Za 20 minút kamkoľvek
Idea 20-minútového mesta spočíva v tom, že obyvatelia miest by nemali za napĺňaním svojich základných potrieb cestovať dlhšie než 20 minút. A mali by to zvládnuť pešo alebo na bicykli. Namiesto miest rozdelených na zóny pre bývanie, zóny, kam sa chodíme zabávať a zóny, kam chodíme pracovať, by mali byť mestá rozdelené na štvrte, ktoré dokážu naplniť všetky tri funkcie.
Túto ideu predstavil v roku 2016 francúzsko-kolumbijský univerzitný profesor Carlos Moreno. Hlavným motívom Morenovej vízie je odbremeniť ulice miest od šialeného množstva áut a vytvoriť mestské prostredie, ktoré je postavené okolo človeka, nie okolo semaforov a parkovacích lístkov. Už si ju stihli osvojiť mnohí mestskí plánovači a komunálni politici na nej stavajú svoje kampane. Takisto začína rezonovať medzi obyvateľmi, ktorým záleží na tom, ako budú naše mestá vyzerať a ako sa v nich bude alebo nebude dať žiť.
Späť do mesta
Najprv však odstúpme od obrazu a pozrime sa zo širšej perspektívy, čo nás v najbližších rokoch čaká. Faktom je, že svetová populácia sa hromadne sťahuje z vidieka do miest. Podľa OSN v roku 2007 po prvýkrát v histórii ľudstva žilo v mestských oblastiach viac ľudí než mimo nich. Prognóza je, že do roku 2050 to budú dve tretiny. Máme necelých 30 rokov na to, aby sme naše mestá na to pripravili.
“Takých 30 rokov dozadu bol trend sťahovať sa von z mesta, no keďže sa mestá rozrástli a dostupnosť sa skomplikovala, trend sa otočil a ľudia sa opäť vracajú. Postupne si začínajú uvedomovať, že čas strávený v aute dochádzaním je zabitý čas,” hovorí Ermanno Boeris, obchodný riaditeľ slovenského rezidenčného developera Lucron.
Aj kvôli týmto trendom sú 20-minútové mestá témou nie len vo svete, ale aj na Slovensku. Ľudia už začínajú rozmýšľať o kvalite svojho života inak.
“Satelity obyvateľom nedokážu poskytnúť to, čo potrebujú, a to je hlavne blízkosť práce a služieb – nemocníc, obchodov, škôl pre deti. Samozrejme, nemôžu všetci bývať v centre. Mestá by preto mali mať zmiešané štvrte, kde by ste mali vedieť žiť, pracovať aj tam tráviť voľný čas. Bratislava bohužiaľ takto stavaná nebola – sú tu časti kde sa len býva, časti kde sa iba pracuje alebo iba nakupuje. Niektoré štvrte sú cez víkend úplne mŕtve,” dodáva Ermanno Boeris.
20-minútové mesto je návrat ku koreňom
Málokto si však uvedomuje, že 20-minútové mestá sme tu mali ešte dávno pred tým, ako sa profesor Moreno vôbec narodil. V skutočnosti sa mestské oblasti do podoby 20-minútového mesta formovali samy a prirodzene. Ľudia jednoducho svoje základné potreby napĺňali len v teritóriu, ktoré vedeli obslúžiť pešo.
Boom automobilovej dopravy však skrátil vzdialenosti a takpovediac zmenšil mestá. S nástupom áut sa ľudia rozutekali napĺňať svoje základné potreby a túžby aj mimo svojej domovskej lokality, zvyčajne do centra svojho mesta, alebo dokonca do iných miest.
Toto putovanie za potrebami zdeformovalo prirodzenú štruktúru 20-minútových miest, ktorú sa teraz snažíme znovu objaviť a opraviť. Ešte závažnejšie ako mrhanie času dochádzaním je, že následkom tejto deformácie sa prehĺbili sociálne rozdiely medzi obyvateľmi miest. V centrách, kde sú sústredené všetky služby napĺňajúce naše potreby, si mohli dovoliť bývať iba tí najbohatší. Chudobnejšie obyvateľstvo vytlačili vysoké ceny bývania na okraje miest bez vybavenosti, kde ľudia mohli akurát tak prenocovať. Za ostatnými potrebami museli aj tak dochádzať.
Liečebný efekt pandémie
Pandémia prevrátila všetko naruby. Pre mnohých zrazu dochádzanie za prácou, nákupmi, či zábavou stratilo význam. Ľudia sa začali častejšie sami seba pýtať, prečo by mali dochádzať hodinu do kancelárie, len aby mohli pracovať za počítačom, ktorý si prinesú z domu. Rovnako sa začali pýtať, prečo musia dochádzať za nákupmi, vzdelaním, zdravotnou starostlivosťou, či kultúrou.
Otázky, ktoré pandémia priniesla, sú skvelou príležitosťou obrazne povedané zbúrať naše mestá a postaviť ich nanovo na zelenej lúke. 20-minútové mestá by podľa profesora Morena okrem benefitov pre našu planétu priniesli aj zmenšovanie rozdielov medzi obyvateľmi a revitalizáciu zanedbaných mestských častí.
Ako urobiť z hodinového mesta 20-minútové?
Trvalá udržateľnosť a zmenšovanie rozdielov znie fajn. Ale ako zabezpečiť všetky funkcie pre obyvateľov aj v častiach mesta, ktoré na to vôbec neboli stavané? Profesor Moreno vidí cestu k v efektívnejšom využívaní existujúcich budov.
Napríklad prázdne budovy by premenil na co-workingové priestory, kam by lokálni pešo „dochádzali za prácou“. A školy, ktoré sú cez víkendy prázdne by mohli slúžiť na kultúrne, či športové podujatia, aby sme na koncert nemuseli cestovať na druhý koniec mesta. Knižnice by sa mohli večer meniť na jazykové školy, športové haly na diskotéky a kaviarne na filmové kluby.
Vo svete sa to už deje
Asi najviac koncept spopularizovala starostka Paríža a momentálne aj kandidátka na post francúzskeho prezidenta Anne Hidalgová, ktorá si počas kampane v roku 2020 sadla na bicykel a predstavila víziu 20-minútového Paríža.
Základné pricípy 20-minútového mesta v sebe nesie napríklad aj plán rozvoja mesta Melbourne, i keď Austrálčania si koncept upravili na 20-minútové susedstvá. 20 alebo aj viac minútové plány majú aj ďalšie mestá ako Barcelona, Detroit, Londýn a Rotterdam. Je otázka času (asi viac než 20 minút), kedy sa rovnaké zmýšľanie rozšíri aj do menších miest po celom svete. A možno je to bližšie, než si myslíte.
20-minútové Nesto v Bratislave
V Bratislave vzniká nová živá mestská štvrť Nesto, ktorá bola naplánovaná ako 20-minútová ešte predtým, než sa to stalo moderným. Nesto poskytne svojim obyvateľom v rádiuse 20 minút miesto na prácu, školy, škôlky, ihriská, športoviská, miesta na relax aj zdravotnícke zariadenia. Tým sa nielen zvýši kvalita ich života, ale aj uhlíková stopa celého Nesta tým najprirodzenejším a najjednoduchším spôsobom.
