Príbeh bardejovskej stavebnej firmy Zem-bau SK sa začal v roku 1991, keď jeden z jej zakladateľov Stanislav Hreha ešte ako živnostník s malým tímom ľudí rozbehol vlastné podnikanie.
Meno si spravil ako spoľahlivý subdodávateľ pomocných stavebných prác pri veľkých projektoch, no cítil, že jeho potenciál je väčší. Pred ôsmimi rokmi sa preto spojil s ďalším odborníkom z oblasti stavebníctva Jaroslavom Tipulom.
V súčasnosti ich 30-členný tím pôsobí na Slovensku a v Maďarsku, domácnostiam i firmám pomáha s vybudovaním kanalizácie a vodovodov, s výberom a inštaláciou úsporných a energeticky efektívnych riešení kúrenia, chladenia, zadržiavania a jej opätovného využívania dažďovej vody.
Firma Zem-bau SK je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Biznis pre budúce generácie.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasujú INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s odbornými partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne firmy a aktivity, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti krajiny. Spoločnosť Zem-bau SK je nominovaná na cenu FéliX Business Award v kategórii Biznis pre budúce generácie.
Pandemický zlomový bod
Po spoločným názvom Zem-bau SK pôsobia Stanislav Hreha a Jaroslav Tipul od roku 2014. Vďaka dlhoročným skúsenostiam a nazbieraným kontaktom mohli brať aj komplexné zákazky - od projektovej dokumentácie až po samotnú výstavbu a úpravu okolia.
„Postupne sme sa dopracovali k realizácii vodných a priemyselných stavieb, ale aj rodinných domov, pri ktorých sme okrem hrubej stavby zodpovedali za inštaláciu rozvodov vody, kanalizácie, plynu a kúrenia. Neobišli nás však ani zákazky na kompletnú stavu od základov,“ vymenúva Jaroslav Tipul.
Kým na Slovensku má Zem-bau SK najmä menšie projekty, v Maďarsku spolupracuje s veľkými hráčmi. Nebolo to tak vždy.
Zmenu priniesla pandémia, ktorá utlmila stavebné práce na Slovensku a vyše 300-tisícové zisky bardejovskej firmy znížila o viac ako 70 percent. Majitelia vedeli, že musia nájsť nové biznisové príležitosti a našli ich v Budapešti.
Vďaka spolupráci s nadnárodnou spoločnosťou Goldbeck začali pracovať na väčších projektoch v okolí maďarského hlavného mesta vrátane realizácie inžinierskych sietí v logistických parkoch. V súčasnosti má bardejovská firma v Maďarsku 90 percent biznisu.
Nevyhadzujú zeminu ani dažďovú vodu
Jaroslav Tipul vraví, že k projektom sa vždy od začiatku stavby snažia pristupovať nielen z pohľadu ekonomickej efektivity, ale aj udržateľnosti. Už aj vykopaná zemina sa opätovne využíva.
„Stačí ju mierne technologicky upraviť, aby mala požadované technické vlastnosti a vieme ju použiť ako podklad pre novú cestu. Šetríme tak nielen peniaze, ale aj emisie za odvoz,“ vysvetľuje.
Na mieste sa podľa neho dá takýmto spôsobom opätovne spracovať 95 percent stavebného odpadu.
Týka sa to aj dažďovej vody, ktorá za bežných okolností stečie zo strechy a kanalizáciou sa odvedie napríklad do najbližšieho potoka. Po malých úpravách sa dá zadržať na mieste a potom s ňou pracovať.
Stavby v réžii bardejovskej firmy zachytávajú dažďovú vodu do vonkajších nádrží, odkiaľ sa dostáva do technických rozvodov priemyselných hál, respektíve rodinných domov, slúži na zavlažovanie, splachovanie alebo umývanie auta v garáži.
Po menšej úprave ju stavbári dokážu pustiť aj do pračky. „Hlavne chceme zabrániť tomu, aby odchádzala zo stavby preč,“ vysvetľuje Tipul.
Pripraviť sa na sucho
Záujem zákazníkov o takéto riešenia je podľa Tipula veľký, chce ich 90 percent z nich. Dôvodom sú čoraz častejšie sa opakujúce suchá a mierne zimy, ktoré do domácností vnášajú obavy. „Uvedomujú si, že vody je čoraz menej a treba ju hľadať, kde sa len dá,“ hovorí.
Podľa neho ide väčšinou o mladé rodiny z juhu Slovenska, ktoré sú ochotné investovať do zelených riešení napriek tomu, že na výstavbu domu si museli vziať hypotéku.
Dôvod vidí v osvete, ale aj v tom, že juh Slovenska bol horúčavami bez zrážok postihnutý najviac: „Ak hneď nejdú do finančne náročnejšej technológie, ktorá im dažďovú vodu privedie až do rozvodov v dome, minimálne majú záujem o vonkajšiu nádrž na zavlažovanie.“
Nejde o zanedbateľnú investíciu. Pri štandardnom rodinnom dome s obytnou plochou 100 až 150 štvorcových metrov sa cena samotného zariadenia na zavlažovanie pohybuje od 1500 do 2000 eur.
Ak chce domácnosť využívať dažďovú vodu aj v interiéri, celý systém vyjde na päť- až sedemtisíc eur. Okrem čerpadla a nádrže treba zabezpečiť aj automatické prepínanie v prípade, ak dažďovej vody nie je dostatok a musí ju nahradiť pitná z vodovodu alebo studne.
Tepelné čerpadlá zažívajú boom
Vo väčšine projektov Zem-bau SK kombinuje vodozádržné opatrenia s alternatívnymi spôsobmi vykurovania. Začal to robiť dávno predtým, než Európu postihla energetická kríza.
„Vždy sme tvrdili, že ak domácnosť spojí tepelné čerpadlo a fotovoltiku, dokáže byť takmer úplne energeticky nezávislá,“ tvrdí Tipul.
Záujem sa rapídne zvýšil po tom, čo sa Európou začali šíriť informácie o nedostatku zemného plynu na vykurovanie. Dopyt po tepelných čerpadlách podľa Tipula stúpol o 90 percent. O investícii pritom už nerozhoduje ich cena.
„Kedysi sa ľuďom ťažšie vysvetľovalo, že tepelné čerpadlo je síce drahšie, ale má tretinový príkon v porovnaní s elektrokotlom alebo plynovým kondenzačným kotlom. Preto aj náklady na jeho prevádzku budú neporovnateľne nižšie. Pri súčasných cenách energií je už situácia úplne iná,“ dodáva.
Problémom sa však stali dlhé dodacie lehoty. Dopyt je taký vysoký, že výrobcovia nestíhajú a ani Zem-bau SK nedokáže zákazníkom zaručiť termíny. „Na sklade máme možno dva kusy, väčšina domov je však špecifická a každý chce niečo iné,“ hovorí Tipula.
Stále tak napríklad čakajú na zariadenie, ktoré objednali ešte v apríli. Keďže sa zákazník chce sťahovať už túto jeseň, ako alternatívu mu na istý čas nainštalujú elektrický kotol a dohodnú sa na kompenzácii dodatočných nákladov.
Nejde o ideálnu situáciu, avšak krízové riešenia podľa Tipula ukazujú, že ku každej zákazke treba pristupovať individuálne.
V pláne sú vrty aj fotovoltika
Portfólio zelených riešení plánuje Zem-bau SK ďalej rozširovať. V najbližších rokoch chce obstarať vrtnú súpravu, s ktorou by hĺbili vrty do sto metrov a mohli tak ponúkať inštaláciu tepelných čerpadiel na báze voda-voda a zem-voda.
Nejde o malú investíciu. Cena vrtného zariadenia sa hýbe od sto- do 120-tisíc eur. Podľa Tipula sa však oplatí. Vysvetľuje, že teplota spodných vôd a zeme je oveľa stálejšia než teplota vzduchu, čo znamená menej energie na chod samotného zariadenia.
Ďalšou rozvojovou osou má byť fotovoltika. Na to však firma musí zohnať dostatok odborníkov, čo nie je ľahké. Odliv šikovných ľudí z okolia Bardejova je citeľný, čo komplikuje hľadanie ľudí so skúsenosťami v tejto oblasti.
Problém sa majitelia Zem-bau SK snažia riešiť zaškoľovaním učňov miestnej Strednej odbornej školy polytechnickej, s ktorou má zmluvu o duálnom vzdelávaní. Podľa Tipula však úspešnosť nepresahuje dve percentá.
Dôvod vidí v nastavení spoločnosti, ktorá podľa neho remeselným povolaniam neprisudzuje takú dôležitosť, ako by mala. Ďalším faktorom je ale aj nezáujem mladých vzdelávať sa v tomto odbore.
„Šikovný remeselník si pritom často dokáže zarobiť viac ako manažér, ktorý sedí v kancelárii. Žiaľ, na Slovensku je zmýšľanie v tomto smere stále iba v plienkach,“ uzatvára Tipul.
