Pri pohľade na plechovku piva si iba málokto z nás uvedomí, aká dlhá je cesta tohto obľúbeného nápoja do našich domácností. Sú za tým týždne poctivej práce a nadšenia ľudí, ktorí mu, v mnohých prípadoch, zasvätili celý svoj pracovný život. Príbeh jednej plechovky je tak zaujímavejší, než by sme tušili. Od zrnka jačmeňa, cez žatvu a zložitú výrobu až po distribúciu na regáloch. To všetko je potrebné preto, aby sme si mohli do pohára naliať svoje obľúbené pivo. No ani vtedy sa život plechovky, v ktorej si ho prinesieme zväčša domov, nekončí. Nastupuje recyklácia, ktorá čoskoro naberie na sile vďaka pripravovanému systému zálohovania. Spoznajte v spoločnosti Dušana Bachára, technológa hurbanovského pivovaru spoločnosti HEINEKEN Slovensko, ako sa vyrába najpredávanejšie pivo na Slovensku – Zlatý Bažant, a čo robí pivovar preto, aby bola jeho výroba udržateľná aj ďalšie dekády.
Cesta piva sa začína na poli
Pivo sa vlastne rodí na poli. Možno to znie na prvé počutie zvláštne, no bez kvalitného jačmenného sladu by sme o pive mohli iba snívať. Na výrobu obľúbeného zlatého moku potrebujeme celkovo totižto štyri základné suroviny: spomínaný slad, vodu, chmeľ a kvasinky. Bez sladu vyrábaného z jačmeňa, a rúk našich poľnohospodárov, by sme si len ťažko užili tú našu dobre vychladenú desiatku či dvanástku.
Aby sme cenný slad získali, čaká po žatve zrnká jačmeňa proces sladovania. Napriek mimoriadnej dôležitosti tohto procesu by ste to ale na zrnku jačmeňa len ťažko poznali.„Vizuálny rozdiel medzi sladovým a jačmenným zrnom nie je žiadny. Rozpoznáte ho ale v chuti, keď doň zahryznete. Kým jačmeň z poľa je tvrdý, škrobovitý, tak slad je mäkký, krehký a nasladlý,“ vysvetľuje Dušan Bachár.
Voda aj slad na výrobu piva majú slovenský pôvod. Chmeľ sa na Slovensku pestuje len minimálne, a preto ho treba dovážať.
Udržateľnosť pestovania jačmeňa je v posledných rokoch veľkou témou hurbanovskej sladovne. V rámci projektu „Od zrnka jačmeňa až po pohár načapovaného piva” v tom podporuje slovenských poľnohospodárov. Spoločnosť Heineken Slovensko sa snaží vyberať si takých dodávateľov sladovníckeho jačmeňa, ktorí spĺňajú kritéria udržateľnosti jeho pestovania. Do úvahy pritom berú spotrebu vody alebo používanie hnojív či postrekov. Všetci partneri musia podpísať a riadiť sa Dodávateľským kódexom.
So sladovým zrnom prichádza varenie
Keď sladové zrno dorazí do pivovaru, začína sa proces varenia piva, teda presnejšie varenia takzvanej mladiny. Sladové zrno sa pomelie a mieša sa s vodou. Následne sa začína rmutovanie.„V procese rmutovania zo sladového zrna dostávame škrob a všetky cukry, ktoré potrebujeme v ďalších procesoch. Vznikne rmut, v ktorom sa nachádza mleté sladové zrno spolu s vodou,“ objasňuje Dušan Bachár. Oddelením pliev a zvyškov sladu sa vytvorí mláto, čo je prvý odpad pivovarníckej výroby.
Výsledkom rmutovania je sladký žltý roztok, nazývaný sladinka. Tá sa následne varí a pridáva sa do nej chmeľ.„Od tohoto procesu je odvodené pomenovanie varenie piva. No ešte to nie je pivo, varí sa mladina,“ hovorí technológ. Mladina je tiež žltá tekutina, ale okrem sladkosti už vyniká jej horká chuť. Mladina je pre pivovarníkov ako hroznový mušt pre vinárov. Tento základ kvasí a vzniká pritom alkohol.
Mláto je veľmi výživné, plné bielkovín a vitamínov, preto sa nevyhadzuje, ale dáva hospodárskym zvieratám. Z pivovaru ho odoberajú farmári a poľnohospodári.
Pri varení mladiny sa odparujú horúce pary. V hurbanovskom pivovare ich nepúšťajú von komínom, ale zachytávajú a zohrievajú nimi ďalšiu vodu, ktorú využívajú v ďalších procesoch varenia. Vďaka tomu mohli v pivovare rapídne znížiť spotrebu zemného plynu.
Začína kvasenie a nastupujú tanky
Ďalším veľkým míľnikom výroby piva je tak proces kvasenia. K nemu potrebujeme práve získanú uvarenú mladinu, ktorá sa schladí a putuje do veľkého stojatého tanku, kde sa k nej pridajú kvasinky a začína sa proces kvasenia. Hlavné kvasenie trvá asi dva týždne, ale závisí to aj od typu receptúry a piva. Cieľ je získať v pive alkohol, ktorý produkujú práve kvasinky. Tie spotrebúvajú cukry a produkujú alkohol a oxid uhličitý.
Po hlavnom kvasení pivo pri 0 °C zreje niekoľko týždňov podľa konkrétnej receptúry. Formuje sa jeho chuť a tiež sa čistí. Rôzne kaly a prírodné reziduá sadnú na dno tanku a vypustia sa. Počas zrenia sa pivo tiež prirodzene nasycuje oxidom uhličitým.
V Hurbanove nenechajú do povetria unikať ani oxid uhličitý. Práve ten je totiž zodpovedný za neodmysliteľné bublinky v pive. Atmosféra oxidu uhličitého tiež chráni pivo pred kontaktom so vzduchom a kyslíkom, ktorý je jeho najväčším nepriateľom. Takzvaný špinavý oxid uhličitý, znečistený kvasením, zachytávajú a čistia. Môžu ho tak ďalej v procese využiť a spotrebovať. Až 61 % jeho spotreby v pivovare pochádza z rekuperácie.
Kvasinky možno použiť viackrát, no po niekoľkých cykloch sa už unavia. Odpadové kvasnice sú ďalším odpadom z výroby, ktorý sa môže ďalej zužitkovať. Sú plné bielkovín a vitamínov skupiny B, teda aj výborný zdroj živín pre dobytok či prasatá. Pivovar im teda dáva ďalšiu šancu a dodáva ich farmárom.
Pred distribúciou naplnenie
V tomto bode už prichádzame takmer do finále. Hotové pivo požadovanej chuti a farby prejde filtrom a je pripravené na stáčanie. V danom momente sa vyberá obal.„V Hurbanove máme všetky obaly, aké si len viete predstaviť, do ktorých by sme pivo mohli plniť. Máme fľaškovaciu linku, plechovkovú linku, linku na PET fľaše, sudovú linku a aj linku na tankové pivo,“ menuje Dušan Bachár. Technológia plnenia je pri každej trošku odlišná, ale predsa má spoločné body. Prvý krok je naplnenie do obalu. Pri fľašiach a plechovkách ide pivo najprv do plničky, kde sa naplní a uzavrie. Na fľašu sa aplikuje korunkový uzáver. Plechovka vyzerá ako prázdny pohár, ktorý sa naplní a zhora zavrie plechovkovým viečkom.
Keďže my sa venujeme plechovke, tá, naplnená pivom, putuje ďalej do zariadenia zvaného pastér. Prechádza v ňom zónami, kde sa sprchuje vodou rôznej teploty. V strede zariadenia má voda pasterizačnú teplotu, nakoľko cieľom tohto kroku je predĺžiť trvanlivosť piva.„V pivovare veľmi dbáme na postupy a opatrenia. Máme veľmi dobre podchytené procesy, ale práve pasterizácia je ten proces, ktorý umožnil pivovarníkom dať pivu dlhšiu trvanlivosť ako na zopár týždňov alebo mesiacov v porovnaní s minulosťou. V dnešnej dobe je trvanlivosť piva vďaka pasterizácii od pol do jedného roka,“ vysvetľuje technológ Heinekenu.
Voda tvorí viac ako 90 percent piva, aj preto tak dobre hasí smäd. Pivovary sú veľkí spotrebitelia vody, aj spoločnosť Heineken si to uvedomuje. Svoje pivovary modernizuje tak, aby svoju spotrebu vody znižovali. Celosvetovo patrí medzi špičku v znižovaní objemu vody, ktorú spotrebuje na výrobu hektolitra piva. K týmto najlepším pivovarom patrí aj ten hurbanovský. Do úvahy treba brať, že okrem vody na pivo sa jej veľa spotrebuje aj pri čistení všetkých kotlov a potrubí, v stáčiarni, v pastéri. Od roku 2019 však majú na plechovkovej linke nový pastér, ktorý má veľmi nízku spotrebu vody vďaka tomu, že v ňom cirkuluje. Celkovo to rapídne znížilo spotrebu vody celého pivovaru.
Plechovky sú potom smerované cez inšpekčné zariadenia na kontrolu, ktorá určí, či sú dobre naplnené a uzavreté. Bodkou za celým procesom je aplikovanie dátumu spotreby. Potom sa zoradia do radu a naložia na papierové prepravky, pričom sa môžu, ale nemusia zafóliovať. V závere sa ukladajú na paletu a už im nič nebráni na ceste k zákazníkom.
Okrem najčastejšej plechovky je veľmi vďačným obalom aj sud. Nerezové sudy, ktoré sa používajú niekoľko posledných dekád, sú prakticky nezničiteľné. Sú odolné, dobre sa čistia a veľmi dobre uchovávajú kvalitu piva.„Sud je veľmi dobrý obal z pohľadu životného prostredia. Teda kto chce chrániť životné prostredie, mal by chodiť na čapované pivo do krčmy,“ žartuje hurbanovský technológ.
Preprava tovaru aj surovín je významnou súčasťou zaťaženia životného prostredia. V slovenskom Heinekene si preto zaobstarali LNG kamión, ktorý ročne ušetrí až 11458,95 kg oxidu uhličitého. Svoje vysokozdvižné vozíky tiež postupne vymieňajú za ekologickejšie elektrické.
Kde končí výroba a distribúcia, začína recyklácia
Ani v momente, kedy sa pivo dostane k čakajúcemu spotrebiteľovi, púť plechovky nekončí. Uzatvára sa síce proces výroby a distribúcie zákazníkom, no začína sa iná, nemenej dôležitá fáza– recyklácia. Tá nastupuje hneď po tom, ako si svoje pivo vychutnáme v pohodlí domova. Veľkou vzpruhou v tejto oblasti je prichádzajúci systém zálohovania, s platnosťou od januára 2022.
Vďaka novému systému tak budeme môcť vrátiť do obehu i našu spomínanú plechovku piva, a to tzv. systémom „can to can“ (v praxi to znamená, že každá zálohovaná plechovka sa po náležitom spracovaní vráti spať do obehu. Vďaka tomu sa bude možné úspešne vyhnúť tzv. downcyklácii – teda stavu, kedy nedokážeme rovnaký výrobok už vyrobiť, lebo materiál recykláciou stráca pôvodné vlastnosti). Túto inováciu víta aj spoločnosť Heineken.„Veríme, že Slovensko sa zo zálohovým systémom vyčistí a systém cirkularity obalov bude takmer dokonalý. Plechovky sú veľmi dobre recyklovateľné, v podstate je to hliník, ktorý sa dá donekonečna otáčať,“ hovorí Dušan Bachár.
Pri výrobe nových obalov, či už z recyklovaných surovín alebo tých prvotných, je pritom nemenej dôležité i samotné šetrenie potrebného materiálu. Vo výsledku to znamená, že dnes pijeme pivo z oveľa tenších plechoviek, ako tomu bolo kedysi, vďaka čomu šetríme Modrú planétu.„Niektorí ľudia sa sťažujú, že plechovka je už ako papier. Áno, pred tridsiatimi rokmi plechovka vážila dvakrát toľko ako teraz, bola hrubá a robustná. Ale z tej plechovky, ktorá bola pred tridsiatimi rokmi jedna, dnes vieme vyrobiť tri ďalšie plechovky,“ zamýšľa sa odborník.
Znižovanie hmotnosti plechovky sa pritom robí len do takej miery, nakoľko to dovolí technológia a vlastnosti materiálu. V praxi to znamená, že sa testuje, aby sa plechovky po naložení na seba nespľasli. V hurbanovskom pivovare sa znižuje aj hrúbka a množstvo použitej fólie, či už pri balení šestice plechoviek, alebo pri balení paliet v skladoch.„Robili sme to každý rok až po technologický limit, čo je naozaj minimum fólie, aby bola paleta ešte stabilná,“ vysvetľuje Dušan Bachár.
A aký bude príbeh plechovky ďalej?
Napriek skutočnosti, že spoločnosť HEINEKEN Slovensko podnikla už rad krokov smerom k udržateľnému podnikaniu, neplánuje na ceste za zelenšími zajtrajškami poľavovať. Dôkazom je i tento rok predstavená globálna udržateľná stratégia, ktorá má za cieľ, mimo iné, uhlíkovú neutralitu vo výrobe do roku 2030 a v celom dodávateľskom reťazci do roku 2040. Okrem znižovania uhlíkovej stopy je veľkou témou pivného lídra na našom trhu i ochrana vody, podpora lokálnych zdrojov a surovín, ako aj znižovanie spotreby plastov pri balení nápojov. Práve v tomto bude je dôležitá angažovanosť celej spoločnosti. HEINEKEN Slovensko verí, že zálohovanie je tým správnym nástrojom na ceste k cirkulárnej ekonomike. Verí, že príbeh plechovky vďaka zálohovaniu neskončí po jej vypití v koši domácnosti, ale že bude vo svojej ceste pokračovať smerom k zálohovaciemu automatu, a teda k svojmu opätovnému využitiu.
