Je hlavným faktorom limitujúcim pacientov s diabetes mellitus (DM) pri dosiahnutí cieľov optimálnej metabolickej kompenzácie. Diabetici 1. typu majú najvyššie riziko hypoglykémie.
Definícia hypoglykémie
Plazmatická koncentráciamenej ako 3,9 mmol/l sa u diabetikov považuje za hranicu hypoglykémie. Glykemický prah pre vnímanie hypoglykémie a reakcia kontraregulačných hormónov nie sú u diabetikov fixné, pričom môžu časom varírovať aj u toho istého jedinca. Hypoglykémia sa klasifikuje na 3 štádiá:
- Pseudohypoglykémia – pacient cíti typické prejavy hypoglykémie, avšak plazmatická glykémia je nad 3,9 mmol/l.
- Štádium 1 – glykémia menej ako 3,9-3,0 mmol/l s/bez prejavov. Tieto hodnoty sú výstrahou pre pacienta aj lekára a vyžadujú si liečbu. Opakované epizódy hypoglykémie vyžadujú úpravu liečby.
- Štádium 2 – glykémia menej ako 3 mmol/l s/bez prejavov. Považuje sa za klinicky významnú hypoglykémiu spojenú so zhoršeným vnímaním, poruchami rytmu srdca a zvýšeným rizikom závažných epizód. Vyžaduje úpravu liečby a zvýšenú pozornosť.
- Štádium 3 – závažná hypoglykémia sprevádzaná poruchou vnímania,vyžadujúca pomoc druhej osoby, môže viesť k poruche vedomia až kóme. Nie je definovaná presnou hladinou glykémie, ale väčšinu ide o glykémie menej ako 2 mmol/l.
Klinické prejavy hypoglykémie
Klinické prejavy hypoglykémie odrážajú aktiváciu stresových hormónov a zahŕňajú tzv.adrenergné prejavy ako potenie, tras a búšenie srdca. Medzi neuroglykopenické (nedostatok glukózy v mozgu) prejavy patria porucha koncentrácie a zmätenosť, porucha správania, ochrnutie, kŕče, porucha vedomia, kóma. Závažná hypoglykémia môže viesť k nezvratnému poškodeniu mozgu až k smrti, ale to je raritné a väčšinou spojené s otravou alkoholom a pokusom o samovraždu. Hypoglykémie sa môžu podieľať na zvýšenej kardiovaskulárnej a celkovej úmrtnosti asociovanej s liečbou inzulínom. Stresové hormóny (adrenalín, noradrenalín) uvoľňované počas hypoglykémie môžu viesť k poruche rytmu srdca, vzniku trombózy a ischémii srdca vzhľadom na zvýšenú potrebu kyslíka. Strach z ďalšej epizódy hypoglykémie vedie k nedostatočnej kontrole glykémie (pacient sa zámerne ponecháva na vyšších glykémiách), čo na druhej strane zvyšuje riziko chronických komplikácií.
Neuvedomenie si hypoglykémie
Znížené vnímanie je dôsledkom zmeny glukózového prahu pre aktiváciu fyziologickej obrany. U jedincov so zníženým vnímaním hypoglykémie sa posúva prah pre aktiváciu autonómneho nervového systému nadol na hranicu 2,5 mmol/l a menej. To znamená, že varovné signály sa vyskytujú pri glykémii nižšej, než je potrebná pre normálnu funkciu mozgu. Najzávažnejšie hypoglykémie sa vyskytujú v noci, často sú bezpríznakové a dlhotrvajúce.
Príčiny hypoglykémie
Medzi najčastejšie príčiny hypoglykémie patria: nesprávne počítanie sacharidov a dávky inzulínu, vynechanie jedla, cvičenie, tesná glykemická kontrola a opakované hypoglykémie.
- Dĺžka trvania DM – závažná hypoglykémia sa zriedka vyskytuje počas prvých rokov trvania DM, ale jej výskyt stúpa pri dlhšom trvaní ochorenia.
- Alkohol – zvyšuje riziko hypoglykémie potlačením uvoľnenia glukózy zo zásobnej formy – glykogénu v pečeni.
- Vek - veľmi mladí a veľmi starí pacienti sú viac náchylní k hypoglykémiám.
Liečba akútnej hypoglykémie
- Vypiť / zjesť 15-20 g rýchlo účinkujúcej glukózy, následne dlho účinkujúce sacharidy.
- Ak pacient nie je schopný prijímať glukózu cez ústa, lekár podá 50 ml 10% glukózy do žily.
- Pri chýbaní žilového prístupu je alternatívou injekčné podanie glukagónu do svalu. Glukagón je neefektívny u alkoholikov, u ktorých sú zásoby glykogénu vyčerpané.
- Ak sa neupraví vedomie do 60 minút, indikuje možné poškodenie mozgu. Podáva sa 10% glukózu do žily a udržiava glykémia okolo 11 mmol/l.
- Pacienti, u ktorých sa do jednej hodiny upraví klinický stav a majú stabilnú glykémiu, nevyžadujú hospitalizáciu.
Doc. MUDr. Ingrid Dravecká, PhD
I.interná klinika LF UPJŠ a UNLP Košice
