Dvaja vedci z univerzity v Toronte Macleod a Banting, v roku 1921, úspešne extrahovali inzulín z pankreasu psa a otestovali jeho účinok, čím po prvýkrát poskytli ľuďom s cukrovkou nádej. Za objav inzulínu dostali Nobelovu cenu. V roku 1922 dostal inzulín prvý človek s cukrovkou. Bol to 14 ročný chlapec, Leonard Thompson, ktorý vážil približne 29kg, a stal sa prvým človekom, ktorý bol liečený inzulínom. Po podaní injekcií extraktu mu klesla hladina cukru v krvi. Injekcia bola opísaná ako hustý hnedý hlien.
Nezávisle od týchto 2 vedcov izoloval inzulín aj rumunský fyziológ Nicolas Paulescu. Napriek tomu, že jeho článok vyšiel v renomovanom vedeckom časopise, jeho priorita dlho nebola uznaná. Zásluhu na jeho posmrtnom uznaní mal profesor Rolf Luft a náš profesor Rudolf Korec. Prvá spoločnosť, ktorá začala vyrábať inzulín, bola spoločnosť Eli Lilly. Následne v roku 1923 sa inzulín začal vyrábať komerčne v Škandinávii. Manželia Kroghovci priniesli z Kanady techniku extrakcie a čistenia. S inzulínom sa človeku s diagnózou cukrovky výrazne zlepšila dĺžka života.
Zaujímavé je, že vo vtedajšom mladom Československu začali inzulín vyrábať v roku 1926. Dôležitým objavom bol dlhodobejšie pôsobiaci NPH inzulín, čím sa predĺžili účinky inzulínu a ľudia s cukrovkou tak potrebovali menej injekcií. Bolo to v roku 1946. V 60. rokoch 20. storočia už bolo jasné, že existuje viacero typov cukrovky, a že najrozšírenejšou formou je cukrovka 2. typu. V roku 1970 laboratórium v Bagsvaerde v Dánsku potvrdilo objav glykovaného hemoglobínu HbA1c. Objav HbA1c umožňuje lekárom kriticky posúdiť vplyv zmeny životného štýlu a liekov na dlhodobé zdravotné následky.
V roku 1970 prišiel na trh aj prvý prenosný glukomer na meranie hladiny cukru pomocou testovacích prúžkov v domácom prostredí, tzv. Amesov glukomer. V roku 1982 bol vyrobený prvý komerčne dostupný ľudský inzulín, ktorý je identický s inzulínom, ktorý produkuje naše telo, je mimoriadne čistý, a môže sa vyrábať v neobmedzenom množstve, čím sa výrazne rozširuje dostupnosť pre ľudí s cukrovkou. V roku 1983 bola uvedená na trh prvá „mini“ inzulínová pumpa. V roku 1985 bol už spôsob liečby cukrovky ešte jednoduchší a bezpečnejší, pretože uvedenie prvého inzulínového pera na trh výrazne zlepšilo kvalitu života ľudí s cukrovkou, pretože už viac nepotrebovali ťažkopádne sklenené injekčné striekačky. Ľudia mali konečne k dispozícii diskrétny a presný prostriedok a samopodanie správnej dávky inzulínu, keď to potrebovali.
V roku 1996 boli uvedené na trh prvé generácie inzulínových analógov. Inzulínové analógy predstavujú rad rýchlo pôsobiacich a vopred zmiešaných prípravkov. Boli vytvorené tak, aby lepšie napodobňovali prirodzený model uvoľňovania inzulínu v tele. Uľahčujú ľuďom plánovanie v čase jedla, zabraňujú nízkej hladine cukru v krvi a znižujú riziko nárastu hmotnosti. V roku 2010 boli na trh uvedené nové generácie inzulínových analógov. Tie ponúkajú väčšiu flexibilitu a znižujú každodennú záťaž pri starostlivosti o cukrovku vďaka svojim vylepšeným profilom. Mimoriadne dlho pôsobiace inzulíny znižujú počet injekcií a riziko hypoglykémie tým, že sa liek uvoľňuje veľmi pomaly, zatiaľ čo inzulíny s veľmi rýchlym účinkom ponúkajú pohodlie tým, že znižujú potrebu plánovania v čase jedla.
Pri pohľade do budúcnosti vidíme nové inovácie liečby a pomôcok, ktoré prinesú väčšiu flexibilitu a komplexnejší prístup k starostlivosti o ľudí s cukrovkou. Raz týždenne podávané bazálne inzulíny, inzulíny citlivé na glukózu a kardioprotektívne inzulíny sú predmetom budúcnosti. Verím, že našim pacientom prinesú nové liečebné možnosti a podstatné zlepšenie kvality života.
MUDr. Viera Železníková
