Umelá inteligencia už dnes ovplyvňuje, aké informácie vidíme a ako sa rozhodujeme. Vesmírne technológie sa učia fungovať čoraz samostatnejšie a vedecké inovácie ponúkajú riešenia problémov, ktoré budú určovať najbližšie desaťročia. Otázka preto už neznie iba, čo všetko dokážeme vytvoriť. Rovnako dôležité je, ako s tým naložíme.
Budúcnosť si často predstavujeme cez nové technológie. Inteligentnejšiu umelú inteligenciu, autonómne systémy, nové zdroje energie alebo ďalšie kroky ľudstva vo vesmíre. To, ako bude náš svet o niekoľko desaťročí vyzerať, však nebude závisieť iba od ďalšieho vedeckého objavu.
Rozhodne aj to, či dokážeme rozpoznať dôveryhodnú informáciu od manipulácie. Či budeme technológiám rozumieť natoľko, aby sme sa dokázali slobodne rozhodovať. Či nové vedecké riešenia dokážeme preniesť do praxe a či ako spoločnosť dokážeme viesť dialóg o tom, akú budúcnosť vlastne chceme.
Práve na tieto otázky sa tento rok pozerá Európska noc vedy (25.9.2026). Jubilejný 20. ročník nesie tému Sila vedy – Ako môžeme formovať našu budúcnosť a spája tri oblasti: informácie, umelú inteligenciu a slobodu rozhodovania, vesmírny výskum a technologické inovácie a udržateľnosť a zodpovednú budúcnosť.
Na prvý pohľad ide o rozdielne témy. V skutočnosti ich spája jedna vec – všetky už dnes ovplyvňujú svet, v ktorom budeme žiť zajtra.
Keď za nás algoritmus vyberá, čo uvidíme
Umelú inteligenciu nemusíme vedome zapnúť, aby ovplyvňovala náš deň. Je súčasťou navigácií, fotoaparátov v smartfónoch, streamovacích služieb či internetových obchodov. Algoritmy ovplyvňujú, čo čítame, čo sledujeme aj čo nakupujeme. Generatívna AI zároveň dokáže vytvárať texty, fotografie či videá, ktoré je čoraz náročnejšie odlíšiť od reality.
S rastúcimi možnosťami technológií preto rastie význam niečoho veľmi ľudského – schopnosti pochybovať, overovať a rozhodovať sa na základe kvalitných informácií.
„Ešte väčší dôraz než v minulosti musíme klásť na mediálnu gramotnosť, kritické myslenie a schopnosť pracovať s informáciami a poznatkami,“ upozorňuje Róbert Móro z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, odborný garant témy Informácie, AI a sloboda rozhodovania.
Aj preto sa program Noci vedy nebude pýtať iba na to, čo AI dokáže, ale aj na to, čo jej chceme dovoliť robiť za nás.
Do Bratislavy pricestuje Jeffrey Kuhn z Ohio University, ktorý sa venuje využívaniu umelej inteligencie vo vzdelávaní, digitálnej gramotnosti a kritickému mysleniu. Skúma, ako môžu učitelia a študenti využívať AI tak, aby učenie podporovala namiesto toho, aby ho nahrádzala.
V Žiline sa filozof Egon Gál a odborník na umelú inteligenciu Peter Tiňo pozrú na ešte širšiu otázku: Čo znamená zostať človekom v ére umelej inteligencie? Otvoria témy poznania, pravdy, dôvery, slobody aj vlastného úsudku.
Dá sa ľudská tvorivosť pochopiť pomocou algoritmov?
Hranica medzi technológiou a tým, čo považujeme za výsostne ľudské, sa objaví aj v ďalšom netradičnom stretnutí.
V Bratislave sa stretne spisovateľ Daniel Hevier s Branislavom Květonom, výskumníkom umelej inteligencie z Adobe Research. Jeden pozná tvorivosť zvnútra ako autor, druhý ju skúma prostredníctvom algoritmov, ktoré sa učia od ľudí.
Spoločne sa pozrú na to, ako tvorivosť vzniká, či jej dokážeme lepšie porozumieť a akú úlohu v nej môže zohrávať umelá inteligencia.
Do témy budúcnosti vstúpi aj širší spoločenský rozmer. Súčasťou programu bude diskusia bývalej prezidentky SR Zuzany Čaputovej s českým novinárom Václavom Moravcom.
Bratislavský program pritom počas jediného dňa prinesie viac ako 70 rečníkov. Zo zahraničia pricestuje aj slovenská molekulárna biologička a genetička Edita Révay, ktorá pôsobí vo výskume tropickej medicíny a chorôb prenášaných hmyzom a na Noc vedy pricestuje z Mali.
Keď sa technológie dostanú stovky kilometrov nad Zem
Vesmírny výskum sa čoraz viac prepája s technológiami, ktoré používame aj na Zemi. Satelity sa postupne menia zo zariadení čakajúcich na pokyny zo Zeme na systémy schopné spracúvať veľké množstvo dát a časť rozhodnutí robiť samostatne.
Aj túto budúcnosť bude možné na Noci vedy spoznať cez ľudí, ktorí na nej pracujú.
V Košiciach Šimon Mackovjak z Ústavu experimentálnej fyziky SAV predstaví nastupujúcu éru inteligentných satelitov a ukáže, ako sa v košickom SPACE::LAB prepája kozmická fyzika, vývoj satelitných zariadení a umelá inteligencia.
V Banskej Bystrici priblíži Ondrej Farkas príbeh slovenských družíc a cestu od prvých CubeSatov až po súčasné misie. V Poprade sa Ľubomír Hambálek pozrie na cestu ľudstva k Mesiacu, jej význam aj otázku, kam môže vesmírny výskum smerovať ďalej.
Nestačí vymyslieť riešenie
Možno najväčšou výzvou budúcnosti napokon nebude to, či dokážeme vytvoriť nové technológie.
Môžeme mať kvalitné dáta, vedecké poznatky aj technicky uskutočniteľné riešenie. Ak mu však ľudia nedôverujú, nerozumejú mu alebo ho spoločnosť nedokáže preniesť do praxe, jeho potenciál zostane nevyužitý.
Aj preto Európska noc vedy tento rok chápe udržateľnosť širšie než len cez klimatickú zmenu, recykláciu či ochranu prírody. Patrí sem aj dôvera vo vedu, spôsob, akým pracujeme s informáciami, schopnosť viesť dialóg a ochota prijímať nové riešenia.
„Budúcnosť ľudstva nestojí len na tom, či dokážeme priniesť vedecké inovácie, ale aj na tom, či ich budeme ako spoločnosť ochotní prijať a zaviesť do praxe,“ hovorí Jakub Hankovský, Country Manager Ipsos Slovakia a odborný garant témy Udržateľnosť a zodpovedná budúcnosť.
Samotné dáta totiž ešte nezaručujú dobré rozhodnutia. Musíme vedieť, na čo sa pýtame, ako ich interpretovať a napokon aj vysvetliť, čo z nich vyplýva ľuďom, ktorých sa rozhodnutia dotknú.
Čo ak dáta nemusíme iba čítať?
Práve dáta dostanú počas Noci vedy aj úplne inú podobu.
V bratislavskej Starej tržnici ich umelec Boris Vitázek pretaví do vizuálnej podoby a prepojí tak svet vedy, dát a umenia. Informácie, ktoré zvyčajne poznáme ako čísla, grafy či štatistiky, sa stanú súčasťou samotného priestoru.
Aj to ukazuje, že hovoriť o vede nemusí znamenať iba stáť pred prezentáciou alebo sedieť na prednáške. Počas Európskej noci vedy sa s ňou návštevníci stretnú cez experimenty, diskusie, vedecké stánky, workshopy a technológie, ale aj prostredníctvom umenia a ľudí, ktorí sa na svet pozerajú z odlišných perspektív.
Veda nie je hotová odpoveď
Možno práve v tom spočíva jej najväčšia sila.
Veda nie je súbor nemenných odpovedí. Pýta sa, overuje, pracuje s dôkazmi a svoje závery mení, keď prídu nové poznatky. Schopnosť kriticky pracovať s informáciami, počúvať druhých a byť pripravený spochybniť aj vlastné presvedčenie pritom nemusí zostať iba v laboratóriách. Je to spôsob premýšľania, ktorý budeme potrebovať aj pri rozhodnutiach o našej vlastnej budúcnosti.
A 25. septembra bude možné stretnúť ľudí, ktorí ju tvoria.
Hlavný program jubilejného 20. ročníka Európskej noci vedy sa uskutoční v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a Poprade. Vedecké stánky, experimenty, prednášky, diskusie a workshopy doplnia sprievodné podujatia aj na ďalších miestach po celom Slovensku.
Pretože budúcnosť nie je iba niečo, čo nás čaká. Je to niečo, čo svojimi rozhodnutiami, poznaním a tým, ako dokážeme pracovať s novými možnosťami, vytvárame už dnes.
Európska noc vedy sa uskutoční v piatok 25. septembra 2026. Vstup je voľný, na vybrané časti programu je potrebná registrácia.
