Úspešné príbehy majú rôzne začiatky, no obvykle ich spája odhodlanie, obetavosť a risk. Matúš Nodžák, zakladateľ stavebnej firmy Spokostav, nevedel ako dieťa rozprávať a aj napriek rôznym ranám osudu sa vypracoval na úspešného podnikateľa s výrazným ekologickým cítením. Toto je jeho príbeh.
Ako dieťa som nevedel sedem rokov rozprávať
Matúš sa narodil a väčšinu svojho detstva prežil v dedinke Novoť na Orave. Blízkosť prírody, krásne výhľady a dobrí ľudia mu robili spoločnosť aj prvých šesť rokov života, ktoré boli poznačené vážnymi zdravotnými problémami. Matúš nevedel ako dieťa celých šesť rokov rozprávať a musel kvôli tomu podstúpiť niekoľko operácií. Ako sám vraví, veľkou oporou mu bola najmä rodina.
“Vyrastal som v mladom šialenom kolektíve s bratmi a sestrami. Veľakrát bolo koleno rozbité, blbosti povyvádzané, neskoro sme chodili domov. Ale stalo sa aj veľa prospešných vecí: ja som v tom čase vážil asi 120 kg, preto sme s kamarátom Števom Vlčákom začali cvičiť. Jeden a pol roka sme na sebe makali a pravidelne sa stretávali. Nesmierne mu za to ďakujem.”
Matúš často spomína svoju rodinu ako hnací motor, ktorý ho posúval vpred a vštepil mu veľké odhodlanie, ktoré sa neskôr ukázalo ako skutočne dôležité. Formovali ho vzory, ktoré mal pri sebe: dedko bol lesník, strýko bol celých osem volebných období starosta. Kolektív, v ktorom sa pohyboval, ho dennodenne inšpiroval.
“Rodina hrala a hrá v mojom živote veľkú rolu. To boli krásne časy. Pamätám si, ako som nechcel chodiť do škôlky. Mama odišla ráno do práce s tým, že oco ma vezme do škôlky, no keď videl, ako pri tejto predstave trpím, zostal so mnou doma. Otcovi musím poďakovať za veľa vecí, ktoré dnes viem. On roky zbíjal rôzne stoly, altánky, strechy a ja som sa učil pri ňom. Nebál som sa ísť do toho. Videl som napríklad, ako sa robí s uholníkom a tak som sa to aj ja naučil.”
Matúšové spomienky na školu sú skôr neutrálne. Aj keď vraví, že ho veľa naučila, patril skôr k deťom, ktoré to s poslušnosťou nepreháňali. Behali po oravských poliach, hrali futbal a spoznávali svet, pri čom si neraz aj ublížili. Ako vraví, “Kto nevyskúša, nevie. A keď sa pri tom popálim, tak poviem, že aspoň som sa nenudil.”
A čo stredná škola? Už v druhom ročníku uvažoval, že odíde.
“Prišiel som za mamou a povedal som jej, že chcem skončiť. Ja som vedel, čo chcem robiť, no škola to nebola. Už ako 16 ročný som si kúpil tepovač a zohnal som si firmu, ktorej som vytepoval 20 áut.”
Školu nakoniec dokončil a stal sa z neho tesár. Napriek prvotným pochybnostiam má na strednú školu najkrajšie spomienky, najmä vďaka výbornému vzťahu s majstrom.
“Keď som mu povedal, že potrebujem ísť robiť s otcom strechu, tak mi to dovolil a ešte si vypýtal odtiaľ fotky. Chápal, že síce nebudem na praxi v škole, ale budem mať prax zo skutočnej strechy v skutočnom svete. Všetky naučené postupy som si vyskúšal pri plnohodnotnej zákazke. To sa mi najviac páčilo.”
Matúš sa dnes pozerá na školstvo kriticky a vyučovací proces práve v jeho odbore hodnotí negatívne. Riešenie vidí vo väčšom zapojení interaktívnych prvkov pri výučbe, napríklad by sa žiaci učili teóriu o škridliach, o fólii, o šalovaní, prípadne o tom, ako pracovať s doskami z videí. Následne by z toho mali testy a preskúšania.
“V stavebníctve je málo kvalifikovaných ľudí. Každý chce hneď zarobiť 5 000 eur mesačne, čo samozrejme môže dosiahnuť, ale k tomu treba aj poriadne vzdelanie, aby za tie peniaze bola dodaná aj adekvátna kvalita.”
Z finančného poradcu tesár
Ešte počas štúdia to Matúša zavialo k financiám. Svoju prvú dlhodobú prácu našiel v spoločnosti ZFP, čo je skratka pre Základy finančnej prosperity. Pracoval ako finančný poradca, no podľa svojich slov to tak nebral. Ako 18 ročný pravidelne vstával cez víkendy o šiestej ráno a šiel na niektoré zo školení: manažment tímu, financie či osobný rozvoj.
“Veľa ma to naučilo. Trvalo to 6 mesiacov a skutočne ma to posunulo. Ďakujem všetkým kolegom, Igorovi, ktorý ma do projektu pozval, mojej sestre, Tomášovi Turcenovi, Mišovi Krkoškovi a všetkým, s ktorými som tam pracoval. Myslím si, že je to skvelý projekt, dobrá firmu, teraz sa to vola Akadémia plus.”
Neskôr si však Matúš uvedomil, že kariéru buduje na nesprávnom mieste. Vrátil sa späť k tomu, čo ho skutočne napĺňalo a pokračoval v stavebných prácach ako pomocník svojho otca. Práve jedna z ich spoločných zákaziek určila ďalšie smerovanie jeho príbehu.
“Na Oravskej priehrade sme robili s otcom prístrešok, no chýbala nám strešná krytina. Investor stavby nám povedal, že má kontakt vo firme Drevodom a že nechá krytinu priviezť. Prišli z Drevodomu a veľmi sa im páčila naša robota. Hneď na mieste mi ponúkli prácu šéfmontéra.”
Matúš ponuku prijal a vo firme Drevodom rozvinul svoje stavebné a tesárske kvality. Nadriadení videli, že túto prácu robí dobre a tak na jeho pleciach postupne pristála čoraz zodpovednejšia práca. Potom pristúpil k vážnemu rozhodnutiu a osamostatnil s. Tak vznikla jeho súčasná firma Spokostav.
Matúš je dieťa nového milénia a preto mal už od narodenia prístup k moderným technológiám. Jeho prvé kroky po založení firmy teda prirodzene viedli k programovaniu webstránky, ktorú tvoril s pomocou Petra Žatkuľáka, pracoval na reklame, marketingu, robil súťaže na sociálnych sieťach, aby zvýšil povedomie o Spokostave. Vedel, že mať vedomosti a zručnosti nestačí. Treba o nich dať vedieť najprv Orave a potom celému Slovensku.
“Postupne začali chodiť nové zákazky. Stretával som nových klientov a aj tam som sa naučil, ako s ľuďmi správne komunikovať. Nebál som sa rizika, čo sa mi niekedy aj vypomstilo a, ako sa hovorí, padol som na hubu. Napríklad som zobral príliš veľa práce, no nemal som dostatočne veľký tím ľudí. Zákazka krachla a ja som prerobil. Neodsledoval som to správne.”
Hip hop, zápasenie a prominentní zákazníci
Fenomén slovenského hip hopu a rapu zasiahol aj Matúša a veľkú časť jeho generácie. Ako spomína, na tejto hudbe doslova vyrastal. Či už to bol Majk Spirit alebo Kali, ich hudbu nepočúval len povrchne ako nepotrebný podmaz pri ceste v aute, ale vnímal každé jedno slovo, každý verš. “Oni tomu dávajú zmysel a podľa toho aj žijú,” dopĺňa Matúš.
“Ja sa s mnohými z tejto bandy aj osobne stretávam a vidím, akí sú v súkromnom živote. Attila Végh, Lajoš Klein, Paťo Vrbovský, tá komunita tam je.”
Matúš sa netají tým, že do základne jeho zákazníkov patria aj populárne mená slovenského športu či šoubiznisu. So svojim tímom pracoval na zákazkách pre MMA zápasníkov Attilu Végha či Lajoša Kleina, no svoje zručnosti predviedol aj Rytmusovi a jeho manželke Jasmine. Ako sa mu s nimi spolupracovalo?
“Výborne. Základom je ich počúvať. Samozrejme, sú veci, ktoré ani ja splniť nedokážem, napríklad keď bol zákazník príliš náročný a tak spolupráca skončila. Aj to sa stalo. No vždy sa snažím do bodky splniť to, čo chcú. Dodávali mi energiu, aby som sa mohol posúvať ďalej.”
Na začiatku každého projektu, veľkého aj malého, pociťuje stres zo zodpovednosti. No keď po úspešnom odovzdaní diela príde zákazník, podá mu ruku a poďakuje sa celému tímu jeho spolupracovníkov, to považuje za najväčší úspech.
Zákazníci odpadnú, keď im prezradím svoj vek
Keď sa Matúš stretne s novým zákazníkom, nemajú dôvod baviť sa o jeho veku. No Matúš rád nadväzuje priateľské vzťahy aj so zákazníkmi, čo mu pomáha budovať biznis. Vtedy, keď už sú ľady prelomené, sa debata často odkloní práve k téme jeho veku.
“Obvykle si tipnú číslo okolo tridsiatky. Neviem, nechcem sa povyšovať, ale asi majú ten pocit kvôli môjmu prejavu a zmýšľaniu. Asi pôsobím vyspelejšie na svoj vek. Keď im potom poviem skutočné číslo, tak odpadnú.”
Skutočné číslo je aktuálne 22, čo by mnohí nazvali minimálne neštandardným, prípadne až výnimočným. Považuje sa aj on za výnimočného?
“Možno to je výnimočné, podnikať v tak mladom veku. No treba hneď dodať, že je to aj na psychiku náročné. Sú to hodiny strávené rozmýšľaním, veľakrát osamote. Nie je to len tak. Nie každý tomu dokáže venovať toľko práce. Je to ako to napísal Majk Spirit v jednej pesničke: “Pán Boh zaplať. 10 rokov práce, tisíce hodín strávených veriac…”
Matúš hneď dodáva, že rovnaký úspech by mohli dosiahnuť aj ďalší jeho rovesníci, no chýba im trpezlivosť. V dnešnej dobe chcú mať mladí ľudia všetko hneď, instantne, no tak to podľa neho nefunguje. Mladí vidia jeho nové auto, no prácu za tým ľahko prehliadnu. “Webstránky, vybavovačky, účtovníctvo. Je tam veľa menej príjemných vecí, cez ktoré sa musí človek jednoducho prehrýzť a potom sa dostaví úspech. Treba vydržať.”
No väčšina nevydrží, čo sa javí ako najväčší súčasný problém v brandži. Chýbajúci zodpovední a kvalitní ľudia spôsobujú problémy nielen Spokostavu, ale aj ďalším firmám v sektore. Preto sa Matúš s tímom momentálne zameriava na inovatívny systém vzdelávania potenciálnych kolegov, ktorý je zároveň prepojený s odmeňovaním.
“Školenia by dostávali vždy šité na mieru ku skutočnej zákazke. Samozrejme, hovoríme o začínajúcich tesároch. Čím viac bude tento človek rásť a makať na sebe, prejde skúškami a postupne bude naberať vedomosti, aj jeho finančná odmena bude úmerne rásť.”
Matúš verí, že práve takto sa dokážu v Spokostave vysporiadať s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Momentálne pracuje s približne 15 pracovníkmi počas zimy. V top sezóne, teda počas leta, sa ich počet zvýši na asi 25 tesárov a stavebníkov.
Klimatická kríza? Vstúpme si do svedomia, kým je čas
Firma Spokostav nestavia murované domy, no čoraz viac svoju pozornosť sústreďuje na výstavbu ekologických domov z prírodných materiálov. V ich portfóliu nájdeme rôzne druhy montovaných domov, slamené domy a zelené strechy. Za firemnou filozofiou udržateľnosti stojí práve Matúš.
“Vidíme klimatické zmeny, tornáda, záplavy, suchá… Sme posledná generácia, ktorá s tým ešte vie niečo urobiť. A ľudia si myslia, že sa ich to netýka. Mišo Sabo vo svojich príspevkoch spomína Demänovskú ľadovú jaskyňu, v ktorej boli kedysi stovky kubíkov ľadu. Viete koľko tam je ľadu dnes? Len 15 kubíkov. To je neskutočné. Robíme si to sami a prispieva k tomu aj stavebníctvo. Čím ďalej tým viac sa bude pozerať na obnoviteľné zdroje.”
V budúcnosti bude podľa Matúša drahšie postaviť murovaný dom než slamený alebo montovaný. Spôsobí to napríklad sprísňovanie normy CO2, kvôli čomu stavebné materiály, ktoré pri svojej výrobe produkujú vyššiu uhlíkovú stopu, budú stáť viac. A kto to zaplatí? Koncový zákazník.
Spokostav pracuje vo veľkej miere s drevom, preto im nie sú ľahostajné ani lesy, napríklad tie oravské. Každoročne sa pracovníci firmy zúčastňujú vysádzania mladých stromčekov. Doposiaľ sa im podarilo ich vysadiť už 4 000 kusov. Veľkou inšpiráciou sú im aj zelené aktivity v Čechách.
“Treba robiť vodné zdrže v kopcoch, aby voda neunikala a stromy mohli rásť. V tomto sú nám veľkou inšpiráciou v Českej republike. Ja keď som videl, ako krásne zelené majú oni svoje lesy, kde vybudovali tieto zdrže… U nás na Orave môžeme len závidieť. Sucho je čoraz väčšie, voda z kopcov odteká a stromy vysychajú. Už teraz, keď sa na tie stromy pozrieme, vidíme, ako je ten smrek veľmi zvädnutý. Treba s tým niečo robiť.”
Vo voľnom čase meditujem a ďakujem za to, čo mám
Hlboké a dôverné rozhovory s kamarátmi sú Matúšovou vášňou. Nerád prechádza len tak po povrchu problému. Myslí si, že človek by mal povedať, čo ho trápi a vyventilovať sa. “Sú to malé veci, no práve tie sú v živote najdôležitejšie. Teší ma, keď môžem inšpirovať ľudí.”
A ako oddychuje mladý podnikateľ? Zapáli si vodnú fajku, dá si pohár vína a medituje.
“Idem k soche Ježiša, k Rio de Klín, pomodlím sa a poďakujem za to, čo mám. Ja veľa ďakujem. Budete si myslieť, že som na hlavu, ale ja sa často rozprávam aj s tými, ktorí tu už nie sú, napríklad s mojím švagrom Jožom. Ďakujem mu za čas, ktorý mi venoval a veľa mi pomohol. Veľa času som trávil aj s babkou a v takýchto chvíľach spomínam aj na ňu.”
Neustále však rozmýšľa nad tým, ako ďalej rozvinúť svoju firmu a hľadá spôsoby, ako novou technológiou ušetriť čas a peniaze. Okrem spomínaného edukačného programu vyvíja aj vlastnú mobilnú aplikáciu, ktorá bude dostupná každému zákazníkovi. Bude prostriedkom vzájomnej komunikácie a má fungovať aj ako lojalitný nástroj.
A o čom Matúš sníva?
“Chcem zostať v živote vyrovnaný. Ísť na kvalitu, nie kvantitu. Radšej postavím tri domy no kvalitne ako desať a zle. Absolútnou prioritou, aj keď sa už opakujem, je tých mladých vzdelávať. Aj preto som si istý, že technológia, ktorú teraz vyvíjame, je stavebný panel budúcnosti. Uvidíte, spomeniete si na moje slová. Treba byť trpezlivý a čas ukáže pravdu.”
“Mám len 22 rokov, takže toho času je ešte predo mnou veľa,” uzatvára Matúš Nodžák
Viac informácií nájdete na našom webe a v našej online predajni.
