Do roku 2040 sa chcú stať uhlíkovo neutrálnou spoločnosťou a s udržateľnosťou pomáhajú aj svojim klientom. Visa pracuje aj na rozšírení možností platieb kryptomenami a podnikateľom ponúka platobný terminál na polroka zdarma.
“Obchodníci si zafixovali, že prijímanie platobných kariet je technologicky komplikované a drahé. Pritom z pohľadu nákladov je spracovanie hotovosti porovnateľné s POS terminálom,” hovorí ĽUBICA GUBOVÁ, Country Lead Visa pre Slovensko.
Ako chce Visa zvýšiť počet terminálov, ako reaguje na zvyšujúci sa záujem o kryptomeny a ako sa dá ovplyvniť globálne smerovanie firmy zo Slovenska?
Osem z desiatich Slovákov vlastní kartu Visa, čo je najväčší podiel v rámci krajín V4 a Balkánu. Čím to podľa vás je?
Bankám poskytujeme celosvetovú sieť pre platby, denne spracovávame obrovské množstvo transakcií a na 99,99 percent klienti zaplatia kartou kedykoľvek chcú. Držiteľom platobnej karty však nezáleží na tom, aké logo na nej vidia. Dôležité pre nich je, aby mohli zaplatiť, čo potrebujú. Nakoniec, našimi klientmi sú banky, ktoré karty vydávajú. Vyberajú si partnera na dlhodobú spoluprácu, ktorý poskytuje plynulé platby, aby sa mohli spoľahnúť, že ich klienti bez problémov zaplatia kartou kedykoľvek a kdekoľvek.
Napriek rozšírenosti vašich kariet je u nás takmer o polovicu menej terminálov na tisíc obyvateľov ako v susednej Českej republike. Prečo sme v tomto smere tak pozadu?
Podľa dát z konca roka 2021 priemer vzrástol na 15 terminálov na tisíc obyvateľov, ale v porovnaní s Českou republikou, kde je priemer 24 terminálov, je to stále málo. Obchodníci si v podvedomí zafixovali, že prijímanie platobných kariet je technologicky komplikované a drahé. Neuvedomujú si, že práca s hotovosťou je tiež spojená s určitými nákladmi, napríklad ju musia spočítať či odniesť do banky. Pritom z pohľadu nákladov je spracovanie hotovosti porovnateľné s POS terminálom.
Dá sa to nejako zmeniť a motivovať obchodníkov, aby prijímali platby kartou?
Najlepšie tak, že získajú vlastnú skúsenosť. Pre podporu rozšírenia terminálov sme spustili iniciatívu Slovensko platí kartou. Určená je najmä malým a stredným podnikateľom (SME), ktorí sa môžu báť zriadenia a prevádzky POS terminálu. Poskytneme im ho na šesť mesiacov zadarmo, aby si vyskúšali bezhotovostné platby a uvideli prínos pre svoj biznis.
Predstavme si bežnú situáciu. Keď mám v peňaženke 20 eur, míňam 20 eur. Keď v nej mám však platobnú kartu, reč je o úplne inom nákupe. Akceptovaním bezhotovostných platieb si obchodníci môžu zvýšiť obrat.
Akí sú Slováci klienti? Sme niečím špecifickí v súvislosti s používaním platobných kariet?
Rýchlo si adoptujeme technologické vychytávky. Potvrdzuje to aj obľúbenosť bezkontaktných platieb, v ktorých dlhodobo patríme k svetovým lídrom v počte i pomere k celkovému počtu platieb. V období pandémie tomu dopomohlo zvýšenie limitu pre bezkontaktné platby bez potreby autentifikácie na 50 eur. Aj tí, ktorí sa dovtedy obávali, zistili, že platenie priložením karty je bezpečné. Rovnako dobre Slováci reagujú na platby mobilom, v ktorých tiež patríme medzi top používateľov nových technológií v rámci nášho regiónu. Bezkontaktné platby u nás máme už 12 rokov a mobilom môžeme platiť desať rokov, teda bolo to možné skôr, ako veľké technologické firmy prišli so smartfónmi s touto funkciou.
Ľubica Gubová, Country Lead Visa pre Slovensko (zdroj: Stanči Markovičová, SME Creative)
Visa otvorila svoju prvú kanceláriu na Slovensku len nedávno. Prečo až teraz?
Slovenský trh bol dlhodobo úspešne riadený z Prahy. Podiel na ňom sa však zvýšil a vzrástla potreba byť klientom bližšie, preto sme v lete 2020 pristúpili k otvoreniu kancelárie. Doručovanie inovácií či reagovanie na nové trendy ako kryptomeny, NFT a podobne sa realizuje jednoduchšie.
Vnímate teda aj kryptomeny? Ako na ne dokážete reagovať?
Nie je pre nás dôležitá mena či technológia, platobné služby poskytujeme celosvetovo v akejkoľvek mene. Z kryptomien sa stáva masovejšia záležitosť, čo vyplýva aj z nového globálneho prieskumu Visa o postoji spotrebiteľov ku kryptomenám. 94 percent respondentov má základné povedomie o kryptomenách a jedna tretina sa nimi zaoberala aktívnejším spôsobom. Podľa iného prieskumu by 14 percent Slovákov kryptomeny nielen rado vlastnilo, ale pomocou nich aj nakupovalo, čo im chceme umožniť. Slovensko je v rámci Európy jednou z prvých krajín, v ktorých môžete zaplatiť kryptomenou cez POS terminál u obchodníka vďaka aplikácii GP tom. Navyše viac ako štvrtina Slovákov očakáva od svojej banky, že si v nej kryptomeny budú môcť kúpiť. Na to sme už vlani reagovali založením globálneho tímu, ktorý bankám pomáha s pochopením a využitím kryptomien aj NFT.
Miest, kde by sa nimi dalo platiť, však na Slovensku nie je veľa. Mení sa to?
Počet ľudí, ktorí kryptomeny vlastnia a chcú použiť, rastie. Pre obchodníkov je dôležité držať krok s dobou a reagovať na požiadavky klientov. Akceptovanie platieb kryptomenami nie je komplikované. POS terminál si obchodníci vytvoria zo svojho smartfónu a keď použijú aplikáciu GP tom, môžu prijať platbu kryptomenou. Všeobecne je aplikácia GP tom skvelou náhradou platobných terminálov pre podnikateľov ako trhovníci či inštalatéri, ktorí nemajú kamenný obchod, pretože im stačí telefón s internetom a technológiou NFC. Okrem kryptomien prijíma aj platby kartou v eurách ako bežný terminál.
Generálny riaditeľ Visa pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko Marcel Gajdoš po vašom nástupe do funkcie spomenul, že ako žena môžete do tohto odvetvia priniesť iný uhol pohľadu, než muži. Ako sa vám to zatiaľ darí?
Z historického hľadiska je svet platobných technológií, platobných kariet a bankovníctva považovaný za čisto mužský. V spoločnosti Visa nám záleží na inkluzívnosti, snažíme sa ľuďom poskytnúť priestor, aby mohli vyniknúť a okrem toho nepoznáme štandardné stereotypy v pracovnom prostredí. Tridsať percent vedúcich pozícií u nás zastávajú ženy.
Páči sa mi myšlienka ,,vytvorte taký silný tím, v ktorom nikto nevie, kto je šéf”. Snažím sa kolegov spájať a vytvárať atmosféru, v ktorej sa cítia dobre, aby chodili do práce radi. Keď má človek svoju prácu rád a tím je zohratý, cíti to aj klient.
Máte ako šéfka slovenskej pobočky dosah aj na globálne smerovanie firmy?
Ak by niekto z našich klientov alebo partnerov priniesol riešenie, ktoré je z celosvetového pohľadu nové a prevratné, určite ho vieme posunúť vo svetovom meradle ďalej a rozšíriť skúsenosť, zážitok či technológiu do sveta. Slovensko je však malý trh a snažiť sa otočiť kormidlo celej spoločnosti by bolo asi naivné.
Ľubica Gubová, Country Lead Visa pre Slovensko (zdroj: Stanči Markovičová, SME Creative)
Aké ciele má slovenská pobočka a na akých projektoch pracujete?
Kľúčová je pre nás podpora digitalizácie platieb. Pokrytie platobnými kartami je na Slovensku veľmi dobré, no každá minca má dve strany. Na Slovensku máme asi 65-tisíc POS terminálov a priestor pre rast je ešte raz taký. Motivujeme obchodníkov, aby ich zavádzali a umožnili spotrebiteľom platiť kdekoľvek.
Za ostatného pol roka sme priniesli možnosť platiť kartou v bratislavskej MHD. Zakúpenie cestovného lístka je možné priložením karty k označovaču lístkov. Pre SME segment sme priniesli možnosť zmeniť smartfón na platobný terminál a prijímať bezhotovostné platby bez potreby komplikovaného hardvéru či pripojenia. Dôležitou témou je pre nás aj udržateľnosť z celosvetového hľadiska, preto bankám pomáhame prinášať riešenia pre udržateľný životný štýl ich klientov.
Koncom minulého roka ste uviedli balík výhod zameraných na udržateľnosť. O čo ide?
Balík Visa Eco Benefits umožňuje bankám prinášať svojim klientom výhody zamerané na udržateľnosť. Vďaka riešeniu od spoločnosti ecolytiq môžu banky zobraziť klientom v mobilnom bankovníctve kalkulačku uhlíkovej stopy, ktorú zanecháva ich bežné nákupné správanie. S tým sú spojené personalizované odporúčania a edukácia smerom k udržateľnejšej spotrebe či odmeny za udržateľnejší životný štýl. Klimatickú zmenu vnímame ako vážnu vec, ktorej sa treba venovať. Zaviazali sme sa byť do roku 2040 spoločnosťou s nulovou uhlíkovou stopou.
Pandémia urýchlila posun k bezhotovostným platbám. Nazdávate sa, že tento trend bude pokračovať, alebo sa ľudia opäť vrátia k hotovosti?
Z prieskumu, ktorý sme robili so spoločnosťou EVO o zmenách v spotrebiteľskom správaní v súvislosti s pandémiou vyplýva, že iba 16 percent respondentov sa chce po pandémii vrátiť k svojim pôvodným návykom. Iba 20 percent Slovákov preferuje výlučne hotovosť, 50 percent platí oboma spôsobmi podľa situácie a 30 percent preferuje vyslovene bezhotovostné platby. Nájdu sa aj takí, ktorí odídu z prevádzky, keď nemôžu platiť kartou. Dopyt klientov na platby kartou sa pravdepodobne nevráti naspäť a zmena sa javí ako trvalá.
Tento článok vám prináša Visa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.
