad dobrovoľníci vyhrnuli rukávy na brehoch Ipľa, keď s veľkým čistením rieky začali pri Boľkovciach a pokračovali až po jej ústie do Dunaja.
„My, čo žijeme v blízkosti tejto rieky, sme s ňou spätí už od detstva. Záleží nám na tom, ako vyzerá,“ povedal Karol Ferencz, starosta Holiše.
„Ľudia musia urobiť nejaké kroky k tomu, aby sa znížila environmentálna záťaž,“ dodal Ladislav Vanko, starosta Boľkoviec.
Každý cent za vrecko zdvojnásobia
Názor, že je najvyšší čas konať, zdieľa aj Matúš Gál, generálny riaditeľ Lidl Slovenská republika, spoločnosti, ktorá sa pred rokom rozhodla podniknúť reálne kroky vedúce k čistejším riekam a potokom v našej krajine. Spustila kampaň s názvom Nenechajme to plávať. V rámci nej sa pýta svojich zákazníkov, či skutočne potrebujú mikroténové vrecká. Ponúka im ekologické alternatívy.
„Ak ho skutočne potrebujú, môžu si ho v rámci projektu dobrovoľne zakúpiť za jeden cent. My túto sumu zdvojnásobíme a venujeme Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP) na čistenie riek a vodných nádrží od plastového odpadu. SVP je totiž súčasťou spomínanej kampane,“ pripomenul Gál s tým, že každá plastová fľaša, igelitka alebo akýkoľvek iný odpad vylovený z riek stojí za úsilie.
„Najdôležitejšie je však uvedomenie si problému a zmena správania, pretože inak sa budeme točiť v bludnom kruhu. Preto ma veľmi teší, že od spustenia projektu sú slovenské vody „ľahšie“ o 1200 ton prevažne plastového odpadu a spotreba sáčkov v našich predajniach klesla v priemere o 24 percent. Znamená to vyše 98-tisíc vreciek denne, ktoré si zákazníci nevezmú,“ zdôraznil riaditeľ.
Možnosť zapojiť sa do atraktívneho a užitočného projektu vodohospodári uvítali. Podľa slov Mariána Bocáka, hovoru Slovenského vodohospodárskeho podniku, sú ním nadšení, keďže čas ukázal, že ide o úspešnú kampaň.
„Naši zamestnanci sa do projektu radi zapájajú a tiež oslovujú rôzne organizácie a dobrovoľníkov, aby pomohli. Výsledkom je 1200 ton odpadu, ktorý sa nám doposiaľ podarilo vyzbiera,“ konkretizoval Bocák.
Obmedzujú a nahrádzajú plasty
Obchodný reťazec predstavil svoju stratégiu obmedzovania plastov na jar 2018. Jej cieľom je znížiť objem plastov vo vlastných prevádzkach o minimálne 20 percent, dosiahnuť maximálnu recyklovateľnosť obalov vlastných značiek, odstránenie čiernych plastov z obalov vlastných značiek do konca tohto roka a do roku 2025 znížiť v priemere 20 percent podiel plastového recyklátu v obaloch vlastných značiek.
Tým, že v predajniach Lidl odstránili najtenšie igelitky, ktoré zákazníkom nikdy nerozdávali zadarmo, znížila svoju ponuku o 125 ton plastov ročne. Nasledovalo zmenšenie obalov pracích gélov, orechov, sušených plodov, hranolčekov, detských plienok či nahradenie plastovej paličky na vatových tyčinkách za papierovú. To viedlo k úspore viac ako 260 ton plastov.
Lidl už neobjednáva jednorazový plastový riad. Jeho náhrada ekologickejšími alternatívami odbremení životné prostredie ročne o 35 ton odpadu. V obchodnom roku 2020 spoločnosť recyklovala vyše tisíc ton plastov.
